Z grafu ministerstva zdravotníctva sa môže zdať, že (ne)umieranie je závislé od očkovania.
Nie je to pravda. Je tam síce korelácia (od niečoho iného závisí aj jedno aj druhé),
ale nie je tam priama závislosť. Túto závislosť totižto popiera jednoduchý fakt:

Rovnako zaočkované krajiny Grécko a Švédsko => majú diametrálne rozdielne výsledky

Čo v tej tabuľke v skutočnosti vidíme?

1. krajiny s najväčšími úmrtiami -> sú tie najchudobnejšie (Bulharsko)
2. najviac zaočkované krajiny sú tie, o ktorých sa písalo v prvej vlne
   (Taliansko, Španielsko, Švédsko)

Prečo je to tak?

Prečo najchudobnejšie krajiny majú najviac kovidových úmrtí?

Dôvod 1) je jasný:

• čím je krajina chudobnejšia
  • tým má menej peňazí na zdravotníctvo
    => teda má aj vyššiu nadúmrtnosť (na odvrátiteľné nemoci, ako je aj kovid)

Prečo boli v 1 vlne postihnuté práve tieto krajiny?

Dôvod 2) vysvetľuje bohatstvo krajiny + mobilita:

• čím je krajina bohatšia + čím je osamotenejšia (ostrov alebo poloostrov)
  • tým vyššiu má mobilitu ľudí a turistov + tým viac sa v nej cestuje lietadlami
    => teda aj kovid sa v nej rýchlejšie rozšíril V PRVEJ VLNE

Toto ale ešte stále nie je všetko!

Úmrtia v prvej vlne znižujú aktuálne úmrtia.

Dokonca 2x:

1. ľudia ktorí umreli v prvej vlne
   • neumrú neskôr, keď už sú dostupné vakcíny
     => teda “teraz” umierajú menej
2. zdravotníci ktorí mali zložitú prvú vlnu
   • sa lepšie naučili chorobu liečiť + organizovať nemocných
     => teda teraz im umiera menej ľudí

Úmrtia v prvej vlne zároveň zvyšujú zaočkovanosť

ľudia ktorým umrelo viac známych v okolí -> majú prirodzene väčšiu ochotu dať sa zaočkovať

Záver

Skutočné závislosti sú iné ako na infografike ministerstva:

• “kovidové úmrtia závisia hlavne od bohatstva krajiny a zdravia jej obyvateľov“
  (výnimka bola v prvej vlne: kedy úmrtia záviseli od mobility + neznalosti liečby)
• “tam kde sa viac umieralo v 1 vlne -> tam sa teraz umiera menej”
• “tam kde sa viac umieralo v 1 vlne -> tam bola väčšia ochota sa dať zaočkovať”
  (plus v Grécku bola vysoká zaočkovanosť kvôli pokutám za nezaočkovanie)
  => takže o tom v skutočnosti hovorí priložený graf

Nie je teda pravda, že “tam kde sa viac očkovalo, tam sa menej umieralo”
V skutočnosti je závislosť presne opačná:

ÚMRTIA NEZÁVISIA OD OČKOVANIA => ALE OČKOVANIE ZÁVISÍ “OD ÚMRTÍ”!

---

Dodatok 1: čo ak je vplyv vakcín úplne iný?

V skutočnosti existuje závislosť, kedy očkovanie priamo znižuje počet úmrtí na kovid
=> keď oslabený človek umrie po očkovaní => už neumrie s kovidom
(teda len táto závislosť priamo vplýva na pôvodne prezentovanú koreláciu)

Ak by vakcíny nedodávali imunitu, ale len “zabíjali” (tých, ktorí by inak umreli “s kovidom”)
=> ich vplyv (+ vplyv “bohatstva” krajiny) by bol práve taký, aký je zobrazený v grafe

Tento vplyv je ale (podobne ako teoretický vplyv očkovania na menšiu úmrtnosť) vzhľadom na rozdiel medzi Gréckom a Švédskom omnoho menší, ako vplyv chudoby v krajine.

Dodatok 2: aký je vplyv nosenia rúšok?

Z grafu je zrejmé, že krajina kde neboli povinné rúška (Švédsko) mala menej kovidových úmrtí ako krajiny s najlepšou zaočkovanoťou. Akú dedukciu z toho môžeme vyvodiť?

Nenosenie rúšok chráni viac, ako očkovanie

žmurk 😉

Švédsko v skutočnosti dopadlo ešte lepšie, ako na tomto grafe. Nielen tým že si nezastavili ekonomiku, ale aj zdravotne. Ich celková nadúmrtnosť (nielen na kovid) bola prekvapujúco nízka. Viac v článku Víťazom nad pandémiou je Švédsko.

Dodatok 3: čo ešte vplýva na nadúmrtnoť?

Ďalšie zaujímavé grafy porovnávajúce západnú a východnú Európu, na ktoré poukázal Miro Štec, ktoré nápadne korelujú s aktuálnym počtom úmrtí s kovidom: