Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

• nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
• svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
• na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Ešte pred samotnými citáciami iných, aj ja som sa zamyslel, k čomu by to vlastne bolo dobré.

Teoretické využitie

Dala by sa z nej možno ľahšie vypočítať HO, v praxi sa na nič takého nepoužíva.
HO sa v DOF kalkulátoroch počíta z fyzických hodnôt.

Použitie ekvivalentnej svetelnosti je teda len teoretické:

• v praxi som doteraz nezažil nijaké jej iné využitie, len trollenie v diskusiách
• keďže FF objektívy s ekvivalentnou svetelnosťou ako majú mFT či APS-C zvyčajne neexistujú (a u kompaktov už určite nie), je takéto prepočítavanie len informatívne

Na dosiahnutie rovnakého záberu? Ani náhodou…

Nikoho, kto má mFT, nezaujíma ekvivalentná clona na FF (na rozdiel od ekvivalentnej ohniskovej vzdialenosti). K čomu aj?

Dal som túto otázku hlavnému obhajcovi prepočítanej clony a ani on nevedel nájsť nejaké reálne uplatnenie. Maximum na čo sa zmohol bolo niečo ako: “je dobrá vtedy, keď chcem s menším snímačom dosiahnuť rovnakú HO ako pri FF zábere”
Ovšem: načo by som sa mal na svojom foťáku snažiť dosahovať tú istú HO, ako je na nejakej inej fotke? On sa tiež o nič nesnažil: proste nastavil najnižšiu možnú clonu a cvak! Žiadnu HO neprepočítaval, pred fotením mu bolo jedno, či vo výsledku bude ostré pol oka, alebo obe.

Otázka o dosahovaní rovnakého záberu zaznela aj v diskusii ku článku Understanding Crop Factor. No ani tam ich nenapadlo žiadne praktické využitie (len jedno teoretické):

One thing that seems to get lost in the discussion about crop factor is the simple question, “Why are you trying to take the same photo with two cameras that have different sensor sizes (and/or lenses)?” Unless you are writing an article on the topic of crop factor or depth of field, you probably will not find yourself in this situation!

Problémy s ekvivalenciou

V praxi sa teda nielenže “prepočítaná clona” nepoužíva, jej uvádzanie riešenie dokonca spôsobuje zbytočné problémy, ako zaznelo aj v citovanom článku, aj v diskusii k nemu.
Prepočítaná clona (a hlavne youtube prezentácia Tony-ho Northrup-a) len zbytočne pletú niektorých fotografov, ktorí potom nedokážu pochopiť ani tak jednoduchú vec, ako je crop factor.

the problem is that F/stops are used in two different mathematical formulas—exposure and depth of field. For most photographers, exposure calculations are much more important than DOF and I think he creates confusion when he says that your f/2.8 lens isn’t really an f/2.8 lens.

It’s only a confusing topic when people fill the internet with talk about how crop sensor changes focal length and aperture! We have gotten several comments on other articles lately asking why we didn’t apply crop factor to lens aperture thanks to misleading information circulating the interweb.

Popletení diskutéri potom častokrát obviňujú výrobcov/predajcov z klamstiev (keď neuvádzajú prepočítanú clonu), vzniklo niekoľko článkov a videí (takzvané “clickbajty”: články s kontroverzným názvom, snažiac si tak získať čo naviac prezretí a zarobiť si tým na reklame).
No v článku “Klamou nás výrobci objektivů?” priamo zaznelo, že parametre, ktoré udávajú výrobcovia, sú správne a neobsahujú chyby:

Musím říci, že jsem nenašel žádnou vyloženě lživou specifikaci, ale všichni výrobci bez výjimky uvádí originální ohniskovou vzdálenost se světelností a pak přepočtenou ohniskovou vzdálenost na full frame. Ale už bez přepočtené světelnosti.
Nepochybuji, že je to tak schválně, aby se objektivy pro kupující zdály lepší.

