Včera bol superspln (mesiac v splne a zároveň najbližšie k zemi) a bol najväčší od roku 1948.
Preto som sa rozhodol publikovať o mesiaci článok, hoci ešte nebol úplne dokončený.
(ešte som na ďalší deň pomenil/podopĺňal zopár drobností, opravil chyby a preformuloval záver)

Dokáže kompakt (vreckový ultrazoom) odfotiť mesiac?
Aký je rozdiel medzi mesiacom odfoteným základným objektívom a teleobjektívami?
Ako vyzerá mesiac odfotený na 20 megapixelovú FF zrkadlovku s 3/4 kg teleobjektívom?
Dokáže 16 megapixlelový m4/3 foťák so 430 g objektívom odfotiť to isté?

Použité objektívy:

1. ultrazoom Sony H20 (10x zoom, 10 megapixelov): údaje na objektíve 6-36mm 1:3.6-4.4
2. ultrazoom Olympus SH-2 (26x zoom, 16 megapixelov): 4.5-108mm 1:3.0-6.9
3. setový základný objektív: mZuiko 14-42mm F/3.5 – F/5.6 (hmotnosť: 116g, dĺžka: 56 mm)
4. setový teleobjektív: mZuiko 40-150mm F/4 – F/5.6 (hmotnosť: 206g, dĺžka: 86 mm)
5. super teleobjektív: mZuiko 75-300mm F/4.8 – F/6.7 (hmotnosť: 430g, dĺžka: 116 mm)
6. FF teleobjektív: Canon 70-200mm F/4L (hmotnosť: 760g, dĺžka: 175 mm)

Prvé 2 objektívy sa aktuálne dajú dali kúpiť v DZ kite aj s foťákom za 9990 Kč.
Ten tretí ma stál okolo 700 eur, napriek tomu že podľa DxO marku je to najhorší objektív systému (jeho následovník 75-300mm II je kvalitnejší a stojí o tretinu menej).
Ten štvrtý stál okolo 600 eur (keďže nemá stabilizáciu, stabilizovaný stojí 1200 eur), patrí naopak medzi tie najlepšie.

Od čoho závisia detaily

Ako ste si všimli z predchádzajúcej tabuľky, vymenované objektívy sa líšia ohniskovými vzdialenosťami, fyzickou veľkosťou, hmotnosťou a svetelnosťou. Posledný objektív sa používa aj s iným foťákom.

Výsledné detaily sú ale v prvom rade limitované použitou technikou:

• počtom megapixelov snímača (a sile jeho AA filtra, ktorý jeho rozlíšenie znižuje)
• ekvivalentným ohniskom (ktorý závisí aj od veľkosti snímača: menší je teraz lepší)
• kvalitou objektívu
• kvalitou snímača následného prevodu z RAW do JPG

A samozrejme od samotného fotenia:

• od presnosti zaostrenia
• roztrasenia pohybom (kvality statívu/stabilizácie, roztrasenie uzávierkou/zrkadlom, ..)
• a prípadnej difrakcie (ak sa použije vysoká clona)
• pohybu samotného mesiaca (len pri dlhších expozičných časoch, napríklad pri zatmení)

Vplýva samozrejme aj od toho ako vyzerá samotný mesiac:

• treba vystihnúť počasie – vtedy keď je najlepšia dohľadnosť (vraj najlepšie sa fotí po daždi)
• optimálnu mesačnú fázu – pri splne nevidno tak pekne krátery ako keď ho nevidno celý
• trošku na to vplýva aj vzdialenosť od zeme (keď je najbližšie je o 14% väčší)

Aby som mohol porovnať výsledky z mojich objektívov, fotil som s rovnako nastavenými hodnotami (clona F/6.7, ISO 200, 1/200s) približne v rovnakom čase. Namiesto statívu (ktorý som nemal poruke) som len oprel foťák o konštrukciu balkónu a zapol stabilizáciu. V čase fotenia mi už nefungoval H20, ani som ešte nemal SH-2, ostatné foťáky nevlastním, takže z nich sú zábery z inej doby.

Výsledné zábery

Koľko zaberá mesiac na fotke?

Veľkosť mesiaca na zábere (jeho pomer k celkovému záberu) závisí len od ekvivalentnej ohniskovej vzdialenosti. Je jedno či sa fotí kompaktom/ultrazoomom, nezrkadlovkou alebo zrkadlovkou. Veľkosť výseku s mesiacom závisí ešte aj od počtu megapixelov (v mojom prípade: ultrazoom 10 a 16 megapixelov, bezzrkadlovka 16 megapixelov, FF zrkadlovka 20 megapixelov).

	ultrazoom H20	ultrazoom SH-2	Seťák mFT	Tele mFT	Tele APS-C	mZuiko 75-300	Nikkor 70-300	FF tele
maximálna ohnisková vzdialenosť	63mm	108mm	42mm	150mm	200mm	300mm	300mm	200mm
ekvivalentná ohnisková vzdialenosť	380mm EQ	600mm EQ	84mm EQ	300mm EQ	300mm EQ	600mm EQ	45Omm EQ	200mm EQ
pomer veľkosti mesiaca k celému záberu	1:7.75	1:4.73	1:33	1:9.14	1:8.94	1:4.73	~ 1:5.96	1:13.6
veľkosť mesiaca (priemer) v pixeloch	353 px	730 px	104px	378 px	365 px	730 px	~547px	268 px

Náhľady celkových záberov

mesiac na 84mm EQ	mesiac na 200mm EQ
mesiac na 300mm EQ	mesiac na 600mm EQ

 

Hoci z týchto zmenšenín sa zdá že nemôže vzniknúť použiteľný záber, vďaka tomu že súčasné foťáky majú pomerne veľa megapixelov, per-pixel výrez môže byť (pre web) použiteľný:

Finálne výseky

Olympus E-P5

Zábery na 16 megapixelovej bezzrkadlovke

mesiac: seťákom (84mm EQ)

mesiac: teleobjektívom (300mm EQ)

Kompakty

Vreckový ultrazoom s 24x zoomom

Možno to znie prekvapivo, ale aj maličký SH-2 má rovnaký dosah: 600mm EQ.
Má aj rovanký počet megapixelov ako moja E-P5. Mesiac na zábere je preto podobne veľký.

Nepodarilo sa mi ich odfotiť naraz (moc sa mi nedarilo a potom sa zatiahlo), tak som použil záber z predchádzajúceho dňa, ale aspoň som im z RAW nastavil podobný WB (ten z SH-2 bol oranžovejší) a trochu pootočil, aby sa dali aspoň trošku porovnávať (a vošli sa tu):

Porovnanie kompaktu a bezzrkadlovky na 600mm EQ. Vľavo: výsek z E-P5 . Vpravo: z vreckového ultrazoomu SH-2.

Vreckový ultrazoom s 10x zoomom

Na svojom flogu som v roku 2009 pridal aj mesiac fotený 10x zoomovým kompaktom s textom:

“Počkaj ma chvíľku, idem si odfotiť mesiac”, povedal som kamošovi a vytiahol z vrecka foťáčik.
“Na to potrebuješ inú techniku!”
ešte že som mu neuveril… 🙂

Napriek tomu, že tento mesiac je omnoho menší ako predchádzajúci (veď bol fotený na menej megapixelovom snímači a “len” na 10x zoome), miera detailov je dosť podobná.

U kompaktov sa totižto pri zhoršenej svetelnosti zvyšuje aj difrakcia, ktorá zhoršuje kvalitu detailov. Na clone f/4.4 tie detaily ešte nie sú tak zničené, ako na clone f/6.9. Miniaturizácia síce dodala možnosť väčšieho zoomu, no v praxi ten prínos oproti minulým 10x zoomom nemusí byť až taký veľký.

No čo sa týka veľkosti, výsledný výrez je aj v porovnaní so setovým teleobjektívom menší, napriek dlhšiemu dosahu (380mm EQ oproti 300mm EQ). Rozdiel v šume je ale výrazný.

