Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

• nevýhodám starších modelov a starších objektívov
• nevýhodám nižších modelov
• vylepšeniam nových modelov
• “kurvítkam” (šetreniu kvôli kríze)
• zjednodušeniam, komfortu a ostatným drobnostiam
• (v neposlednom rade) kvôli vlastnostiam, ktoré nie sme ochotný akceptovať: “deal braker”

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

• pomalšie reakcie a objektívy – vidno napríklad v LiveView odozvách
• neaktuálny procesor – má vplyv na rýchlosť, kvalitu a funkcionalitu
• horší snímač – sa prejavuje väčším šumom, menším dynamickým rozsahom a bandingom
• zistené závady, problémy alebo nesplnené očakávania
  • napríklad: olejové fľaky, problémy s AF, prenikaním svetla, rýchlosťou, ..
    

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu).
Vďaka optimalizovaným objektívom, viacjadrovému procesoru a snímaču optimalizovanému na rýchlosť sa svojho času mohla stať bezzrkadlovka Olympus E-P3 najrýchlejšie zaostrujúcim foťákom (hoci zrkadlovky boli dovtedy v tejto kategórii považované za najrýchlejšie).

pomalé LiveView zrkadloviek

Snímače zrkadloviek “doteraz” nie sú optimalizované na rýchlosť v LiveView.
Vidno to na porovnaní rýchlosti zaostrovania Canon 650D vs Panasonic G5, kedy jasne vidno, že u Canonu je citeľný blackout (tj. čas kým sa zobrazí výstup na displeji, inak je tam čierna plocha).
Potvrdzujú to aj merania rýchlosti na imaging-resources, v ktorých dnešné zrkadlovky dosahujú v LiveView podobné rýchlosti ako prvá generácia bezrkadloviek, ktorá za toto bola veľmi kritizovaná.

Neaktuálny procesor

Procesor fotoaparátu slúži hlavne na prevod RAW dát to JPG, od neho závisí logika expozície, ovplyvňuje aj presnosť a rýchlosť zaostrovania, rýchlosť ukladania výsledkov na kartu a podobné záležitosti.
Najnovšie procesory sú viacjadrové; teda kým sa jeden procesor zaoberá jednou činnosťou (napríklad zobrazovaním live-view), tak sa iný môže venovať prevodom do JPG a ukladaním na kartu.

Novšie procesory sú zvyčajne:

• rýchlejšie ako tie predtým:
  • prejavuje sa to hlavne v rýchlosti zaostrovania MILC, alebo v dĺžke blackoutu
• produkujú kvalitnejší výstup:
  • opravujú optické vady, lepšie odšumujú, produkujú realistickejšie farby
• mávajú aj funkcionalitu, ktoré dovtedy foťáky nemávali:
  • HDR; hi-res shot alebo pixel-shift; čisto elektronickú uzávierku, alebo EFSC; kvalitnejšie doostrovanie a kompenzácia diffrakcie

nedostatočná korekcia optických vád

Procesor v starších Canonoch (v 600D) alebo v tom najnižšom (1200D) nemá podporu HDR, nepreostruje pri videu, ale (čo je najpodstatnejšie) nekoriguje optické vady.
Keďže seťáky od Canonu patria medzi najhoršie čo sa týka chromatickej aberácie, degradovalo to ich výstup pod hladinu konkurencie (nielen ich horší DR, v ktorom zaostávajú dodnes).
Predchádzajúci procesor Olympusov (TRU-PIC VI) síce tiež nekorigoval aberáciu, ale v seťákoch Olympusu to nebol až taký problém.

Najnovšie procesory nielenže opravujú vady, zároveň dokážu aj mierne vylepšiť vplyv difrakcie (čo je fyzikálne zhoršenie ostrosti na vyšších clonách), napríklad najnovšie Sony, alebo procesor v aktuálnych Olympusoch (E-M10, E-PL7 a novšie).

Poznámka: procesor dokáže opravovať korekciu aberácie zvyčajne len s objektívami vlastnej výroby (napríklad Pentax len u DA objektívov).
Canon a Nikon majú vlastné štandardy, no u microFourThirds (ktorého členmi sú aj výrobcovia third-party objektívov) je možné, že sú korigované aj tie od iných výrobcov.

staršie procesory v Nikonoch

V D7000 generácii (D5100 a D3100) vo videu vznikal v žiarovkovom osvetlení “modrý hnus”. Podobný problém bol aj u prvých Olympusov, kde toto bolo vyriešené až s procesorom TRU-PIC VI (E-P3, E-PL3, E-PM1).
No aj tá ďalšia generácia zaostávala: v odšumovaní farebného šumu a v doostrovaní. Až súčasné modely (D5500 a D7200) sú už na úrovni dnešných štandardov (podľa niektorých síce “patlajú” ale to už je ich problém).

V LiveView rýchlosti ešte stále patria medzi najhoršie. Síce už dokážu preostrovať počas nahrávania videa, ale toto preostrovanie je vďaka neoptimalizovaným objektívom vo videu počuť a takisto je u nich vidno/počuť huntovanie (preostrovanie dopredu a dozadu).

Horší snímač

Snímače sa priebežne zlepšujú (aj napriek zväčšovaniu počtu megapixelov). Najviac v:

• spracovaní šumu na vysoké citlivosti
  • tento sa zlepšuje len veľmi pomaly (citeľný vplyv tu má aj firmware a procesor)
• dynamickom rozsahu – v rozsahu jasov (ktorý ale má vplyv aj na šum)
  • viac info: Súvislosti: zvýšený šum v tieňoch, prepaly a (nízky) DR
• ale aj v iných vlastnostiach – napríklad nové snímače už netrpia na banding

názorná ukážka staršieho snímača: D3200

Snímač v D3200 je horší ako snímač v novšom modeli D3300. Viac šumí. V špecifikáciách to priamo nevidno, lebo oba majú 24 megapixelov, ale rozdiel vidno napríklad v DxO marku: tento 24M APS-C snímač má mimo ISO 100 dokonca horší DR ako 16-megapixelové mFT snímače Olympusu (nielen na pixelovej úrovni, ale aj po normalizácii!). Ani v šume nie je na vysoké citlivosti lepší ako menší snímač, má aj horší procesor => aj v priamom porovnaní vtedy produkuje horšie zábery. Nielen v JPG ale aj v RAW:

horší dynamický rozsah

Na dynamickom rozsahu sa najviac prejavuje zastaralosť snímačov. Dnešné APS-C a mFT snímače v tomto dokážu konkurovať aj starším FF snímačom (a na nízke citlivosti aj prekonať):

