Ako som sľúbil v minulom článku o nových foto-možnostiach, fotenie s pomocou elektronickej uzávierky môže mať aj jednu podstatnú výhodu, o ktorej bude tento článok. Ako je už z nadpisu jasné, tou výhodou je “nižší šum”. K takémuto poznaniu som dospel po prečítaní článku: First GH5s vs Sony A7sII comparison by IR: “GH5S looks slightly better than the A7S II”
V ňom – už podľa nadpisu – dosahoval Panasonic GH5s v priamom porovnaní lepšie výsledky, dokonca aj ako Sony A7sII. A to aj napriek tomu, že má skoro 4x menší snímač (čo by teoreticky malo znamenať, že by mal skoro 2 EV zaostávať).
Ja vôbec možné aby menší snímač prekonal iný – výrazne väčší – aj v miere šumu?
Podaril sa vari Panasonicu nejaký zázrak?
Spravili recenzenti z imaging-resources pri teste nejakú chybu?
Alebo bol ten článok klamlivý?
Menší snímač skutočne môže v šume dorovnať svoju veľkostnú nevýhodu. V tomto prípade do ISO 25600 dokonca ten väčší prekonával. Ovšem nebolo to spôsobené ani kvalitnejším odšumovaním (predsa len: vylepšenia algoritmov nebývajú také výrazné), ani zázračným novým snímačom (hoci snímač v GH5s bol skutočne nový).
Porovnávané zábery z GH5s ale neboli spravené v štandardnom móde.
Natískajú sa teda otázky:
Q: môžu tento neštandardný mód využiť aj iné foťáky?
A: Áno, bezzrkadlovky ho využiť môžu, hlavne tie novšie
Q: Ako to GH5s vlastne dokázal?
A: jeho zábery boli lepšie (ako by mali byť), lebo sa na porovnávanie použili zábery z videa
Q: Môžu mať vylepšené zábery pomocou videa aj zrkadlovky?
A: Nie, lebo video sa cez hľadáčik DSLR nahrávať nedá (v OVF by vtedy nič nebolo vidno)
Q: prečo majú zábery z videa menej šumu?
Na to už treba viac ako jednu vetu. Tak poďme na to: