Zmena 4.3.2015: preformulovaný záverečný text paradoxu 3, pridané PS do záberu a posledný riadok do názvu, 28.3.2015: nová kapitola Len také “obyčajné fotenie”, preverenie jedného tvrdenia (odkaz na porovnanie záberov) 

Občas niekto vysloví takúto vetu:

Toto odfotím aj mobilom

Je to skutočne pravda? Čo o sebe prezrádza ten kto sa takto vyjadruje?
Prečo sa niekomu môžu zdať zábery z kvalitného foťáku obyčajné?
Čo sa naozaj dá a čo sa nedá odfotiť mobilom, alebo kompaktom?
Sú kvalitné foťáky vôbec ešte portrebné? Čo je vlastne potrebné na to, aby bola fotka pekná?

Obsah článku:

• blesk a farby – prečo sa nám môžu zdať fotky z lepších foťákov obyčajné
• fotenie pohybu bez blesku – skutočné nároky na fotenie (športu v hale)
• statické zábery sa nám môžu zdať krajšie ako (omnoho náročnejšie) fotky v pohybe
• odfotiť niečo z diaľky (alebo odfotiť detail) je omnoho zložitejšie ako z blízka
• na niektoré veci je ultrazoom lepší ako základná zrkadlovka
• zábery s rozmaným pozadím nebývajú zložité – dajú sa dosiahnuť aj ultrazoomom
• pri tvorbe fotiek netreba trpieť, krásu fotky to nezlepší
• ak skúsenejší fotograf prirovnáva k mobilu, myslí tým niečo iné ako začiatočník
• analýza ilustračného obrázka – bol fotený mobilom?

Kvalita záberov z dnešných mobilov je omnoho lepšia ako to bývalo v minulosti. Počty megapixelov v mobiloch sa už približujú k počtom megapixelov v drahších foťákoch, svetelnosť mobilov dnes dokonca môže byť aj lepšia. Určite si teda mnohí pomysleli že im netreba lepší foťák, stačí si kúpiť drahší mobil.

Niektoré zábery sa skutočne dajú odfotiť aj mobilom, ovšem len za dobrého svetla a pri scéne nenáročnej na DR. Samozrejme aj vtedy budú výsledné zábery o čosi horšie, ale bežným laikom sa už môžu zdať rovnaké.

No nie vždy nastávajú takéto ideálne podmienky: mnohé zábery sú napríklad fotené v miestnostiach.

Paradox 1: blesk a farby

Mobily ani nesvetelné kompakty zvyčajne nezvládajú v miestnostiach fotiť bez blesku. Preto si pomáhajú prisvetľovaním. Vďaka tomu im stačia aj citlivosti, ktoré zvládajú (napríklad ISO 400).

DILC dokážu tiež fotiť s bleskom, ale je to možné aj bez neho. Zábery z nich tak vyzerajú prirodzenejšie. V zlých podmienkach ale musia omnoho zvýšiť citlivosť (napríklad na ISO 3200) hlavne ak sa u nich nepoužije svetelný objektív. Hoci majú zrkadlovky a bezzrkadlovky približne 10x väčší snímač, pri 10x vyššej citlivosti sa ich kvalita tiež zhoršuje.

Nízka citlivosť na malom snímači v kombinácii s bleskom môže byť teoreticky porovnateľná s vysokou citlivosťou na veľkom.
Ovšem sú to už dve rôzne situácie s rozdielnym výsledkom: blesk zabíja pôvodnú atmostéru, vytvára červené oči a produkuje (ja to nazývam) “prízraky vychádzajúce z tunela” (keďže dokáže osvetliť len popredie, ale pozadie už nie). Objekty príliš vpredu sú prepálené a bez detailov.

fotka s bleskom: prepaly vpredu, tma vzadu

Uvedený záber mi poslala kamoška mailom, či sa nedá dáko vylepšiť. Nedá: blesk ju zničil.