Na nízke ISO limituje DR aj počet bitov (kedže tie najlepšie zvládajú až 14EV, tak 12 bitov na to nestačí). V prípade Canonu sú ich snímače horšie (dokonca aj ich najnovšie FF modely) kvôli neaktuálnemu výrobnému procesu. Aj ich najlepšie zrkadlovky na nízke ISO podávajú horšie výsledky, dokonca aj ako 12-bitové snímače.

výrazne vylepšené 16M snímače

Už aj Olympus používa 16 megapixelové snímače od Sony (s lepším DR a spracovaním šumu).

12-megapixelové snímače Olympusov (od Panasonicu) totižto výrazne zaostávali oproti Sony snímačom (v Nikonoch, Pentaxoch a Sony). Nebolo to kvôli ich veľkosti (16-megapixelové snímače už toľko nezaostávajú za APS-C), teda predpokladám, že u nich bolo prvoradé najskôr zvýšiť výkon v rýchlosti ostrenia a až potom sa zlepšiť v hladine šumu. Konkurovali vtedy len najnižším 10-megapixelovýcm APS-C snímačom (Nikon D3000 a Sony A200), v dnešnej dobe by som ich už asi nikomu neodporúčal (hoci voľakedy sa dali kúpiť v cene prídavného objektívu, teda prakticky zadarmo). Možno okrem E-P3 (kvôli ovládaniu) a GF5 (niektoré technológie zo 16M snímača u nej boli).

CCD snímače

Spočiatku sa u foťákov používali hlavne CCD snímače (rozdiel oproti CMOS je napríklad vysvetlený tu). Ich výhodou bolo lepšie využitie svetla (QE: kvantová efektivita a fill faktor: využiteľnosť plochy snímača) a netrpeli na “rolling shutter” artefakty pri videu. Moderné CMOS snímače ale menej šumia (CMOS-BSI majú tiež veľmi dobrý fill faktor), majú nižšiu spotrebu a vyššiu rýchlosť (až CMOS snímače umožnili FullHD video vo foťákoch).

Blooming

CCD totižto vyčítava dáta po riadkoch (náboj sa im posúva pomocou posuvného registra) a preto sa u nich aj pretečenie náboja (blooming) výraznejšie prejavuje:

Ak na niektoré pixely dopadne priveľa svetla, danú bunku zahltí a vyprodukované nadmerné množstvo elektrónov doslova “pretečie” do susedných buniek v rade, takže okolo silného svetla vzniknú na fotografii rovnobežné čiarky nepravidelných dĺžok, prípadne svetlá šmuha.

Pretečenie náboja výnimočne môže nastať aj u CMOS snímačov, tento sa ale z princípu prejavuje inak (keďže náboj pretečie na najbližšie pixely naokolo): v prípade FujiFilm X10 sa prejavil ako “biele gule” (white orbs).

nemerateľné vlastnosti

Foťáky so staršími procesormi mávali na vysokých citlivostiach (neodstrániteľný) hrudkovitý šum, hot-pixely a výrazne horšie farby (vplyv procesora som porovnával v článku Sú novšie foťáky lepšie? Časť 6: Digic V (G1X vs 7D)). Prejavoval sa u nich aj banding: čo je “riadkový šum” (digitálne artefakty), ktorý sa v určitých situáciách (napr. u D700 od svetelných zdrojov) objavuje pri zosvetlení tieňov a/alebo pri vysokých citlivostiach (ako vidno napríklad na porovnaní D800 a D700). Predsa len, v časoch keď ešte neexistovali také kvalitné odšumovacie algoritmy, sa viac prejavoval farebný šum a tak banding nebol až takým citeľným problémom.
Trpeli tým aj všetky voľakedy populárne fotáky (5D mark II, D700, 450D, 7D), no banding sa môže prejavovať aj v aktuálnych modeloch (napríklad u Nikon D7100).

Prvé 16 megapixelové snímače (Pentax K5, Nikon D7000) mali citeľne lepší DR, takže umožňovali výraznejšie zosvetľovanie tieňov. Tieto síce šumeli menej ako predtým, ale nemali až také prirodzené farby, aké  majú novšie snímače.

Dnešné snímače sú prosto kvalitnejšie, hoci sa to na prvý pohľad vôbec nemusí javiť.

Zistené závady, problémy alebo nesplnené očakávania

Niektoré modely majú natoľko zásadné problémy, že ich rieši až vydanie nového modelu.

olejové fľaky u D600

Napríklad uzávierka v Nikon-e D600 spôsobovala olejové fľaky na snímači (čiastočne to vraj robí aj u niektorých iných nových zrkadlovkách, napríklad D750, ale už to nie je až taká katastrofa, keďže predajcovia bežne ponúkajú pri predaji 4x čistenie snímača) a tak bol Nikon nútený vydať nový model D610, ktorý má uzávierku úplne inú (okrem iného aj tichšiu)

problémy s AF u D7000

U D7000 sa nielen že zvýšil počet megapixelov (oproti predchodcovi D90), ale aj použil nový AF modul.
Či už sa bol problém v nevychytaných problémoch nového AF modulu, alebo sa len prejavili problémy, ktoré na 12M snímačoch nebolo len tak ľahko vidno, D7000 sa stala známou ako nespoľahlivý fotoaparát. Bežne sa odporúčalo radšej si kúpiť staršie 12M modely (D90 a D300), ako D7000, ktorý má omnoho lepší snímač.