Čo je napríklad nesprávne na tejto úvahe?
Prepočítanú ohniskovú vzdialenosť a neprepočítanú clonu uvádzajú všetci výrobcovia. Je to teda štandard. No a na štandarde (ktorí dodržujú všetci) nikto reálne neprofituje (nemá výhodu nad ostatnými). Úvaha “je to tak schválně, aby se objektivy pro kupující zdály lepší” je teda nesprávna.

Chyby výrobcov

Už som písal, že výrobcovia chyby zvyčajne nerobia. Pri bližšom skúmaní – a snahe pochopiť napísaný text – býva už všetko v poriadku. Len výnimočne sa vyjadrujú nepresne, ako napríklad v prípade Nikkor 300/4 (o ktorom sa hovorilo aj vo videu z ktorého nižšie uvediem výsek):

Vysokovýkonný teleobjektív: Ponúka ohniskovú vzdialenosť 300 mm a svetelnosť f/4. (Ohnisková vzdialenosť je 450 mm, keď objektív použijete s jednookou zrkadlovkou Nikon formátu DX).

Pre vysvetlenie: ohnisková vzdialenosť objektívu sa nezmení nasadením na menší snímač. Zmení sa len jeho ekvivalent (35mm EQ) a zodpovedajúci pozorovací uhol (FOV).

Je to napríklad napísané hneď na začiatku článku “Understanding Crop Factor”:

There is a great deal of confusion surrounding crop factor, and it is particularly difficult to explain .. Before we dive in, let me dispel two vicious rumors related to crop factor that are circulating through the photography (Internet) world today:

1. Crop factor does NOT affect a lens’s focal length.
2. Crop factor does NOT affect a lens’s aperture.

Chyby ich kritikov

Luňákovo vysvetlenie Crop faktoru

No obvinenia v týchto článkoch a videách tie chyby (a podobné nepresnosti) obsahujú bežne.
V jednom z nich som napríklad našiel tieto:

• pri kritike textu článku bol odcitovaný len základný text, bez poznámok pod čiarou
  • ktoré jednoznačne vysvetľovali o čom v tom texte ide a čoho sa týka
• video malo názov “Co je to CrF a jak … klame” no za 27 minút, čo trvalo, vysvetlenie nezaznelo
• bolo len uvedené, že “tam je Crop faktor 2x, lebo mFT snímač je 2x menší ako FF” (**)
  • čo nie je pravda, lebo vtedy je 2x menšia len uhlopriečka snímača (*)
    • veľkosť mFT snímača (= plocha, keďže snímač je 2-rozmerný) je 3.89x menšia
• takisto “ohnisková vzdialenosť” nie je údaj o zornom uhle (*)
  • to vyjadruje až “ekvivalentná ohnisková vzdialenosť” (*)
• napriek opakovane použitým slovám “zjadnodušeně řečeno” nebolo nič zjednodušené
  • naopak: namiesto jedného slova “uhlopriečka” boli zbytočne používané 2 slová
  • a navyše takto naformulované vety potom vyzneli nesprávne
• mýlil si pojmy “efektívny” a “ekvivalentný” (*)
• APS-C nie je veľkosť snímača, ale formát (navyše nejednoznačný)
• 28 x 1.5 = 42 (a nie 43); to píšem len preto, lebo vo videu žiadal, aby sme ho opravili

Veď posúďte sami (že zoznam kixov je možno polovica z veľkosti pôvodného textu):