Teleobjektív 70-200 a viac megapixelový snímač na FF

Vysoká kvalita objektívu je tu naozaj poznať, ale vďaka nedostatočnému priblíženiu (len 200 mm EQ) je výsledný záber menší ako zo setového tele (aj napriek viac megapixelovému snímaču):

Nikon zrkadlovka

Pred rokom sa na digiaréne objavila diskusia měsíc – jde to lépe?

o víkendu jsem se pokoušel vyfotit úplněk. S výsledkem nejsem úplně spokojený zejména pokud jde o ostrost a zajímalo by mně, jestli to jde s mým vybavením udělat lépe. Fotil jsem ze stativu na samospoušť, foťák nikon d5100 + setový 55-200

Tu je výsledný záber:

Ako by to šlo lepšie?

• treba fotiť na ideálnej clone, teda v prípade seťáku je to približne na f/8
  • v tomto prípade by to asi moc nepomohlo
• lepšie je fotiť mesiac, ktorý je čiastočne zakrytý, ako spln
• pravdepodobne sa dalo aj lepšie zaostriť (napríklad cez LiveView)
  • zrkadlovky ostria fázovým ostrením, ktoré je menej presné ako ostrenie MILC
• malo by pomôcť aj predsklopenie zrkadla
  • zrkadlovky totižto sklopením zrkadla a uzávierkou môžu roztriasť výsledný záber

Porovnanie s mojím záberom (je to zväčšené kvôli porovnávaču):

V čom sú ďalšie rozdiely?

• môj E-P5 má pravdepodobne slabší AA filter
• keďže je to novší foťák, má aj lepšie JPG spracovanie
• vyzerá to, že setový teleobjektív Olympusu je ostrejší ako ten od Nikonu

Možno sa to dalo aj lepšie. Napríklad použítím iného RAW prevodníka, …

Ďalšie možnosti

Ak by sme chceli podobný výsledok dosiahnuť na APS-C modeli so 16M snímačom k tomuto treba objektív s dosahom 400mm (alebo viac). Bežné teleobjektívy ale končia maximálne na 300mm, tie dlhšie sú už veľmi ťažké, veľké (neskladné) a určite sú aj drahé.
Najnovšie modely ale majú 24 megapixelový snímač (Samsung dokonca až 28). U nich by sa podobný výsledok dal dosiahnuť s 300mm objektívom. No tieto objektívy tiež zvyčajne nebývajú veľmi kvalitné a ich výrez by zrejme nedopadol lepšie.

Dnešné ultrazoomy ale majú omnoho väčší dosah: dokonca až 1200 mm. Síce im už kresbu ničí difrakcia, mesiac by na výslednom zábere bol omnoho väčší a po zmenšení by bol asi porovnateľný s tým mojím. Možno aj lepší.

Z bežne dostupných foťákov by sa asi najlepšie dal odfotiť mesiac s bezzrkadlovkou Nikon1 V3 a teleobjektívom 70-300. Uvedená kombinácia má až 810 mm EQ v kombinácii s aktuálnym 20 megapixelovým snímačom, ktorý je citeľne väčší ako majú ultrazoomy, teda u neho sa difrakcia prejaví neskôr.

Olympus ale chystá (hehe, ten článok som mal rozpísaný už dlhšiu dobu) vydal 300mm F4 objektív, na ktorý bude fungovať existuje aj 1.4x telekonvertor (s ktorým dosiahne podobne ako ten Nikon). Bude určite kvalitný a vďaka väčšiemu snímaču sa u neho bude menej prejavovať difrakcia ako u Nikon1. Panasonic chystá vydal teleobjektív s rozsahom 100 – 400 mm. A zase to pôjde o čosi lepšie.

Samozrejme existujú aj ďalšie možnosti (napríklad dlhší objektív napojený cez redukciu), predsádky a rôzne exotické riešenia, ale všetky sa riadia rovnakými fyzikálnymi zákonmi.