Mobily ovšem častokrát nezvládajú ani základnú citlivosť (ani niektoré lacné komapkty) a ich prisvetľovacie svetlá nie sú vhodné na fotenie. Bez blesku bývajú ich zábery zvyčajne máznuté pohybom a sú fotené na citlivostiach s ktorými už nevyzerajú pekne. Výsledkom sú zábery s nesprávnymi farbami.

Porovnanie farieb: jedlo odfotené mobilom

Porovnanie farieb: jedlo odfotené bezzrkadlovkou

Paradox 2: fotenie pohybu bez blesku

Blesk produkuje veľmi krátky záblesk svetla (napríklad 1/1000 sekundy), ale expozícia počas blesku býva podstatne dlhšia (zvyčajne 1/60 sekundy). Takýto expozičný čas bez blesku zvyčajne nestačí: záber už môže byť rozmazaný pohybom (foťáku alebo foteného objektu).

Na fotenie bez blesku treba omnoho kvalitnejší foťák. Ani tie najlepšie zrkadlovky na toto niekedy nestačia, preto niektorí profesionáli cvakajú všetko s bleskom. Pre istotu.

Šport sa ale bleskom fotiť nedá (určite by to športovcov vyrušovalo). Vtedy sa už naplno prejaví rozdiel medzi kvalitným a obyčajným foťákom. Nielenže na to nestačí kompakt:

fotenie v hale kompaktom: 1/15s, F4, ISO 400

ale ani bežná (bez)zrkadlovka s teleobjektívom:

fotenie v hale teleobjektívom: 1/30s, F/5.6, ISO 2500, ohnisko 300mm EQ

Odfotiť bez blesku pohyb v kritických podmienkach (napríklad v hale) je ešte zložitejšie:

• aby neboli zábery rozmazané, na šport je nutných približne 1/500 sekundy (*)
• zaostrovanie musí byť rýchle (aby fotený objekt medzičasom neušiel z HO) a presné (inak bude záber neostrý)

Dosiahnuť tieto 2 podmienky nie je jednoduché:

1. na dosiahnutie takéhoto expozičného času treba využiť najvyššiu možnú citlivosť ktorú foťák zvláda bez toho aby záber bol príliš zničený odšumovaním (napríklad ISO 3200 u APS-C)
2. ani ISO 3200 s bežným objektívom nestačí, treba použiť svetelnejší, alebo vyššiu citlivosť
3. za svetelné objektívy sa považujú zoomy so svetelnosťou F/2.8, no ani to nemusí stačiť; s APS-C a mFT treba použiť až pevné sklá, ktoré sú ešte svetelnejšie
4. vtedy je menšia aj HO a teda presné zaostrovanie je ešte zložitejšie ako seťákmi
5. v horších podmienkach sa aj rýchlosť zaostrovania spomaľuje (svetelné sklá tu pomáhajú)

fotenie v hale svetelným sklom: 1/500s, ISO 3200, F/1.8 (E-P5 + mZuiko 75mm)

Hoci bol tento záber robený bezzrkadlovkou s mFT snímačom, technicky lepšie by sa ani s najlepšími APS-C zrkadlovkami nedal len tak ľahko dosiahnuť:

• rýchle zoomy zvyčajne nebývajú dostatočne svetelné
  • začínajú na F2.8, čo by tu nestačilo, lebo by už bolo treba ISO 8000
• svetelné pevné sklá zase nebývajú dostatočne rýchle a/alebo presné
  • len máloktoré bývajú ostré na plnú dieru

Paradox 3: pohyblivý a statický záber

Laici a teoretici (prípadne krajinkári) nerozoznávajú medzi statickým a dynamickým záberom.
Zatiaľ čo kvalitný statický záber sa dá odfotiť aj s kompaktom (stačí statív a je potom možné použiť aj najnižšiu citlivosť, alebo skladanie záberov), na pohyblivé zábery je nutný omnoho výkonnejší fotoaparát.