0.29: Co je to onen crop faktor?
Tak. V dobách minulých se určilo, že jakýsi standard pro uvádění ohniskové vzdálenosti bude vycházet z rozměru kinofilmového políčka. Proto se tedy můžete dočíst o jakémsi ekvivalentu ke kinofilmu
0.53: Mám tady malej taháček, uprostřed můžete vidět velikost kinofilmového políčka, anebo též velikost, reálnou velikost snímače, takzvaně fullfrejmového, v češtině plnoformátového snímače u digitálního fotoaparátu, v tomto případě digitální zrcadlovky.
1.15: Od toho se odvíjí další různé velikosti snímačů, nejrozšířenější další je takzvaně APS-C, který je “zjednodušeně řečeno” jeden a půl krát menší než kinofilmové políčko. Další varianta je takzvaně systém čtyři třetiny, rozšířený firmou právě Olympus nebo Panasonic. Tam je takzvaný crop faktor 2x, protože ten snímač je – zjednodušeně řečeno – 2x menší než je snímač fullfrejmový
{ďalej je popisovaná veľkosť kompaktov a crop faktor pre ne “platí crop faktor 5.6x přibližně”}
2.43: Teď se dostávám k problematice, proč vlastně tam existuje ten crop faktor.
Je to úplně jednoduchý, pokud si tady vemu objektiv, který je konstruovaný tak, aby vykreslil celé kinofilmové políčko, nebo snímač fullfrejmový, plnoformátový, tak vlastně při nasazení na tělo fotoaparátu, které má ten snímač jeden a půl krát menší, dochází k tomu, že se vlastně vykreslí z toho objektivu plocha – v uvozovkách, nebo zjednodušeně řečeno – jeden a půl krát menší. To znamená, že obraz se nepřenáší z celé plochy toho objektivu, ale pouze z té – viz crop faktor – části menší.
3.31: Má to svý výhody, svý nevýhody, to tady teďka v tomto videu řešit nebudu.
3.37: podstatné je, že ta ohnisková vzdálenost, která je v tomto případě 28mm, v ten okamžik již nebude efektivně 28mm, ale nějakých 43, když tak mě opravte.
To znamená, že se nám zníží zorné pole, zorný úhel. Protože ohnisková vzdálenost není v praxi vlastně nic jinýho, než údaj o tom, jaký zorný úhel nám, ten, který objektiv vykreslí a zachytí na fotografii.

(*) vysvetlenia základných pojmov sú v článku Matematika snímačov a objektívov.

(**) na moju reakciu (že veľkosť snímača je charakterizovaná plochou a teda že jeho vysvetlenie CrF je nesprávne) reagoval, že o žiadnej ploche nehovoril a že mu to mám dokázať:

príspevok, tvrdiaci že vo videu nepadlo slovo “plocha” a vyzývajúci dokázanie očividných kixov

Peťo: keďže si to už 2x napísal, tak ti tu teda dokazujem, že zatiaľčo (správnu) “uhlopriečku” vo videu nespomínaš (teda tvoj “Fakt” s videom nesúvisí), “plocha” tam naozaj padla:

Je trápne, sa po takomto vyjadrení, v diskusii vyhovárať, že “FF snímač je 2x väčší na uhlopriečku”:

• lebo to znie ako tvrdenie: “biely kôň je modrý (po nakreslení perom)” 
• znamená to totižto niečo úplne iné ako “FF snímač je 2x väčší”
  • správne by sa malo napísať “FF snímač má 2x väčšiu uhlopriečku”

A navyše je aj nemorálne, po videu s názvom ktorý obviňuje výrobcu z klamania (ktoré klamaním vôbec nie je), bohapusto klamať sám: ako si to spravil ty, tvrdením o ploche.

Tvoje kixy isto pochopíš po prečítaní článku Matematika snímačov a objektívov, kde pojem “Crop faktor” (+ súvislosti) tiež vysvetľujem, ale aj z odkazmi na fakty, ktoré požaduješ.

Stav ku 5.12.2016: stále len zapiera, uráža a obviňuje

Napriek tomu, že som mu v internej správe napísal, že si má pozrieť svoje video (nech si overí, čo v ňom naozaj hovorí) a dvakrát odkázal na túto stránku (kde má všetko čo požaduje), sa neustále dožaduje nových dôkazov:

Pisu to asi po pate, tentokrat uz ale naposled. V mem videu slovo PLOCHA neznaznelo ani jednou .. skutecnost je takova, ze tam plocha proste neni. Pokud tvrdis opak, dokaz to!

A pritom všetky poskytnuté dôkazy ignoruje:

tve eseje nehodlam procitat. Na to si sveho casu az moc vazim

Pre informáciu, takto vyzerá diskusia so “zástancom prepočítanej clony”:

Ukážka diskusie

Poznámka: zeleným som zvýraznil moje dôkazy, červeným jeho urážky, obviňovanie zo svojich chýb a podobné.