Video

Keďže moja E-P5 dokáže pri videu používať aj výrez z prostriedku snímača, pri FullHD (1920×1080) už zaberá mesiac veľkú časť obrazu. Na tomto videu sa mi dokonca ani nevošiel celý (teda pravdepodobne som tam mal zapnutý aj 2x digitálny zoom):

 

Zatmenie mesiaca

Fotenie mesiaca pri zatmení je zložitejšie:

• počas zatmievania je jedna časť osvetlená výrazne inak ako druhá
• po zatmení sa výrazne znižuje jeho osvetlenie
  • ťažšie sa na neho ostrí ako keď nie je zatmený
  • keďže sa pohybuje, vychádza dlhý expozičný čas aj pri pomerne vysokej citlivosti

Pri čiastočnom zatmení je veľký rozdiel medzi najjasnejšou a najtmavšou časťou mesiaca.
Osvetelnú časť mesiaca  teda treba fotiť inou expozíciou ako zatmenú:

Ostrenie na mesiac pri zatmení nie je jednoduché.
Hoci mne to ostrilo aj na automatike, podľa tejto diskusie to bol pre Nikon DSLR problém:

Hádam to nerobia všetky objektívy.
Pri fotení zatmenia mesiaca sa mi podivuhodne chovali oba objektívy, ktorými som sa snažil na snímač dostať ostrý obraz tohoto úkazu.
Keď bol mesiac v tieni, samozrejme nešlo ostriť automatom a aj správnu expozíciu som hľadal samozrejme v manuáli.
Aj v prípade setového Nikonu DX 55-200 a aj pri Canone SX40 HS pri maximálnom zoome ostrenie na doraz / nekonečno bol obraz Mesiaca neostrý, človek by si myslel tá vzdialenosť je už nekonečnom. Až pri spätnom otočení o malý kúsok sa obraz zaostroval. Pri tej vzdialenosti Mesiaca sa mi to voľajako nevidí.

Ako tip pri ostrení padlo toto:

ktej 55-200 🙂 nenazívajme to objektívom ..a jednoduchý trik pri ostrený na mesiac …ak chce niekto použit AF treba ostrit na hranu mesiaca aj to plati len pri dlhších ohniskách mne to na 400mm ide 😉

No ak budem nabudúce fotiť zatmenie mesiaca ja, asi tiež využijem manuálne ostrenie. Skúsil som time-lapse video, no pri každom zábere foťák preostroval a keďže sa mesiac hýbe (teda sa mu nedá určiť zaostrovacia oblasť), vtedy mu to robilo problémy.

 

Záver

Z výsledných záberov je jasné, že na odfotenie mesiaca nestačí základný seťák.
Na rozdiel od mobilu, na ktorom by bola “len bodka”, na výslednom zábere už vidno “moria”, hoci celkovo je mesiac ešte stále veľmi maličký.

FF zrkadlovka s kvalitným 3/4 kg teleobjektívom dokáže odfotiť len to isté ako MILC alebo APS-C DSLR so základným teleobjektívom (dokonca môže aj menej). Na takýchto záberoch už vidno aj “krátery”.

S vreckovým ultrazoomom (hoci mal len 10 megapixelov) sa dalo odfotiť ešte trošku viac, no kvalita nebola už taká dobrá (kvôli difrakcii, ktorá sa prejavuje na neadekvátnych clonách).
S aktuálnym vreckovým ultrazoomom sa už dá odfotiť už pomerne veľký mesiac, kvalita ale nie je príliš veľká (tiež kvôli difrakcii, ale aj kvôli menej spoľahlivému ostreniu na väčšiu vzdialenosť).

Citeľne lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť napríklad s m4/3 bezzrkadlovkou v kombinácii so špeciálnym teleobjektívom (s dosahom 600mm EQ).
Napriek tomu že ten objektív nie je dokonalý (skôr naopak, zo všetkých testovaných je najhorší), dokázal zachytiť rádovo viac detailov:

• aj ako ultrazoom s rovnakým dosahom (hlavne kvôli neskoršiemu nástupu difrakcie)
• aj ako väčší, ťažší a kvalitnejší FF teleobjektív (kvôli dlhšiemu dosahu)