Kvalitný snímač teda nie je všetko…

rýchlosť EOS-M a seťák u 700D

Pri vydaní prvej bezzrkadlovky Canonu vyzeralo v špecifikáciách všetko nádherne: dotykové LCD, fázové ostrenie na snímači, viac megapixelový snímač (ako mFT), …
Canon zároveň rozbehol reklamnú kampaň propagujúcu používanie LiveView na zrkadlovke (dokonca za tú reklamu získal aj nejaké ocenenia).
No reálne skúsenosti boli úplne iné: pomalé reakcie a zaostrovanie (dokonca horšie ako prvé bezrkadlovky ostriace kontrastom) s výrazným huntovaním, nepríjemný blackout, snímač rovnako výkonný ako prvé 18M snímače (za dnešným štandardom už zaostávajúce). A jediné 2 použiteľné objektívy k systému.

Nikto kto sa vyznal nemal o taký foťák záujem, takže čoskoro spadla jeho cena na menej ako polovicu. No na internete vidno iba špecifikácie a cenu, neskúsení kupujú “značku” a “pomer cena-výkon”, teda aj napriek “nepoužiteľnosti” sa z EOS-M stal predajný hit: v Japonsku patrila medzi najpredávanejšie MILC (napriek tomu, že existovali aj omnoho lepšie modely).
Dokonca aj v roku 2015 ich EOS-M patrí medzi najpredávanejšie bezzrkadlovky. Proste pri kombinácii “extra nízka cena” + “značka” znamená zaručený predajný hit.

Ani “značka” a “všeobecné presvedčenie” (že fázové ostrenie rýchlo ostrí) nič nezaručujú…

Nevýhody starších/lacnejších objektívov

Podobne ako u foťákov, je lepšie kúpiť si novšie objektívy. Dôvody:

• vyššia kvalita (ostrosť, odlesky, ..)
  • zvyčajne býva vylepšená v nových modeloch
  • hlavne na plnú dieru sú dnešné sklá lepšie (ako vidno na úvodnom obrázku)
•  kompatibilita s aktuálnymi foťákmi
  • častokrát je nutný update firmwaru (hlavne u posledných Canonov), napríklad:
    • SIGMA RELEASES SERVICE NOTICE REGARDING LIVE VIEW INCOMPATIBILITY ON CANON REBEL T6I / T6S
    • Tamron i Sigma vydávají firmwary kvůli nekompatibilitě s Canon EOS 5DS
  • na novom foťáku napríklad nemusí bez nového firmwaru fungovať stabilizácia, ako v prípade kombinácie Sigma 50/150/2.8 + D7200 (s D7100 problém nebol)
• rýchlosť – v minulosti to nebola až taká veľká priorita (alebo sa šetrilo)
  • napríklad prvé svetelné sklá od FujiFilm pomaly ostria,
    • podobne aj (inak skvelá) 20-ka od Panasonicu
  • medzi najpomalšie seťáky dnes patrí Nikon 18-105
• nevhodné na video – video vyžaduje plynulé preostrovanie (aj zmenu clony) a tichý chod, čo si vyžaduje nový typ ostrenia
  • niektoré optimalizované majú vlastné značenie:
    • napríklad MSC objektívy Olympusu (teraz už prakticky všetky), u Canonu STM
  • Nikon má na video optimalizované len objektívy pre Nikon1, až v roku 2016 vydal prvý AF-P seťák (určite naschvál ich nazval inak ako ostatní, aby zákazníci nemohli len tak ľahko porovnávať)
  • okrem ostrenia (huntovanie) sa do výsledného videa môže dostať aj zvuk AF, alebo stabilizácie;
• u Canonu s objektívami vydanými do roku 2006 čosi nefunguje (asi ostrenie vo videu)

Kom

Ako to, že niektoré objektívy s rovnakými parametrami sú omnoho drahšie?

Medzi najodporúčanejšie objektívy patria lacné svetelné sklá. No len málokedy sa popisujú ich vlastnosti a vysvetlenie, prečo napríklad Nikon 35mm F1.8 na DX stojí 199 € a FX verzia 519 €:

Nikkor 35/1,8 DX je v AF-C režimu divnej, pomaleji reaguje, dělá přískoky a korekce tam a zpět, zatímco dražší objektivy ostří hladce a kontinuálně (např AF-S 17-55/2,8 nebo 105VR). FX AF-S 35/1,8 má výrazně lepší AF.

Nevýhody nižších modelov

Najvyššie modely bývajú odolnejšie, majú vyššiu životnosť a zvládajú väčšie rýchlosti. No tie najnižšie modely bývajú ochudobnené o viac, ako by sme očakávali.

Chýbajúca funkcionalita

Okrem nevýhod vyplývajúcich z nevýhod starších modelov (horší snímač a procesor), majú najnižšie rady ešte ďalšie nevýhody.
Najnižšie Nikony napríklad nepodporujú AF v starších objektívoch bez motorčeka (nemajú ho v tele), rada D3X00 nemá ani bracketing (séria záberov s rôznou expozíciou, vhodná pre istotu správnej expozície, alebo ako zdroj pre HDR zábery), dokonca nemá ani predsklopenie zrkadla (teda zábery na statíve môžu byť zbytočne roztrasené – vraj sa s nimi preto “nedá odfotiť nič v diaľke”)

Slabší snímač

Nikon v najnižších D3xx modeloch používa iný snímač ako vo vyšších: má len 12-bitový prevodník.
Pred pár rokmi, kedy už “bolo štandardom” používať CMOS snímač, ešte veselo predával model D3000 s CCD snímačom, ktorý mal menší DR a viac šumel na vysoké citlivosti.
Aj jeho nástupca D3100, hoci mal už CMOS snímač, mal horší DR, no keďže bol lacný, bola to jednu dobu najpredávanejšia zrkadlovka.