Trošku histórie

Prepočítanie efektívnej ohniskovej vzdialenosti na ekvivalentnú (35mm EQ) pomohlo majiteľom filmovým zrkadloviek (SLR) adaptovať sa na (menšie) snímače prvých DSLR.
(vďaka nemu získali predstavu, aký uhol záberu dosiahnu s ich objektívmi, ktoré predtým používali na kinofilmových SLR)

Neskôr ale vznikli aj digitálne snímače o veľkosti kinofilmového políčka. Toho sa hneď chytilo marketingové oddelenie a začalo tieto snímače nazývať Full-Frame. Je to neuveriteľne účinná manipulácia: keď je niečo “Full”, tak všetko čo nie je “Full” vyzerá ako nekompletné. 

Predpokladám, že vtedy vznikol aj mýtus o “malom” snímači: každý, ktorý nie je FF, je malý.
A je už jedno, že APS-C je 12x väčší ako sú kompaktové snímače. Stále to bol malý snímač.

Všetko sa ale zmenilo s oznámením prvých profi Panasonicov (12-35/2.8 + 35-100/2.8):

• v snahe zdiskreditovať ich, niektorí poukazovali na to, že sú len ekvivalentom f/5.6 na FF
  • (alebo priamo napísali, že podávajú “len” taký výkon ako f/5.6 sklá na FF)
• ostatní majitelia FF si ale uvedomili, že aj s menším snímačom môžu dosiahnuť to isté
  • že teda mFT snímač nemôže byť malý, keďže sa dokáže vyrovnať Full snímaču

Mýtus o malom snímači definitívne padol:

• FullFrejmáci si začali uvedomovať (a riešiť) nevýhody zbytočne veľkých foťákov/skiel
  • úspora miesta/hmotnosti pomocou APS-C zrkadlovky im už ale nestačí
  • mnohí z nich si bezzrkadlovku kúpili ako doplnkový foťák
• tí, ktorí ju ešte nemajú sa vážne zamýšľajú nad kúpou bezzrkadlovky a diskutujú o nich
  • keďže mFT ponúka najucelenejšie portfólio skiel, debatujú najviac o ňom
• väčšina z nich rieši bezzrkadlovky Olympusu
  • predsa len Oly vsadil na zrkadlovkársku ješitnosť a spravil model s fázovým ostrením
    • na rozdiel od Panasonicu, ktorého nenapadlo, že by im to mohlo chýbať
• zarytý zrkadlovkári, ktorí sa DLSR ešte nezbavili, sa ale zubami-nechtami bránia zmene
  • prejavuje sa to ostrým vystupovaním proti bezzrkadlovkárom
• … veď to vidíte určite všetci… 😉

Gancovský záver

“Ekvivalentná clona” je slangový výraz FullFrejmákov, keď  v diskusii prehrávajú (trošku 🙂 preformulovaný text z diskusie k článku What is equivalence and why should I care?):

Equivalence, a term meant to make users of FF cameras feel superior to their smaller sensor brethren.

Prepočítavanie clony je fenomén, ktorý sa objavil až po etablovaní bezzrkadloviek mFT formátu.
(nepamätám sa, žeby niekedy pred vznikom bezzrkadlovkových PRO skiel zaznel tento pojem)
Nadpis článku hovorí o tom, že prepočítaná svetelnosť neexistuje.
No ale ani ekvivalentná ohnisková vzdialenosť neexistovala.
Prepočítaná svetelnosť možno vznikne.

Kto sa dožaduje uvádzaniu “ekvivalentnej svetelnosti”?
Majitelia FF zrkadloviek, ktorí diskutujú o mFT bezzrkadlovkách.

Čomu teda bude takáto prepočítaná svetelnosť slúžiť?
Vyzerá to, že jediným účelom prepočítanej clony, bude pomoc majiteľom FF zrkadloviek adaptovať sa zo zrkadlovky na bezzrkadlovku s menším snímačom.
(podobne, ako pomohla prvým DSLR, pri prechode z kinofilmu na menší digitálny snímač)

😀

PS: sťažovať sa na neudávanie EQ svetelnosti je ako “zakazovanie pondelňajšej zmrzliny v parku”