Neuvedomujú si, že aby bol pohyblivý záber dostatočne ostrý, musí sa zvoliť ten najoptimálnejší kompromis medzi expozičným časom a zvolenou citlivosťou. Vtedy paradoxne aj ISO 3200 (napriek šumu a odšumovaniu) môže vyzerať lepšie ako ISO 1600 (ktorý je viac rozmazaný pohybom). Už samotná vysoká citlivosť ničí záber (hlavne farby), ďalšie detaily ničí ešte pohyb na zábere (prípadne aj pohyb fotoparátu).

(*) Zvolenie príliš vysokej citlivosti spôsobí že záber pôsobí statickejšie ako v reále bol. V očiach tých ktorí si to ešte neskúsili sa potom javí ako technicky jednoduchý. Omnoho lepšie potom môžu pôsobiť zábery z horšieho foťáka, ktorý si nemôže dovoliť použiť až takú vysokú citlivosť (alebo na nižšej citlivosti, ktoré by zvládol aj horší foťák):

• zábery s rozmazaním pohybu vyzerajú dynamickejšie (zložitejšie na odfotenie, hoci nie sú)
  • no na ich zhotovenie sú omnoho viac nutné skúsenosti ako “ten najkvalitnejší foťák”
• aj s kratším expozičným časom sa dajú spraviť dobré športové zábery
  • u stolného tenisu je to napríklad: podanie; čakanie na príjem; náprah pri topspine (krátky statickejší okamih pri zmene smeru pohybu ruky/tela/raketky)

Aj so slabším objektívom sa raz za čas podariť aj nerozmazaný záber:

fotenie v hale teleobjektívom: 1/60s, F/4.2, ISO 2500, ohnisko 98mm EQ

A možno sa niekomu bude páčiť (prípadne aj tie dve predchádzajúce “machule”).

Paradox 4: veľkosť záberu a vzdialenosť

Na postavu odfotenú z blízka sú kladené iné nároky ako na postavu z diaľky, hoci výsledný záber sa môže (mimo rozmazania pozadia) zdať rovnaký:

• na záber fotený z blízka stačí aj dlhší expozičný čas
  (na ľudí čo sa moc nehýbu stačí 1/60 s, niekedy aj 1/15s)
  •   dôležitejšie býva rozhýbanie záberu pohybom foteného
• na záber fotený z diaľky treba výrazne kratší expozičný čas, alebo stabilizáciu
  • ďalšie rozhýbanie môže nastať pohybom fotoaparátu
    (rádovo: u 200mm EQ je vhodné použiť minimálne 1/200s)
  • na ukážkach z teleobjektívu je roztrasené aj pozadie u 300 mm EQ no na 98 je ostré
• záber z väčším zoomom/ohniskom (hlavne krajinka) má znížený kontrast
  • čím sa zdá že má menej detailov a farieb; aj vyzerá menej pekne

Na zábere odfotenem na 28 mm EQ (čo je bežné u mobilov) je za dobrého počasia možné odfotiť bežca tak, že je prakticky nerozmazaný a netreba sa ani namáhať s ostrením. Len bude zaberať na zábere len malú časť plochy.
Záber z toho istého miesta, ale na 150 mm EQ (keď som fotil pevnou 75-kou F1.8) je omnoho zložitejší: treba tu už aj presne zaostriť, aj zvoliť expozičný čas tak aby sa neprejavila pohybová neostrosť (ak to nie je želané, napríklad u panningu). Keďže je výsledný záber 5x zväčšený, aj detaily sú 5x väčšie a rozmazanie ktoré pri zmenšenine nebolo vidno by sa už mohli prejaviť. Keď sa na väčšom zoome podarí získať ostrý obraz, býva výsledný záber omnoho zaujímavejší ako záber zblízka, no tie menej podarené – tie ktoré po zmenšení by ešte stačili – môžu sa bez zmenšenia zdať horšie ako z mobilu.