Pomalšie reakcie

Pri porovnávaní rýchlosti zaostrovania na imaging-resources som si všimol zaujímavú súvislosť: lacné zrkadlovky boli citeľne pomalšie (bol u nich bežne 2x horší čas ako u vyšších modelov), no u bezzrkadloviek bol rozdiel omnoho menší (a dosť často bol novší lowend rýchlejší ako staršia generácia).
Prekvapivo dlhé časy boli u zrkadloviek pri manuálnom ostrení: výrazne horšie ako u všetkých (aj tých najstarších) bezzrkadlovkách; dokonca som mal pocit, že sa rokmi tento čas zhoršuje.
(nenapadá ma prečo by to výrobcovia robili – nemyslím si, že by tým mohli ušetriť – asi zámerne spomaľujú lowendy, aby sa vyššia trieda javila zásadne lepšia => proste zámerné kurvítko)

Horšie ovládanie

Vyššie modely sa lepšie ovládajú už len tým, že majú zvyčajne 2 rollery.

U bezzrkadloviek s dotykovým LCD toto úplne stačí, ale u zrkadloviek je nutné nastavovať omnoho viac parametrov. Zároveň sa tým aj zhoršuje nastavenie bežných vecí. V porovnaní nastavovania niektorých bežných nastavení (počet stlačení tlačidiel a posunov rollerov) najhoršie dopadli Nikony D5x00. Dokonca horšie ako bežné kompakty, ktoré majú ešte menej tlačidiel.

Mne osobne na Nikonoch vadilo aj to, že majú tlačidlá aj na ľavej strane. Kvôli bežným operáciám si treba prechytiť foťák do druhej ruky a nielenže ma to zdržovalo, kvôli váhe foťáku a jeho nevyváženosti ma po chvíli skúšania kamoškinho D5100 boleli aj prsty (z bezzrkadlovky ma neboleli ani po niekoľkých hodinách).

AF microadjustment u zrkadloviek

Zrkadlovky ostria pomocou externého AF snímača (modulu), ktorý má z princípu niekoľko problémov:

• môže byť nesprávne/nepresne umiestnený – napríklad ak sa kvôli “kríze” ušetrí na vstupnej kontrole (toto je skôr problém lacnejších modelov)
• aj pri správnom umiestnení sa môže vychýliť (napríklad nárazom, alebo rozťahovaním/sťahovaním materiálov kvôli zmenám teplôt)
• používa fázové ostrenie, ktoré je z princípu menej presné (náhodnejšie) ako kontrastné

Zle nastavený AF modul spôsobuje nepresné zaostrenie a teda rozmazané zábery. Takisto ďalšiu nepresnosť môžu priniesť objektívy, ktoré tiež nemusia byť dokonale vyrobené (hlavne dnes, v časoch krízy, kedy sa šetrí už aj na nápisoch – ako v prípade 18-55 IS II), prípadne tiež môžu meniť vlastnosti pri zmenách teploty.
Vyššie modely zrkadloviek (rozumej: citeľne drahšie) majú ako workaround na túto nepresnosť možnosť doladiť ostrenie pomocou nastavenia “microadjustment”. Nižšie modely stále môžu byť naladené v servise, ale už za poplatok (brácha to stálo 50 eur v prípade 60D + Sigma 50). Samozrejme ani toto naladenie nemusí fungovať (alebo len nablízko a na diaľku nie), môže sa časom môže rozladiť (600D večne v servise), prípadne bude nutné s každým novým objektívom (FotoABC, alebo už neviem kto, tvrdil, že to tak robí).

Najnižšie CaNikony proste microadjustment nemajú (Pentaxy asi majú). Akoby sa u nich predpokladalo, že nebudú používané so svetelnými objektívami. No v našich končinách si ten drahší model málokto dovolí kúpiť a určite každý zatúži po svetelnom objektíve (keďže patria medzi tie najlacnejšie). Nemať microadjustment teda môže to byť dosť zásadná problém.

Dôsledkom je napríklad aj nekompatibilita zrkadloviek s výrobcami tretích strán (Sigma, Tamron, no ale dnes už aj s vlastnými) a podobné “drobnosti”, ktoré potom treba riešiť reklamáciami, kalibrovaním a diskusiami na fóre .. alebo konzistentne nepresné ostrenie.

Canon 760D a problémy so svetelnými sklami

V recenziách sa chýbajúci AF microadjustment už ani nespomína. Tí, ktorí sa o fotenie zaujímajú vážne aj tak zvyčajne skončia s vyšším modelom (ktorý ho má) a nereportujú sa ani bežné problémy s ostrením. Predsa len, chyby sa citeľnejšie prejavujú so svetelnými objektívami a nepredpokladá sa, že majiteľ lowendu si ich bude kupovať. Len výnimočne sa dá dočítať niečo takéto (z preview na dpreview):

While reviewing my images after a few days of shooting I uncovered one problem that I hadn’t noticed while viewing images in camera. A couple of the lenses I used were front focusing, particularly the 70-200mm F2.8L, on the T6s .. This behavior was consistent and showed up in almost every shot I took of the sailboats.

Unfortunately, the Rebels don’t offer the ability to perform AF microadjustments, so there’s really no way to correct for this short of sending your equipment to Canon for calibration. (For the record, the Nikon D5500 doesn’t support microadjustments either.) The cynic inside me wants to pass this off as a limitation of entry level cameras. After all, the thinking goes, most people who buy this camera will probably only ever use a kit lens and shoot at F5.6 or smaller, so they will never run into this problem.

Vylepšenia nových modelov

Revolúcia v používaní E-P3

Napriek tomu, že E-P3 používal podobný snímač ako jeho predchodca, vylepšení mal viac než dosť (dotykové LCD, zrýchlenie, lepší AWB). Tieto vylepšenia mi zjednodušili a spríjemnili nielen fotenie aj výsledné spracovávanie. Proste celý fotografický workflow.
Pre mňa tá zmena bola natoľko výrazná, že som jej venoval osobitný článok (hoci už predtým som napísal článok aj o vylepšeniach v E-P3)

D5500 a dotykové LCD

Napriek odmietavému postoju diskutérov k dotykovému LCD ho po naimplementovaní do Nikon DSLR vnímali recenzenti veľmi pozitívne.
Thom Hogan, ktorý je dušou zrkadlovkár (čo som analyzoval v osobitnom článku Predpojaté recenzie?) ho vo svojej recenzii považoval za najvýznamnejšie vylepšenie DSLR, Tony Nordhup (tiež som v tom článku kritizoval jeho zaujatosť) tiež dotykáč vo svojej video-recenzii chválil (teda: jeho manželka) a naopak: foťák bez dotykového displeja kritizoval.

Rýchle sériové snímanie

Väčšina zrkadlovkárov nemá športový foťák a aj tie lepšie APS-C alebo FF zrkadlovky zvládajú len maximálne 5 fps. No dvojnásobná sekvencia je fakt už o niečom úplne inom.

Viac o jej vplyve som písal v článku Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky.

EFSC v Olympusoch a D810

So zvyšujúcim sa počtom megapixelov a zlepšovaním kvality objektívov sa prejavujú aj problémy, ktoré predtým nebolo treba riešiť. Písal som o tom v článku Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek).
Na predchádzanie problémov s roztrasením uzávierkou slúži EFSC: elektronická prvá lamela uzávierky. Zároveň aj skracuje oneskorenie spôsobené mechanikou uzávierkou.

U Olympusov sa používa až od modelov E-P5, EPL-6 a E-M modelov (okrem prvej E-M5). Modely E-PL5 a E-PM2 majú síce kvalitný snímač, no je lepšie si priplatiť za novšie modely.
Od modelov E-M5 II a E-M10 II (a nového firmwaru k E-M1) sa toto využíva aj pri sériovom snímaní. U ostatných výrobcov MILC (Sony opíšem nižšie) sa tiež EFSC môže používať, no neviem od ktorých modelov.

U hľadáčiku zrkadloviek sa toto ešte nevyužíva, jediná výnimka je Nikon D810. Z princípu zrkadlovky je ale jeho použitie iné ako u MILC (a je tam nutné zvoliť si oneskorenie).

U MILC Sony sa toto nastavenie používa aj v starších modeloch, výnimka bol model A7r (novší A7rII ju už používa), ktorý ju nemal. A na roztrasenie sa občas ozvali sťažnosti.
Potom už dáva zmysel, prečo sa predáva tak “lacno” a prečo je nový model o toľko drahší.

WiFi

Pomocou WiFi je možné ovládať foťák na diaľku zo smartfónu.
Dá sa to využiť na kreatívne fotenie (na m43photo.blogspot.sk bola ako ukážka fotka holuba zblízka), alebo sa tým dá nahradiť diaľková spúšť: táto sa používa v prípade ak nechceme na statíve roztriasť záber stlačením spúšte. V prípade ďiaľkového ovládania cez smartfón je možné aj meniť zaostrovací bod a ostatné nastavenia. Jednoduchšie sa sharujú súbory (keďže sa so smartfónom dá narábať ako priamo s foťákom, súbory sú už tam).
Ešte určite existujú aj ďalšie možnosti využitia, no tie som zatiaľ ešte neskúšal.

5-smerová stabilizácia

Jedná sa o technológiu stabilizácie šnímača, ktorú používajú najnovšie Olympusy, modely Sony A7 s prívlastkom “II” a prvý FF od Pentaxu.

Napriek tomu, že mnohí si o nej myslia, že je to len marketingový blábol (typu “viac prúžkov – viac adidas”), skutočne funguje. Rozdiel oproti tej predchádzajúcej (2-smerovej) je zásadný:

• vďaka nakláňaniu snímača je možné ustabilizovať obraz aj menšími pohybmi
  • čo z používateľského hľadiska bolo aj cítiť
    • u dlhých expozícií to predtým už bolo citeľne aj počuť
    • s 2-smerovou sa stabilizácia nad sekundu vypínala
• jej účinnosť je lepšia (vraj až 5 EV)
  • umožnila aj vznik high-resolution módu u E-M5
• funguje konečne aj u videa (dokonca – podľa ukážok – i počas chôdze)
  • predchádzajúca (2-smerová) bola u videa vypnutá (asi kvôli hluku a neúčinnosti)
    • vo videu sa teda používala stabilizácia digitálna, čo sa prejavovalo jello efektom
• dokáže ustabilizovať aj makro (čo u zrkadloviek dokáže pokiaľ viem len jeden jediný objektív; a aj to neviem či sa tomu dá veriť, na rozdiel od 5-smerovej, kde to bolo demonštrované na mnohých videách)

Ja osobne som kvôli nej bol ochotný zaplatiť 2-násobok za E-P5, hoci som si mohol kúpiť za polovicu E-PL6. A neľutujem.

Poznámka: v E-M10 a E-PL7 sa nachádza 3-smerová stabilizácia, ktorá má len o trošku menšie schopnosti a účinnosť. Porovnávané boli napríklad v tomto článku, z ktorého je toto video:

(je tam zároveň aj porovnanie vplyvu obyčajnej, vypnutej a 5 smerovej stabilizácie)

High resolution mód

Olympus E-M5II a PEN-F dokážu vyprodukovať väčšie rozlíšenie ako je rozlíšenie snímača (vďaka skombinovaniu viacerých záberov). Sám som si vyskúšal, že to funguje a ukážky som predviedol v článku E-M5 mark II: prvý dojem a preskúšanie “High res” módu.

Vďaka tomuto módu je možné, aby 16Mpix mFT snímač prekonal aj 24Mpix APS-C, ako vidno tu:

Čosi podobné, ale len na zlepšenie ostrosti (a odstránenie moiré, ako vidno na ukážke z D7100) dokáže aj Pentax K3-II v “Pixel Shift Resolution” móde (zo 4 záberov).

Focus bracketing a stacking

Posledným Olympusom boli firmwarom dodaná nová funkcionalita:

• focus bracketing – niekoľko záberov s rôznym zaostrením
  • pre ich prípadné spojenie (kvôli väčšej HO) je nutný externý program
• focus stacking (len u E-M1) – zároveň je vygenerovaný aj výsledný obrázok

Viac info: Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video.

