Dodatok 8.5.2015: výstup zo svetelného skla a odkaz na článok z photographylife 14.5.2015: pridané porovnanie seťáku a kompaktu

Isto vás napadne, že čo sa to pýtam za otázku, veď je to úplne jasné:

každý predsa vie, že väčší snímač rozmaže pozadie viac

To je samozrejme pravda, ale len za určitých podmienok:

• v prípade svetelnejšieho skla môže byť aj z menšieho snímača pozadie viac rozmazané
• v prípade odfotenia menšieho detailu sa nám pozadie tiež javí rozmazanejšie

Dobre teda, zanedbajme všetky ostatné vplyvy a považujme ich za rovnaké (svetelnosť objektívu, veľkosť foteného záberu, ohnisková vzdialenosť), teda keď odfotíme ten istý objekt tým istým objektívom, o koľko viac bude rozmazané pri použití väčšieho snímača?

Tu to už začína byť zaujímavé:

Odfotenie objektu rôzne veľkými snímačmi s rovnakým objektívom

Ak chceme niečo odfotiť tým istým objektívom (alebo na rôznych objektívoch nastavíme rovnaké hodnoty clony a fyzickej ohniskovej vzdialenosti), musíme fotiť z rôznej vzdialenosti, aby bolo na zábere “to isté”.

Slovné spojenie “to isté” som dal do úvodzoviek, lebo v skutočnosti nemôžme odfotiť rovnaký záber (kvôli inej kompozícii), ale môžme odfotiť záber tak, aby fotený objekt bol rovnako veľký.

Pozadie ale bude úplne iné (kvôli inej perspektíve), teda hodnotenie jeho rozmazania môže byť diskutabilné: je možné ho hodnotiť čisto subjektívne, alebo je možné “zmerať” počet detailov (takzvané “perceived megapixels”).

Porovnávanie rozmazania pozadia nie je také jednoduché ako sa možno zdá na prvý pohľad.

Fotenie objektu s rovnakou clonou

O vplyve clony na rozmazanie pozadia (o HO/DOF) sa napísalo strašne veľa článkov.
Najnovšie asi: Sensor Size, Perspective and Depth of Field (na photographylife.com).

Existujú dokonca DOF kalkulátory, kde sa táto hĺbka ostrosti dá jednoducho vypočítať, stačí zadať požadované parametre (objektívu, snímača a vzdialenosti).

HO sa zmenšuje, keď sa použije:

• menšie clonové číslo (F: v tom kalkulátore treba zadať “Selected f-stop”)
• kratšia vzdialenosť od foteného objektu (sd: subject distance)
• dlhšia ohnisková vzdialenosť (fl: focal length)
• väčší snímač (sn)

Jednoduché ako facka.

Zložitejšie je to už, keď sa pomení viacero vstupných parametrov, alebo keď k tomu ešte pridáme nejakú inú podmienku, napríklad rovnaká veľkosť foteného objektu.

Rovnaký objekt, clona a ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, rôzne snímače

Najčastejšie sa u rôznych snímačov porovnávajú podobné zábery z hľadiska obsahu:

Na uvedenom príklade je zreteľné, že pozadie z 8x menšieho snímača je menej rozmazané.
Ale v tomto prípade je rozdielny nielen snímač, ale aj reálna ohnisková vzdialenosť. Oba tieto faktory zväčšujú/zmenšujú HO a zároveň majú kumulatívny vplyv na rozmazanie pozadia.

Uvedený príklad teda neodpovedá na otázku v nadpise, keďže je rozdielny nielen snímač, ale aj objektív; tento článok je o niečom úplne inom: len o vplyve samotného snímača.

Rovnaký objekt, clona a snímač, rozdielna ohnisková vzdialenosť

Dá sa vygoogliť niekoľko článkov, ktoré porovnávajú zábery rovnakého objektu pri rôznej ohniskovej vzdialenosti, ale pri rovnakej clone (napríklad: Dof myth, DOF2) a na ich ukážkach pekne vidno, že u rovnakého záberu a clony je aj DOF rovnaká. Teda závisí od:

• veľkosti snímača
• clony
• veľkosti (napríklad výšky) foteného objektu (fo)
  • závisí priamo od (vyššie uvedených) vzdialeností: výška_fo = sd* fl/výška_sn

V tomto prípade už netreba spomínať ohniskovú vzdialenosť objektívu a vzdialenosť od objektívu, lebo tieto 2 parametre sú zahrnuté vo veľkosti foteného objektu, ktorá je od nich priamo závislá.

Keď sa hodnotí DOF z hľadiska výsledného záberu na rovnakom snímači a clone, na ohniskovej vzdialenosti nezáleží. No ak sa v jednej vete nespomenie aj snímač, toto tvrdenie už neplatí!!!