Paradox 5: zoom a veľkosť foťáku

Niektoré veci sa ale skutočne dajú odfotiť aj s kompaktami/ultrazoomami. Napríklad na fotku mesiaca už netreba polmetrovú rúru na zrkadlovke, podobný záber dokáže vyfotiť aj dnešný 60x ultrazoom.

Ultrazoom a zrkadlovka s rovnakým dosahom

Na mesiac netreba nekonečne vysokú citlivosť (keďže mesiac odráža svetlo od slnka, netreba ani objektív s veľkou svetelnosťou), ani malú HO (stačí len presne zaostriť a do HO sa určite vôjde). Podstatné je tu hlavne výsledné zväčšenie. A to dnešné ultrazoomy majú:

• dosah ultrazoomov sa už bežne končí na 1000 mm EQ
• naproti tomu dosah môjho objektívu 75-300 mm je “len” 600 mm EQ
• a dosah APS-C zrkadlovky s dvojkilovým objektívom 70-200 mm F/2.8 je len 300 mm EQ, na FF len reálnych 200 mm, čo na detailné odfotenie mesiaca určite nestačí

Hoci ultrazoomy (na maximálnom zoome) nefotia úplne najostrejšie, výsledok môže mať viac detailov ako z kvalitnejšieho objektívu, no s omnoho kratším dosahom.

Paradox 6: zábery s rozmaným pozadím nebývajú zložité

Najjednoduchším spôsobom ako “vytvoriť umenie” je kúpiť si drahý foťák, svetelné sklo a odfotiť záber, na ktorom je zaostrená len veľmi malá časť záberu, ostatné je už rozostrené.
Takzvané DOF-ky, podľa anglického “Depth of field”, v preklade “hĺbka ostrosti” (HO).

DOF-ka spravená svetelným objektívom Lumix 20mm F/1.7 a bezzzrkadlovkou E-P1

V tomto prípade aj úplný laik dokáže posúdiť, že mobilom sa takéto zábery nedajú urobiť.
Zábery takéhoto typu bývajú častým dôvodom na kúpu veľkého foťáku.

No zamieriť na nejaký list a cvaknúť ho nie je nič zložitého (len u DSLR pri ostrení stredovým bodom je to len trošku zložitejšie, lebo treba ešte prekomponvať). Navyše, pre toho kto pozná princípy, na niektoré motívy netreba ani ten najdrahší foťák: stačí ultrazoom, to isté odfotiť na dostatočne veľkom zoome a zvoliť vhodnú kompozíciu.

DOF-ka vytvorená kompaktom na 384mm EQ (klikni pre celý článok)

Pri fotení so svetelným objektívom je (naopak) zložitejšie dosiahnuť aby na zábere bolo všetko podstatné zaostrené (nielen jedno oko ostré a obočie už nie; také zábery nevyzerajú reálne) a aby mierne rozmazané pozadie dotváralo celú scénu. Pri makre a fotenia malých detailov je veľký snímač a svetelnosť naopak problémom a vtedy treba foťák cloniť.

Krása vs zložitosť

Žiaden foťák nie je garanciou dokonalých záberov.
Ani ten technicky najzložitejší a dokonale zvládnutý záber nemusí byť zákonite pekný.
Krása a technológia sú totižto dve nezávislé kategórie, ktoré sa nemusia vždy stretnúť.

Hoci si na správny záber treba často-krát počkať, alebo vyžaduje mnoho pokusov a omylov, či nadobudnutých vedomostí, neplatí vždy úmera, že čím je záber zložitejší, tým je automaticky aj krajší (a naopak):

• na spomínané DOF-ky netreba v podstate veľa vedieť, len správne zaostriť
• záber odfotený len tak (náhodou), môže byť rovnako pekný ako záber fotený niekoľko hodín
• záber na clone F/5.6 vyzerá rovnako zo seťáku ako zo svetelného (pevného) skla
  • nik neocení také zábery len preto, že boli fotené dvojkilovým teleobjektívom
• záber na ISO 3200 (alebo nebodaj 25600) nie je zákonite krajší ako ten na ISO 1600, lebo je zložitejší pre foták
  • pri pohľade na ne totižto nevidno akou citlivosťou boli odfotené, je to skôr naopak:
    • kvalita na vyššie ISO je nižšia (lebo je degradovaná šumom a stratou farieb)
• v lepšom osvetlení stačí aj slabší foťák a jeho výstup bude vyzerať lepšie
  (pri porovnávaní dvoch foťákov by teda mali byť dodržané podobné podmienky)
• zo záberov sa často nedá vytušiť, či boli spravené za bežných podmienok, či “pripravené”
  • na profesionálne nasvietené motívy častokrát stačí aj slabší foťák
  • inscenované zábery možno niekoľkokrát zopakovať: možno vybrať ten najkrajší
  • dá sa na ne vhodne sa pripraviť; vtedy nemusia byť využité všetky možnosti foťáku
• na zosvetlenie tieňov (čo je vlastne zníženie kontrastu) je nutný výkonnejší foťák
  • no zábery s vyšším kontrastom bývajú preferovanejšie

Kvôli fotkám netreba trpieť. Zbytočná námaha navyše kvalitu fotky nezlepší:

• zábery s (pracne) manuálne nastavenými hodnotami citlivosti, clony a času sú presne také isté ako keď rovnaké hodnoty nastaví automatika
• nikto na záberoch nepozná, či boli zaostrované manuálne, alebo (jednoduchším) autofocusom, alebo dokonca s detekciou tvárí
• len málokedy sa dá rozoznať záber spravený so statívom od záberu foteného z ruky
• ak sú použité rovnaké algoritmy, nie je rozdiel medzi JPG z foťáku a JPG spraveného z RAW
• ak s postprocessingom trávime 5x dlhší čas ako treba, nestane sa tým automaticky lepší

Omnoho viac ako samotná kvalita zavážia skúsenosti fotografa. Tí zvyčajne vedia “čo sa páči”:

• pri emotívnejšom motíve (napríklad malé deti či pekná žena) stačí aj technicky menej kvalitý záber a zdá sa krajší
• kompozične lepšie zvládnutý záber je krajší aj ako ostrejší záber s viac megapixelmi
• najdrahšia fotka svojej doby (Rhein II) vyzerá, že by sa dala odfotiť hocičím
  • jej hodnota spočíva v tom, že Gurský si vytvoril vlastný fotografický štýl a dotiahol ho k dokonalosti
• gýče (fotografické “tutovky”) nebývajú zložité na odfotenie a predsa sa páčia

Povýšenectvo “profesionálov”

Fotenie mobilom nie je u naozajstných fotografov až tak  moc preferované.

No dobrý fotograf dokáže niekedy aj s horším foťákom (dokonca mobilom) nafotiť veľmi pekné zábery: ak si vyberá len motívy ktoré jeho foťák zvládne. No to ešte neznamená že takéto zábery bude produkovať v každej situácii.

Keď sa spojí aspoň priemerný foťák s nadpriemerným fotografom, môžu spolu mať omnoho väčší pomer excelentných záberov v porovnaní s bežným priemerom.
U priemerného foťáku to zvyčajne nezostane. Ten kto je v niečom dobrý, zvyčajne chce byť ešte lepší a tak si kúpi “to najlepšie čo dokáže zaplatiť”. Sústreďuje sa na svoj foťák a časom môže začať podceňovať tie ostatné (keďže väčšina dobrých fotografov časom prejde na “tie lepšie”). No aj tie sa časom zlepšujú.

Ovšem bežne sa môže skombinovať aj podpriemerný fotograf s nadpriemerným foťákom. Môže sa vtedy dostať až do stavu, že stratí prehľad o možnostiach ostatných foťákov, hlavne ak nemá dostatočné teoretické vedomosti ani prax s aktuálnymi modelmi. Alebo postupmi.