4K photo

Je nový spôsob fotenia: natáčanie videa a potom z neho vyrábanie fotiek.
Vďaka tomuto sa dá “nafotiť” 30 záberov za sekundu aj s preostrovaním – inak je to:

• technický problém – keďže už ukladať 15 fps v Samsungu NX1 bol problém
  • bolo treba ukladať viac megabajtov, ako vôbec SD karta umožňovala
• používateľský problém
  • vznikne tak veľa súborov, ktoré treba premazávať

Videl som na videu (no nie na tomto) ako sa to používa (za pomoci dotykovej obrazovky to bolo aj rýchle, aj pohodlné) a verím, že to má budúcnosť.

Post focus

Ďalšou možnosťou využitia 4K photo módu je “post focus”, teda možnosť vybrať si ľubovoľné zaostrenie záberu až po odfotení:

 

Ďalšie, špecifické vylepšenia bezzrkadloviek

Eye AF – detekcia očí

Ako už nadpis hovorí, Olympusy a najnovšie Sony (asi aj FujiFilm, prípadne iní) už dokážu zaostrovať nielen na tvár, ale aj na oči (dá sa dokonca vybrať pravé/ľavé, alebo bližšie oko).

Short EVF lag – krátke oneskorenie displeja

Samsung NX1, Fuji X-T1, Panasonic G6, Olympus E-M1 (s novším firmwarom), Sony A6300 a samozrejme ich novšie modely už majú vylepšenú aj odozvu snímača (v roku 2014 sa najkratšou odozvou chválil FujiFilm X-T1: 0,005 sekundy). Hodí sa to hlavne pri fotení pohybu
(keďže oneskorenie zobrazenia sa tu citeľne prejavuje a ovplyvňuje aj AF).

Panasonic DFD

“Depth From Defocus” je úplne nová AF technológia kontrastného ostrenia, založená na výpočtoch z 2 rôzne zaostrených záberov. Bohužiaľ potrebuje poznať dáta o objektíve a (možno) preto funguje len s Panasonic objektívmi (aspoň zatiaľ).

Popis princípu z ich stránky (kde je aj demonštračné video):

DFD technology is a technology that calculates the direction and the amount to move the focus lens at a single movement by predicting it with 2 images that have different depth of field.

4D FOCUS

Je len marketingový názov Sony ostrenia s predikciou (3D priestor + čas). Sony A6000 a novšie.

8fps continuous live view

Tiež novinka, tentokrát v Sony A6300 (vhodná pri sledovaní pohybu):

• pri 8 fps sa na displeji zobrazuje LiveView (+ blackout) podobne ako u DSLR
• pri 11 fps sa na displeji zobrazujú výsledné zábery (bez blackoutu, ale oneskorene)

Aký je to v praxi rozdiel vysvetlil Nikon pri prezentácii najnovšej/najlepšej zrkadlovky D5 (na čo zareagovali aj u Sony).

“Easy Self Portrait” mód

To tu dodávam ešte ako pobavenie, ale verím tomu, že to niekto aj ocení:

Olympus má u E-PL7 novú možnosť na fotenie selfie: foťák má nielenže displej, ktorý sa dá obrátiť o 180 stupňov (a tak sa aj vidieť), ale pri fotení dokáže využiť aj elektronický zoom (keď ho objektív má), plus ďalšie vychytávky.

Keď vznikne verzia II

Na záver kapitoly o vylepšeniach nových modelov spomeniem vylepšenie špecifických modelov.

V prípade nejakého úspešného foťáku občas vznikne aj verzia II, v ktorej je takmer všetko dotiahnuté do konca a zvyčajne obsahuje aj nové a nezvyčajné vlastnosti. Už som spomínal E-M5 mark II (kde bol pridaný HR mód) a Sony A7 (kde dodali 5-smerovú stabilizáciu).

Tieto modely ale obsahujú aj zmeny, o ktorých sa len tak ľahko nedočítate.
Napríklad u Olympusu E-M10 mark II (ktorý sa predáva zároveň so staršou verziou):

• zrýchlilo sa nabiehanie (po zapnutí): spravenie 1 záberu už trvá len ~0.8 sekundy
  • predtým to bolo ~1.3 sekundy (zdroj: imaging-resources)
• čakanie na znovu nabitie blesku sa skrátilo na polovicu (z 3.5 sekundy)
• citeľne sa vylepšilo AF-C – nielen rýchlosť (z 3.5 fps na 5 fps) ale aj plynulosť videa
• vylepšilo sa držanie a zmenili sa niektoré ovládacie prvky – čo možno “na papieri” neznie bohvieako dôležito, ale v priamom porovnaní je ten rozdiel veľmi citeľný a zásadný
  • pôvodné zapínanie bolo veľmi kritizované (bolo premiestnené navrch)
  • nové rollery sa naozaj omnoho príjemnejšie používajú

Napriek rovnakej kvalite fotiek sa oplatí priplatiť si za tieto vylepšenia (a to ešte nehovorím o tých deklarovaných: Focus bracketing; väčší hľadáčik, použiteľný aj s dotykáčom; simulácia OVF; lepšia stabilizácia; možnosť úplne tichej elektronickej uzávierky; viac možností u videa, …)

 

Cost reduction = kurvítko

Prevláda názor, že sa nám “kazia veci tesne po záruke”, lebo výrobcovia do výrobkov pridávajú “kurvítko”. Podľa dokumentu Žiarovková konšpirácia – Politika plánovaného zastarávania to v niektorých prípadoch môže byť aj pravda. No skutočnosť je trochu iná.

Pekné vysvetlenie je v článku Pravda o kurvítku:

“Kurvítko je ve skutečnosti touha střední třídy po spotřebních věcech.”

Čím majú foťáky viac súčiastiek, tým viac môžu nastať problémy. Hlavne v dnešnej dobe, keď všetci požadujú “čo najviac muziky za čo najmenej peňazí”.

Znižovanie ceny sa môže prejaviť napríklad:

• zníženou kontrolou kvality
  • napr: špinavé snímače 750D/760D, olej na snímači u D600,
    prenikanie svetla do Canonu 5DIII a Nikonu D750, variabilita objektívov (Sigma)
• použitím menej kvalitných materiálov
  • napr: použitie plastu u 60D, namiesto kovu u 50D
• produkciou (zastaralých) nestabilizovaných objektívov
• problémov s reklamáciami alebo servisom
  • napr: diskusia o 600D s názvom Nutnost pravidelného seřízení ostření levných zrcadlovek?, Sigma 17-35, Canon 70D

O mnohých z týchto problémov som už písal v článku  Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek).