Podobne aj keď niekto tvrdí, že je závislá len od 3 faktorov (napr. ako sa spomína vo videu Hloubka ostrosti v praxi v čase 8:53), vtedy tiež nehovorí celú pravdu.

Všetky podstatné parametre (v druhom prípade aj veľkosť záberu) musia byť uvedené, inak to môže viesť k nedorozumeniam a nikdy nekončiacim hádkam.

 

Ako je ale na rovnakom motíve rozmazané pozadie z rovnakého objektívu, ale z iného snímača?

Prečo vôbec porovnávam rozmazanie na rôznych snímačoch?

Najprv by som asi mal napísať, ako ma vôbec napadlo preveriť pôvodnú otázku.

Prvým dôvodom bolo video, ktoré som “bol donútený” si pozrieť asi pred mesiacom a pol:
(vyzval ma k tomu autor iného videa, ku ktorému som mal menšie pripomienky)

Okrem iného sú tam od 35 minúty porovnávané výstupy rovnakého objektívu, ale s rôznymi snímačmi. U nich Tony tvrdil, že ten z FF je viac rozostretý, ale ja som to tak vôbec nevnímal:

Tak som sa v tej diskusii spýtal,  kde je podľa neho viac rozmazané pozadie (aby to nemal také jednoduché, tak som popisky zmazal a poradie prehodil). No namiesto odpovede sa vyhovoril, že sa to nedá posúdiť, lebo pozadie je iné.

Ďalším dôvodom bolo jeho vyjadrenie v diskusii, že použiteľné rozmazanie pozadia z FF by bol problém dosiahnuť s APS-C:

Ted jsem fotil zacinajici mlade podnikatele, par. Meli celkem jasnou predstavu, jakou chteji fotku jako titulni pro jejich webovky. Dopredu narovinu rikam, zadne umeni, ciste ucelovy “slunickovy” portret. Podminka, nebo lepe receno jejich vize byla takova, ze jsou ve spodni casti fotky (pricemz nad nimi je pak na titulce webu nejaky text a odkazy) a za&nad nimi zcela nerusive, barevne pozitivni (nic tmaveho, nic cerveneho atp.) pozadi, CO NEJVICE ROZOSTRENE. Ideal na jejich fotku by byl FF + neco na zpusob 200/1.8. Zcela bez nadsazky. Holt jsem si musel vystacit s 200/2.8. Kazdopadne jakykoliv mensi format, respektive objektiv s nizsi svetelnosti, by uz byl zasadni problem.

Keď som zareagoval, že mohol s APS-C použiť svetelnejší objektív (má 85mm F/1.4), tak napísal:

ne na popsany zaber, kde bylo treba dodat do pozadi co nejuzsi zorny uhel (pri co nejmensi DOF), proto delsi ohnisko

(mimochodom: ten svetelnejší objektív som spomenul hlavne preto, lebo v tom videu tvrdil že DOF závisí len od clony a nie od ohniskovej vzdialenosti)

Poukázaním na (už raz ukázaný) záber zo spomínaného videa som naznačil, že dostatočne rozmazané pozadie by mal aj z APS-C.  Aby moje tvrdenie vyvrátil, spravil porovnanie na 200mm f/2.8 z FF a APS-C, kde som tiež nevnímal inú úroveň rozmazania pozadia, no on tvrdil že z FF je viac rozmazané. Spýtal som sa nezainteresovaných (fotograficky neznalých) a im sa pozadie zdalo rozmazanejšie raz z APS-C a raz z FF.

Určiť rozmazanie pozadia na základe reálneho pokusu je značne subjektívne.
(každý videl to čo vidieť chcel: ja že rozmazanie je podobné, on že z FF je rozmazanejšie)

Bookeh simulátor

Pri hľadaní argumentov na podporu môjho tvrdenia som narazil na bookeh simulátor, kde sa nielenže zobrazuje náhľad rozmazania, ale dajú sa nastaviť aj parametre tak, aby na zábere bola vždy rovnako veľká osoba (treba označiť “Lock frame”):

Dá sa tam jednoducho porovnať rôzne snímače pri rovnakom objektíve (označiť “Constant focal length”). Stačí len vybrať “Sensor size” alebo “Camera model”.

Kalkulátor potom vypočíta vzdialenosť od objektu (Distance), hĺbku ostrosti (Dept of field), ale zároveň vypočíta aj rozmazanie pozadia (Background blur) vyjadrenú v riadkoch (lines), alebo v počte zobrazených megapixelov (MPix).

Je možné aj vygenerovať linku s prednastavenými parametrami.
Pre 8 metrov, F2.8 a 200mm na FF je to: http://dofsimulator.net/pl/?x=AfQA4QPoAAAMJAUkAAA

Porovnávanie rôznych snímačov v bookeh simulátore

S uvedenými parametrami som porovnal rôzne snímače.
Ak by bolo rozmazanie pozadia závislé od veľkosti snímača, najlepšie by to malo byť viditeľné na porovnaní FF (s rozmermi 36 x 24 mm) a CX (jednopalcový snímač: 13,2 x 8,8 mm), lebo jeden je 8x väčší ako druhý. Tu je výsledné porovnanie:

Nevnímam že by jeden záber mal rušivejšie pozadie ako druhý. Ale ako som napísal predtým, porovnávanie neporovnateľného je čisto subjektívne a niekto iný môže mať iný názor.