Majitelia foťákov s APS-C snímačom (a väčším) bežne nazývajú všetky menšie snímače “malé” (napriek tomu že m43 snímač je takmer tak isto veľký ako APS-C). Hádžu ich “do jedného vreca” s mobilmi, prípadne kompaktami. A snažia sa ich (alebo ich majiteľov) zosmiešňovať.

Zopár ukážok:

• to cos nafotil ty, by se dalo i “mobilem”
• hentaky beh, co bol v parku takto nafotis aj kompaktom
• to samy vyfotim svym 10 let starym Olympusem a rok starym telefonem
• na vice jak 13000 bych to neocenil. Ma to maly cip
• to jako fakt za tohle Olympus chce 60 litrů, nebo to je překlep ? Nemělo tam být 16 ? To by tak asi odpovídalo
• male hloubky neni mozne na techto hrackach dosahnout
• ja vim ze v realnem svete je tento .. levna hracka a FF fotak vec se kterou muzes skutecne fotit

Občas si myslia, že sú strašne vtipný:

• nepostřehl z čeho to kolega fotil. iPhone to asi nebude, takže to bude asi nějaký hodně levný čínský mobil ? Tipuji správně ?
• jak se ostri na oko u beznosorozcu s malym chipem? jo aha ono to nema smysl protoze to neudela malou hloubku ostrosti ….

Väčšinou sú to len silácke reči. Navyše klamlivé, lebo aj s kompaktami treba presne zaostriť.
A s mFT snímačom dupľom:

bezzrkadlovka s m43 snímačom: zaostrené na jedno oko (per-pixel výrez z 8mpix záberu)

Takéto reči majú jediný význam: snaha ponížiť osobu, foťák, alebo fotky toho druhého. Vôbec to nemusí byť pravda.

Napríklad tvrdenie o bežkyni je možné preveriť si v diskusii, kde sú podobné zábery robené mojím foťákom a Pentaxom K-x (teda niečím rozhodne lepším ako kompaktom).

Len také “obyčajné fotenie”

Pri výbere foťáku sa častokrát ozývajú názory približne v tomto znení:

Ja nepotrebujem profesionálny foťák, ja to chcem len na obyčajné fotenie detí

Toto vôbec nie je jednoduchá foto-disciplína:

• bežné domáce akcie sú organizované v horšom osvetlení ako sú športové podujatia
  (ktoré zvyčajne musia byť veľmi dobre nasvietené, keďže na to bývajú oficiálne pravidlá)
• deti zvyčajne neposedia a nepózujú, krátky expozičný čas (1/60 sekundy a menej) je nutnosť
  • niektorí tvrdia že foťák musí mať aj dobrý AF (ale to si myslím že už tie dnešné zvládajú)
• svetelné sklo je na toto vhodnejšie ako seťák (alebo UZ objektív)
  • no s ním už znova narastajú požiadavky na presnejšie zaostrovanie
  • vďaka pohybu je tu takmer nemožné ostriť stredovým bodom a prekomponovávať

Obyčajný záber z interiéru: 1/60s, ISO 2000, F/1.8

Ako vidno z expozičných parametrov tohto záberu (ktorý je aj napriek 1/60 sekundy trošíčku máznutý pohybm), mobil ani bežný kompakt by naň nestačil. Bežné DSLR/CSC so seťákom by na to museli použiť omnoho vyššiu citlivosť, takže tento záber by s nimi už vyzeral citeľne horšie.

Analýza ilustračného obrázka

O úvodnom obrázoku v diskusii padla {zosmiešňujúca} otázka typu “akým mobilom to bolo vyfotené”. Naozaj mobilom?