Špina na snímači u nových lacných Canonov

Trošku sa pristavím pri probléme so špinou na snímači u 750D/760D, keďže toto je najčerstvejší problém (z apríla 2015, kedy som začal písať tento článok).
Najprv sa o tomto zmienila požičovňa foťákov, keďže ich mali viac a prejavovalo sa to veľmi často: viac info v článku Canon T6 Sensor Issue.

Neskôr sa k tomuto problému Canon oficiálne aj oficiálne priznal (Canon issues product advisory for Rebel T6i/T6s sensor problem), no toto sa stáva len výnimočne, väčšinou sa takéto veci riešia bežnými reklamáciami a nahradením novými kusmi. Hlavne na ich drahšie modely je veľmi veľa sťažností, no oficiálne stanovisko nikde (akoby žiaden problém neexistoval).

Utajované problémy drahších modelov

Problém samozrejme môžu mať aj tie drahšie modely. Predsa len aj “tie drahšie” musia mať odpovedajúcu cenu (ktorá vďaka konkurencii môže byť aj “na hrane”). A teda aj tam sa môže na niečom šetriť, alebo aj tam môžu byť prehliadnuté problémy pri výstupnej kontrole.
Aj najnovšia 7D (hoci medzi predchodcom a ňou prešlo až 7 rokov) mala/má určité problémy:

• CANON EOS 7D MARK II AF ISSUES
  • vnútorné info, že v Canone o početných sťažnostiach vedia
    • a riešia ich, ale nie oficiálne a nahlas
  • v staršom článku spomínajú, že potichu vymenili aj hardware
    • teda kus, ktorý bol kúpený hneď po vydaní môže byť úplne iný, ako kus, ktorý sa predáva po určitej dobe…

Zaujímavá informácia je v článku NEW FIRMWARE COMING FOR EOS 7D MARK II (23.4)

According to a reader on our forum, Canon has confirmed they’re attempting to solve a service issue with his camera with new firmware. The issues with his camera have been autofocus related, and even after replacing parts of the camera, Canon service was still not happy with how it performed.

No ale neskôr sa ukázalo, že aj s tým novým firmwarom sú problémy: Reports of EOS 7D Mark II Firmware 1.04 Locking Up Camera

Raz darmo, dnešné zrkadlovky sú už príliš zložité stroje (už len tým, že majú osobitné snímače na obraz, AF a expozíciu), musia byť perfektne naštelované a zladené, aby sa ich problémy (ktorých je hodne) prejavovali čo najmenej.

Lacný FF

Aj vás napadlo, prečo môžu FF DSLR stáť podobne ako drahšie APS-C, alebo najdrahší mFT?

Preukázateľné sú u nich tieto “kurvítka”:

• horšie materiály (neutesnené)
• slabší AF (pravdepodobne keď bude menší, prejaví sa to aj na cene)
• horši CFA = horšie farby (6D je podľa DxO marku v tomto parametri najhorší)

No dôsledok slabšieho AF je možno väčší ako si mnohí myslia. Píšem o tom v článku DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20) – sú efektívnejšie.
Kvôli foteniu stredovým bodom môže vzniknúť viac odpadu kvôli výrezom – horšie sa tak využíva snímač (napríklad: akoby mal len polovicu veľkosti/megapixelov).

Na ukážke vpravo vidno, že celá vrchná časť snímača je nevyužitá a bežec napriek tomu nie je zobrazený celý.

 

 

Zložitosť, komfort a ostatné drobnosti

Novšie/drahšie/vyššie modely nielenže riešia problémy starších/nižších (lacnejších) modelov, zlepšujú aj samotné fotenie a zjednodušujú ho:

• dotykové LCD zjednodušuje voľbu zaostrovacieho bodu (aj nastavení fotenia, ale to zatiaľ nevyužívam) a prezeranie obrázkov
• výklopný displej zjednodušuje fotenie z rôznych uhlov, nadhľadu a podhľadu
• najvyššie modely majú zvyčajne 2 rollery
  • vďaka čomu sa omnoho rýchlejšie/pohodlnejšie ovládajú
• niektoré funkcie majú len tie najvyššie modely (hi-res mód, focus stacking, EFSC)

Špecificky u DSLR majú drahšie/vyššie modely:

• citeľne lepší úchop:
  • keďže DSLR sa dajú chytiť len za grip (a mimo ťažiska), je to u nich veľmi podstatné
    • v lowendovom tele zvyčajne grip nepostačuje na malíček
      (ktorým zvyčajne nemožno podopierať foťák ako u MILC)
• viac tlačidiel (hoci pri dobrej automatike a rolleroch ich vlastne ani moc nevyužívam, ale ja používam MILC, to je iné)
• najdrahšie majú lepší metering modul (so 100 000 bodmi)
  • môže sa tak zlepšiť automatika expozície/ostrenia a umožňuje “face detection”
    (hoci neviem či sa to aj využíva)
• viac AF bodov (alebo na väčšej ploche) – význam som už spomínal v kapitole “lacný FF”

Bezzrkadlovky

Ako následníci zrkadloviek riešia tiež problémy zrkadloviek.
Podľa niekoho riešia len: skladnosť, rozmery a hmotnosť.

Pri cenách niektorých bezzrkadloviek si mnohí isto povedia “za to by som už mohol mať aj zrkadlovku”. Mohol. No ja si myslím, že sa za ne oplatí aj priplatiť ak by bolo treba (hoci zvyčajne bývajú lacnejšie). Napríklad kvôli:

• predchádzaniu problémov – s reklamáciami, s kompatibilitou objektívov, s kalibrovaním AF modulu (v servise to nebýva zadarmo)
• jednoduchšiemu foteniu – netreba predsklápať zrkadlo, vyhýbať sa kritickým časom, lockovať expozíciu, ostriť na presne určené AF body
• vyššej efektivite – pravdepodobnosti podareného snímku (viac info v článku o efektivite)
• budúcnosti – majú sa ešte ako zlepšiť/zlacnieť
• a jednoduchšiemu naučeniu sa základov

Pri “naučení sa fotenia” sa pristavím. Ku zrkadlovke je vhodné (až nutné) zaplatiť si aj školenie.
Fotenie bez vysvetlenia princípov u nich môže viesť k horším výsledkom ako z kompaktu.