Čo je ale z tohto porovnania jasné je, že rozdiel medzi nimi nie je až taký markantný, ako by mal byť v prípade, ak by toto rozostrenie skutočne záviselo od veľkosti snímača. Pre mňa je to už ale dostatočný dôkaz na tvrdenie, že závislé nie je.

Tento uzáver potvrdzujú aj vypočítané hodnoty, kvôli lepšej prehľadnosti zobrazené v tabuľke:

Typ snímača

Typ snímača	vzdialenosť od objektu	DOF	pozadie (lines)	pozadie (mpix)	simulátor
FF	8 m	26,2 cm	26	0,0	screenshot
DX (Nikon)	12,16 m	40,2 cm	26	0,0	screenshot
APS-C (Canon)	12,91 m	42,7 cm	26	0,0	linka
4/3, micro 4/3	16 m	51 cm	29	0,0	linka
CX (Nikon)	21,6 m	71,2 cm	26	0,0	screenshot
a pre zaujímavosť, výstup z ultrazoomu na 147mm (400 mm EQ)
FZ1000	16 m	72.8 cm	36	0,0	linka
A výstup zo svetelného objektívu 50mm F/1.8
FF	1.4 m	16.9 cm	96	0,0	linka

(v stĺpci “simulátor” je vygenerovaná linka alebo priamo výstup z bookeh simulátora)

Ako vidno z nameraných hodnôt:

• hĺbka ostrosti (DOF) je závislá od veľkosti snímača – čím väčší snímač, tým menšia DOF
  • u rovnako veľkých snímačov (ultrazoom FZ1000 a u Nikon CX) je približne rovnaká
  • u svetelnejšieho objektívu je citeľne menšia
• rozmazanie pozadia od veľkosti snímača v tomto prípade (svetelnosť/motív) nezávisí
  • nájdu sa dokonca situácie, kedy už aj svetelný objektív nestíha (FZ1000 vs 50/1.8)

Pre všetky veľkosti snímačov je rozlíšenie pozadia (lines) rovnaké (okrem 4/3, kde je kvôli inému pomeru strán snímača iná veľkosť objektu), líši sa len obsahom.  Počet “viditeľných megapixelov” by bol tiež rovnaký (vidno to pri nastavení kratšej ohniskovej vzdialenosti).

Záver

Odpoveď na otázku v nadpise znie:

Intenzita rozmazania pozadia objektu nezávisí od veľkosti snímača,
ale od fyzickej ohniskovej vzdialenosti objektívu
(na rozdiel od hĺbky ostrosti, ktorá závisí od veľkosti snímača) 

DOF (v preklade HO: “Hĺbka ostrosti”) a rozmazanie pozadia totižto nie sú totožné pojmy.
Pri pevnej svetelnosti a zmene ohniskovej vzdialenosti objektívu (na tom istom snímači) sa správajú inak, ako pri zmene veľkosti snímača (no s objektívom s rovnakými parametrami):

• pri fotení určitého objektu na rôznych ohniskových vzdialenostiach sa DOF nemení
• pri takomto fotení rôznymi snímačmi je podobne rozmazané pozadie, ale iná DOF

Nerušivé pozadie sa dá dosiahnuť pri extrémne nízkej DOF, toto ale spôsobuje problémy s presnosťou ostrenia a zvyčajne aj neostrosť celého foteného objektu (napríklad v prípade portrétov vlasy, v extrémnych prípadoch je neostré už aj obočie).

Ak požadujeme čo najostrejší fotený objekt a zároveň čo najrozmazanejšie pozadie, je lepšie použiť menší snímač v kombinácii s teleobjektívom, alebo menej svetelný teleobjektív (radšej ako svetelné sklo). Nevýhodou je ale to, že teleobjektívom treba fotiť z väčšej vzdialenosti.

PS: efekt väčšieho snímača (a teda rozmazanie pozadia) sa v určitých podmienkach dá dosiahnuť aj inak: napríklad spojením viacerých záberov Brenizerovou metódou.
To len ak by vás zaujímalo, preto som červenou zvýraznil “bol by” (pre každého kto skladal panorámu v PC to teda nie je žiaden zásadný problém).

Je možné použiť aj grafický editor na selektívne rozmazanie pozadia, alebo pridaním umelého pozadia z inej fotky, alebo len jednoducho zväčšiť plochu, ako vtipne do tej diskusie priložil jeden z diskutujúcich (stačil na to už aj záberu z ultrazoomu) 🙂