Dodatok 23.9.2014: ukážka dvoch sérií s preostrovaním, 28.3.2015: pridaný záber bežkyne (per-pixel výrez) 10.5.2015: pridaná kapitola “je zložité fotiť pohyb?” 

Prevláda názor že (dnes už jedinou podstatnou) nevýhodou bezzrkadloviek je pomalé ostrenie a preto sa nehodia na šport.

V mojich minulých článkoch o zaostrovaní som už vysvetlil že je rozdiel medzi zaostrením (AF-S) a preostrovaním (AF-C). Vysvetlil som ako je možné že v AF-S môžu byť bezzrkadovky najrýchlejšie, no aj dôvod prečo nemusia byť najrýchlejšie zároveň aj v AF-C.

No nedávno som si pri fotení bežeckej štafety vyskúšal aj fotenie s preostrovaním.
Podobný rozdiel aký je medzi AF-S a AF-C je zároveň aj medzi AF-C a AF-C+Tr: to čo sa hodí pre jeden systém sa nemusí hodiť aj pre druhý.

Ako je najlepšie fotiť pohyb bezzrkadlovkami a prečo?

Rozdiel medzi AF-C a trackingom

Okrem AF-S (a samozrejme MF) je u mojej E-P5 možné zvoliť dva druhy preostrovania:

• AF-C: preostrovanie stále tou istou zaostrovacou oblasťou
• AF-C+Tr: sledovanie zvoleného objektu

Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľčo u prvého treba udržať zaostrovací bod/plochu stále na rovnakom mieste, u druhého toto nie je nutnosť (stará sa o to už foťák sám).

Je zložité fotiť pohyb?

Podľa vyjadrenia z roku 2013, s bezzrkadlovkami je fotenie športu nemožné, keďže nezvládajú preostrovať ani pri chôdzi. Nielen ony, ale aj zrkadlovky s tým majú problém:

lidi v chůzi fotografuji celkem pravidelně .. Někdy vyfotím celou kráčející postavu a někdy třeba jen od pasu nahorů, ale ono je samozřejmě vidět, že je to v chůzi.

Pokud uděláte hloubku ostrosti tak 20 cm, tak za 0,1 sekundy se kráčející člověk pohne asi o 14 cm, takže za 0,1 sekundy nekontinuálního ostření máte zkažený záběr.
Když jsem zkoušel bezzrcadlovky, tak v téhle úloze se zcela běžně sekly tak o 20-50 cm pokud vůbec zaostřily.
Udržet pro sérii fotek rovinu ostrosti PROTI VÁM kráčejícího člověka spolehlivě na obličeji tak, aby na snímku byl obličej nebo oči (podle výřezu celá postava – torzo), to nezvládne ani každá zrcadlovka s každým objektivem. Bezzrcátka ostřící kontrastem jsou už bez šance úplně.

Tohle tedy bez prediktivního ostření opravdu nejde. Prediktivní ostření potřebuje PDAF. Prediktivní ostření s CDAF je SciFi.

Tak toľko “teória” .. ako je to v praxi .. o rok neskôr?

Skúsenosti z praxe

Fotenie husí zrkadlovkou

Väčšina majiteľov zrkadloviek fotí na stredový bod:

• ostatné body bývajú menej citlivé a častokrát nie sú ani krížové
• lacnejšie/staršie modely majú týchto bodov málo (navyše iba v prostriedku) – na sledovanie to teda nestačí
• a možno sú tak navyknutý z ich predchádzajúcich (zvyčajne lacných) modelov

S pomocou AF-C sa dobre fotia “letovky”, napríklad husi.
(vtáky proste letia rovno, ich sledovanie stredovým bodom je teda možné)
S bratom sme takto chodili fotiť na Váh: ja som pred ne hádzal kúsky žemle a brácho ich v pohybe fotil.

Nedávno nedávno vyskúšal fotiť so 6D cyklistiku. Jeho zhodnotenie:

… asi som nemal dôverovať všetkým bodom.. druhý krát použijem len stredový..

 

Fotenie behu bezzrkadlovkou

Naposledy, keď som fotil stolný tenis, AF-C som nepoužil:

• na rýchle zmeny polohy hráčov sa to buď nechytalo, alebo odozva bola neakceptovateľná
• naproti tomu AF-S bolo v tejto situácii bezproblémové, vždy sa bez čakania chytilo
• a navyše najväčšiu pridanú hodnotu mala rýchla séria, ktorá funguje len v AF-S

No u fotenia behu som si vyskúšal aj preostrovanie.

preostrovanie

Začínal som s AF-C: ešte pred samotným fotením som si rýchlo určil zaostrovaciu oblasť (ťuknutím na displej) a potom som sa snažil udržať túto oblasť na bežcovi. V rýchlosti som si vyskúšal aj teleobjektív 75-300 aj pevnú 75-ku, aj fotenie s hľadáčikom aj bez neho.

Udržať zaostrovaciu oblasť s teleobjektívami a bez hľadáčiku je dosť problém. Vlastne celkovo sa takto fotilo dosť zle: foťák mal častokrát problém zaostriť, alebo preostriť. Zrejme som nedokázal udržať zaostrovaciu oblasť na správnom mieste (čomu sa nečudujem, keďže som tak fotil vlastne prvý krát).

Najlepšia kombinácia bola teda zatiaľ pevná 75-ka a hľadáčik.
Pohodlnejšie ovládanie bolo samozrejme bez hľadáčika (keďže s hľadáčikom nefunguje dotykové LCD, treba sa “prepínať”, čo je otravné), ale úspešnosť bola lepšia s hľadáčikom.

No skúšal som ďalej…

tracking

S troškou nedôvery som prepol na tracking (preostrovanie so sledovaním: AF-C + Tr).

A hneď nastal prvý problém: tracking totižto funguje tak, že hneď po ťuknutí na displej (kvôli určeniu zaostrovacieho bodu) sa hneď zaostrí a sleduje. Nedal sa teda “pripraviť” zaostrovací bod pred fotením, musel som už mať foťák pripravený na fotenie. A potom bolo treba namáčknuť, čo trošku zdržovalo (keďže bežci prebehli za pár sekúnd, aj najmenšie zdržanie sa počíta), alebo proste otravovalo.

Tak som skúsil aké by to bolo bez nastavovania zaostrovacieho bodu.
Na moje prekvapenie foťák takmer vždy našiel bežca a ak náhodou zaostril na pozadie, stačilo namáčknuť druhý krát a vtedy sa už trafil. Okrem toho že to bolo rýchlejšie a pohodlnejšie, nebolo potom už používanie hľadáčika také otravné.

Čo je ale najpodstatnejšie: konečne sa takto dalo fotiť!
Foťák už stíhal zaostriť a aj preostrovanie po spravení prvého záberu (záberov) “nevypadávalo” kvôli ďalšiemu zaostrovaniu. Problémy boli len výnimočne.

Bežiaca brada (foto z flog-u).

Aj zaostrovanie bolo prekvapivo presné (napríklad na úvodnom zábere vidno že tvár bola ostrá a vlasy vzadu sa už postupne rozmazávajú). Na zábere s bradou vidno aj jej detaily.

Dodatok 23.9.2014: ukážka dvoch sérií s preostrovaním.

Dodatok 28.3.2015: asi takto vyzerá doostrený výrez zo záberu foteného na 3200×2400 pixelov:

Poznámka: tento záber som priložil do diskusie ako reakciu na podobný záber z Penaxu K-x, kde bola odfotená presne tá istá bežkyňa, dokonca aj v podobnej póze (poloha rúk a vlasov).

Keď foťák nestíha – dôvody

No nielen ja som mal pri fotení problémy: okrem mňa tam boli dvaja Nikoňáci (jeden mal asi fullfrejm, keďže mal zabudovaný grip). No po chvíľke fotenia odišli. Ako viem že aj oni mali problémy?

Problémy zrkadloviek

Akurát keď odchádzali tak jeden vysvetľoval druhému že mu to nestíha ostriť, “lebo som si nezobral ten kvalitnejší objektív”.

Po tomto dialógu mi začínalo dávať zmysel vyjadrenie z recenzie G5 na imaging-resources:

The focus tracking modes worked very well for everything from running toddlers to speeding cars and were much faster than most DSLRs in the same price category.