Jeden taký “online kurz” som si aj pozrel. Nie že by som to potreboval (keďže všetko podstatné čo tam zaznelo som už poznal), chcel som získať predstavu čo sa na takom školení vysvetľuje.
Hneď na začiatku zaznelo niečo ako “zatiaľčo môj dedko sa trápil s expozíciou, dnes to už všetko zvláda automatika. Dnes je najdôležitejšia ostrosť”.
A potom nasledovala asi hodina vysvetľovania, ako sa so zrkadlovkou ostrí aby nezaostrila na pozadie a podobne .. a prečo “zelený čtvereček” (u ktorého je automatická voľba AF bodu) u DSLR nefunguje (hoci u kompaktov áno) a treba u nich fotiť inak. O čom som mimochodom napísal článok aj ja: Zrkadlovkami treba fotiť inak.

Deal breaker

Kto už fotí dlhší čas s určitým modelom, už ťažko sa mu presedláva na model s chýbajúcou funkcionalitou, alebo vlastnosťami.

No klasickým deal brakerom je aj nižší DR Canon snímačov, alebo to môže byť aj hocičo iné.
U Tonyho Northrup-a (spomínam to v článku Zmanipulované predpojaté recenzie? ) je to
“kratší dosah Nikkoru 70-200/2.8 VR II” a “neostrosť staršieho Nikkoru 70-200/2.8 VR”:

Ja už určite na zrkadlovky neprejdem kvôli vlastnostiam, ktoré majú MILC: bezproblémovosť, jednoduchšie fotenie, efektivita a skladnosť.

Fakt ma nenapadá žiaden dôvod, kvôli ktorému by som mal tieto oblasti obetovať. Ak foťák nemá detekciu tvárí a dotykový displej, nemá u mňa šancu. Niekomu sa to možno zdá divné, ale chýbajúce dotykové LCD (s ktorým sa najpohodlnejšie volí zaostrovacia oblasť), dokáže odradiť aj od najnovších modelov, ako v prípade zanevrenia na A7II (citácia z článku My Sony A7 II as back up for my Nikon D810… and why I sold it after all):

In the end, I went back to only shooting Nikon because the AF-point changing issue nagged me very often. You may say that I am overreacting a bit, but that’s just hindering my workflow, and my shooting style is hard to change after enjoying my Nikon gear for a period of time.

Na nastavovanie AF bodu má totižto D810 rezervovaný krížový volič. Presne tak isto ho môžem používať aj ja u mojej E-P5, ale nepoužívam to tak, lebo dotykáč je pohodlnejší.

Záver

Za lepší foťák (alebo objektív) sa dnes naozaj oplatí priplatiť si.
Napriek podobnej kvalite snímača (v dnešnej dobe už žiaden nový snímač kvalitatívne výrazne nevyniká/nezaostáva) sú medzi jednotlivými modelmi veľmi výrazné rozdiely.

Hoci aj tie najlacnejšie určite zvládajú nafotiť to čo si želáme (pozor: v rukách tých, čo to vedia), problémy – ktoré nám môžu spôsobiť – zvyčajne za to nestoja.
A čo je horšie: svojou nemotornosťou, problémami a zložitosťou môžu dokonca od fotenia aj odradiť. Alebo ho znechutiť.
(možno práve preto predaje kompaktov a zrkadloviek už niekoľko rokov upadajú)

Drahšie/novšie/vyššie modely sú nielen že spoľahlivejšie, lepšie spracujú zachytený signál, menej sa mýlia a tak fotia kvalitnejšie (i pri rovnako kvalitnom snímači), okrem toho sa aj pohodlnejšie/rýchlejšie ovládajú.
Kto sa chce venovať foteniu vážnejšie, tak skôr či neskôr u nich aj tak skončí.

Možno ste si všimli, že niektoré bezzrkadlovky sú dnes už aj drahšie ako “odpovedajúce” zrkadlovky. Napriek tomu sa aj oni oplatia (hlavne u “bežného” fotenia). A nie len kvôli veľkosti.

Pridám ešte pár tipov:

• keď zvažujete bezrkadlovku (u ktorých vývoj ide rýchlo dopredu), tak radšej novšiu
• keď zrkadlovku, tak postačí aj starší, ale vyšší model
  (z toho podstatného sa im vyvíja už len snímač)
• bazár moc neodporúčam – nové MILC tam moc nie sú a DSLR sú rizikové
  (kvôli väčšej mechanickej závislosti)

A myšlienku na zamyslenie:

Aké fotáky sa budú kupovať, také ich výrobcovia budú vyrábať. Keď budeme preferovať nekvalitné, nekomfortné, ale lacné šunty (s “kurvítkami”), nebudú sa foťáky zlepšovať.
Výrobcovia môžu dokonca aj skrachovať (ako Kodak), alebo prestať s predajom foťákov, ako to spravil Samsung, hoci snímač v ich NX1 patril medzi tie najlepšie.

Kupujte si radšej to, “čo sa vám najviac hodí”, ako “pomer cena-výkon”.

Uvedomte si, že:

Súvisiace články na gancovkách:

• 31. jan. 2014: Zlepšujú sa foťáky alebo zhoršujú?
• 21. jan. 2014: Prečo je Nikon V1 taký lacný?
• 27. dec. 2012: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 6: Digic V (G1X vs 7D)
• 26. dec. 2012: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 5: P310 vs P300
• 13. dec. 2012: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 4: E-P3 vs E-P1
• 24. aug. 2012: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 3: HX20 a HX200
• 06. aug. 2012: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 2: oplatí sa D90?
• 01. máj 2012: Sú novšie foťáky lepšie? Časť 1: úvod do porovnávania a LX5