• záber bol fotený na 90 mm EQ, teda na ohnisku ktoré mobily nemajú
  • z mobilu by pozadie vyzeralo úplne inak
    (konce dráh by boli maličké a len v prostriedku)
  • aby osoba zaberala takúto plochu záberu:
    • musel by fotograf stáť v mieste rozbehu, kde by zavadzal
    • alebo spraviť výsek, na ktorom už by ale nič nebolo vidno
• bol fotený na ISO 640 a clone F/1.8
  • v miestnosti nebolo dosť svetla na to, aby sa tento záber dal zvládnuť bez blesku
    • a samozrejme žiaden “blesk” mobilu by neosvetlil celú bowlingovú dráhu
  • mobily majú menej svetelné objektívy, musela by sa použiť vyššia citlivosť
    • u takej citlivosti by už z mobilu neboli žiadne farby, alebo bol záber rozmazaný
    • záber by mal znížený kontrast: vyzeral by ako fotený cez igelit

Hoci takýto záber vyzerá obyčajne a jednoducho, mobilom nie je realizovateľný.

Záver

Aj mobilom určite dajú odfotiť pekné zábery. No nie všetky, len niektoré.
Mnohé zábery v skutočnosti potrebujú veľmi, veľmi kvalitnú (a drahú) techniku.
Nezvládne ich ani zrkadlovka so seťákom. Zvyčajne býva nutný aj kvalitnejší objektív.

Neskúsení nie vždy dokážu posúdiť ktoré zábery to sú (keďže im aj tie zložitejšie pripadajú na prvý pohľad obyčajne). A preto si občas myslia že by ich zvládli aj mobilom/kompaktom.

O skutočných nárokoch na techniku majú skreslenú predstavu, lebo:

• v kritických situáciách fotia bleskom, nemajú predstavu čo je nutné na záber bez neho
• nerozlišujú medzi záberom v pohybe a statickým záberom
• neuvedomujú si že na určité zábery treba väčší dosah (v situáciách kedy sa nedá priblížiť)
• ani že u fotenia s väčším snímačom, zväčšením a svetelnosťou exponenciálne narastajú nároky na zaostrenie
• a navyše objavili sa porovnania mobilov so zrkadlovkami, fotené zvyčajne len za ideálnych podmienok

Kto raz pochopí princípy (či určitú situáciu ten-ktorý foťák zvládne alebo nie), zistí že nie na všetko treba ten najkvalitnejší foťák. No pochopí aj, že na mnohé zábery je veľmi výkonný foťák naozaj nutný. Napriek tomu že sa laici (nefotografi) nevedia takéto zábery oceniť (zdajú sa im obyčajné).

Ovšem ani pochopenie princípov neznamená automaticky pekné fotky.
A naopak: ani ten kto dokáže vytvoriť pekné fotky, alebo má dobrý foťák, nemusí zákonite vedieť fotiť aj mobilom, či kompaktom.

Keď laik začiatočník napíše “toto odfotím aj mobilom”, zvyčajne netuší o čom hovorí.
Ovšem keď to napíše majiteľ lepšieho foťáku, takýmito rečami sa zvyčajne len snaží ponížiť “toho druhého”.

Keď však toto vysloví niekto na záber ktorý nikdy v živote nefotil (napríklad krajinkár ktorý nemá skúsenosti s kvalitnými/rýchlymi foťákmi), navyše na záber ktorý by mobilom/kompaktom nikdy v živote nezvládol, len tým dokazuje aký je v skutočnosti neskúsený teoretik. A iba sa strápňuje.

Podobne sa strápňujú aj tí, ktorí zosmiešňujú m43 snímač (alebo jednopalcový) tým, že o ňom tvrdia že je malý a že sa s ním nedá pracovať s hĺbkou ostrosti.

PS: aj na úplne bežné zábery sú v dnešnej dobe potrebné kvalitné foťáky.
Hoci predaje foťákov klesajú, nezaniknú kvôli mobilom (keďže nemajú zoom ani ergonómiu).

Rozdiel v kvalite medzi mobilom/kompaktami a DILC je naozaj veľký a zrejme ešte dlho bude.
(možno aj preto v poslednej dobe vznikajú hlavne svetelné profikompakt-y s väčším snímačom)
A naopak, rozdiel u APS-C a mFT je v skutočnosti malý, hoci mnohí sú presvedčený o opaku.