Takže aj zrkadlovky majú rovnaké problémy s fotením pohybu.
A keďže lowendové zrkadlovky (hlavne tie staršie) sa dodávajú s pomalými objektívami (bol som až zhrozený z kamošovej D3100 + 18-105), výroku “Focus tracking mode worked better than that on most competing DSLRs.” sa dá veriť (prakticky som to “zažil na vlastnej koži”). Navyše Panasonic G5 už nahradil novší/rýchlejší model.

nezaostrenie

Problémy so zaostrovaním sú aj na vyšších telách, nielen na lowendoch. Napríklad v diskusii o 70D železničiar na 19 strane píše:

mám takýto dotaz: Keď sa prístroju nepodarí zaostriť, tak blokuje spúšť-môžem ju mačkať koľko chcem, ale snímok nespraví. Toto mi moje predchádzajúce kompakty nikdy nerobili. Jednoducho chcem zrušiť blokáciu spúšte, pokiaľ prístroj nezaostrí. Jediný spôsob, ktorý som doteraz našiel ako ho prinútiť rešpektovať stlačenie spúšte aj bez zaostrenia je ten, keď na objektíve zapnem manuálne ostrenie. Existuje na to aj iný spôsob?

stredový bod

Fotenie stredovým bodom sa síce dá celkom dobre natrénovať, no má aj jednu podstatnú nevýhodu: pri takomto fotení zvyčajne nebýva kompozícia dostatočná a potom treba výsledný záber viac orezať. Snímač sa v tedy nevyužíva celý. Investovať teda do modelu s viac zaostrovacími bodmi a fungujúcim trackingom je teda pri športe veľmi veľkým prínosom. S ním by mohol dosiahnuť podobné výsledky dokonca aj menší snímač. A možno preto mohli ísť ceny lacných FF modelov až tak nízko.

Problémy bezzrkadloviek

Prečo je taký veľký rozdiel medzi AF-C a AF-C+Tr u bezzrkadloviek?
Myslím že som na to prišiel.

oneskorenie displeja

Problém pri AF-C môže byť spôsobený aj miernym oneskorením displeja. Aké je toto oneskorenie?

Podľa rozhovoru o E-M1 sú oneskorenia u jednotlivých modeloch Olympusu takéto:

• E-M5: 35 milisekúnd
• E-P5: 32 milisekúnd
• E-M1: 29 milisekúnd
  • Dodatok 22.11.2014: s novým firmwarom 16 milisekúnd

V praxi to znamená že pri pohybe môže zameraná oblasť smerovať mierne za miesto kde chceme aby bolo zamerané (o pár centimetrov o ktoré sa horizontálne posunie za 1/30 sekundy). V prípade pomalého displeja by teda bolo riešením nemieriť priamo na zaostrované miesto, ale mierne pred neho (podobne ako u zrkadloviek treba cvaknúť predtým ako chceme aby záber  vznikol, lebo u nich sa musí ešte sklopiť zrkadlo, čo trvá ešte asi 2x dlhšie).

Dobrá správa ale je, že aj toto oneskorenie displeja sa postupne zmenšuje (u zrkadloviek sa to už nedá). U niektorých modelov dokonca omnoho radikálnejšie ako u vymenovaných Olympusov, napríklad u Panasonicu G6 (až 3x rýchlejšie ako v minulom modeli):

Panasonic claims that the G6’s finder is three times more responsive than that of the G5, and our first impressions are certainly very encouraging.

Oneskorenie u Fuji X-T1 by malo byť dokonca len 0.005 sekundy!

V nových modeloch by teda tento “problém” už nemal byť problémom a tomu kto plánuje fotiť šport sa určite vyplatí priplatiť si za ne (nech by mali aj rovnaký senzor ako tie staršie). Alebo pri používaní staršieho/pomalšieho modelu sa tomuto prispôsobiť.

rozmazené liveView

Problém je niekedy aj s tým že na displeji niekedy záber počas fotenia vyzerá rozmazaný, hoci je vo výsledku ostrý (toto už spomínal Martin Kozák). Aj na toto mám možné vysvetlenie:

Keďže sa ešte stále používa mechanická uzávierka, počas jej uzatvárania a otvárania nemôže LiveView zobrazovať reálnu scénu. To ale neznamená, že sa nemôže preostrovať. Foťák totižto vie pohyb predvídať a teda nemusí vždy kontrolovať či má zaostrené.

A prečo môže nastať situácia že je LiveView rozostrené? Myslím si že kvôli tomu že aby sa kontrastné ostrenie uistilo že je pri preostrovaní všetko v poriadku, musí sa rozostriť a znovu zaostriť. Ak sa na displej dostane len tá “nezaostrená fáza”, môže to byť dočasný problém (ktorý sa možno neskôr vyrieši firmwarom).

 

Čo som mohol robiť inak?

Po dofotení a kontrole výsledkov som sa zamýšľal čo ešte som nevyskúšal a dalo by sa.
Možno to je práve “určenie zaostrovacieho bodu” u AF-C+Tr, ktoré som pri fotení hneď zavrhol. Len na to treba ísť inak:

• nevoliť zaostrovací bod dotykom (ako som zvyknnutý), ale napevno si nejaký zvoliť

Tracking po celej ploche snímača by aj tak mal fungovať, no fotenie s hľadáčikom by potom mohlo byť ešte použiteľnejšie.

Pochopil som ešte jednu súvislosť, ktorej som dovtedy nevedel prísť “na kobylku”:

• umiestnenie voľby zaostrovacieho bodu na krížový ovládač bez možnosti prekonfigurovania

Spočiatku som toto nastavenie považoval za zbytočné, lebo zvolenie zaostrovacieho bodu dotykáčom je proste neporovnateľne rýchlejšie a pohodlnejšie. No pri fotení s hľadáčikom je neaktívne a vtedy sa takéto nastavenie hodí: stačí len “ťuknúť doľava” a môžem si priamo vyberať zaostrovací bod, alebo prepnúť na celoplošné meranie.

Vyskúšam niekedy nabudúce…

Robil som niečo zle?

Tým že som chcel zachytiť bežcov, pri fotení som sa podvedome sústredil na nich a u mnohých záberov mi chýbajú nohy. Je to trošku vidno aj na ilustračnom zábere (je to per-pixel výrez a na kraji má zmenšený pôvodný záber), kde je viac voľného miesta nad hlavou ako pod nohami.

Mohol som si pre istotu zapnúť RAW a nefotiť do menšieho rozlíšenia ako u stolného tenisu (3200×2400 pixelov), keďže bolo dosť svetla tak výchádzala aj nízka citlivosť a fotil som na ISO 200.

 

Záver

Nie je AF-C ako AF-C. Preostrovanie (AF-C) môže byť niečo úplne iné ako sledovanie (AF-C+Tr). Hlavne u bezzrkadloviek, s ktorými v týchto módoch treba fotiť inak. Paradoxne, to čo je vhodné u zrkadloviek nemusí byť vhodné pre bezzrkadlovky: pohyb s nimi je teda lepšie fotiť úplne inak.

A treba sa to aj naučiť. Zrejme nestačia len skúsenosti z fotenia zrkadlovkou. Takto sa o preostrovaní s novými foťákmi vyjadril Thom Hogan:

The only thing I’d suggest is that to maximize focus performance, you’re going to need to spend some time learning how these new systems work and how to optimize your use of them.

At the start of the trip I was having a difficult time getting more than one in-focus shot of a fast moving subject, but by the end I was starting to get solid sequences of images of moving subjects.

V preklade: Jediné čo by som odporučil je, že na maximalizovanie výkonu zaostrovania je potreba stráviť určitý čas učením sa ako tieto nové systémy fungujú. Na začiatku výletu som mal problém získať viac ako jeden správne zaostrený záber rýchlo sa pohybujúceho objektu, ale na konci {po týždni} som začal získavať aj celé série.

Stále si myslí, že zrkadlovky zaostrujú lepšie (ako Nikonista sa nečudujem), no u bezzrkadloviek to už ani podľa neho nie je problém:

The DSLRs still have an advantage in both ultimate image quality and focus performance, but there’s the “good enough” rule that comes into play for 95% of the market: I’d judge the Olympus E-M1 and Fujifilm X-T1 good enough for most people for most things.

Zrkadlovky sa hodia na šport a bezzrkadlovky nie?
Už sa to nedá takto paušalizovať… 😉

Nie je problém dosiahnuť podobné výsledky ako zrkadlovka. Len treba prekonať prvotnú nedôveru, chce to viac tréningu a zvyknúť si na zmeny v reakciách foťáka.

Dodatok 23.8.2016: test preostrovania s pevne zvoleným AF bodom