História článku: 4.3.2024 publikovanie, 9.3: doplnená infovojna, príklad protiruskej propagandy a prečo mi nevadia urážky, 10.3: kapitolu o nadávkach a akú spätnú väzbu poskytujú, 11.3: podkapitola o nastavovaní zrkadla, kapitola karma, 13.3: vtip “když budeš lhát”
V minulom článku som písal, prečo sú ľudia zvyčajne na politiku nahnevaní. V skratke:
buď ju nesledujú alebo ju sledujú len z masmédií => preto sú nahnevaní, keď tí ktorí sú vykresľovaní ako “mafiáni a zlodeji”, nielenže nie sú potrestaní, ale ostatní im veria
alebo sledujú aj alternatívu => a preto sú nahnevaní že im masmédiá klamú
Ja ale nahnevaný nie som. Lebo sa pozerám na politiku s nadhľadom:
preverujem si fakty
uvedomujem si realitu a preto viem, že to nie je až také zlé
pri hodnotení všetkých tvrdení ako prvé používam “filter pokrytectva”
sledujem infovojnu, kde to Aďo berie s nadhľadom a Noro sa hnevá namiesto mňa
no a vidím karmu v priamom prenose
Ako je možné, že politiku vidím inak ako ostatní?
Tak zaprvé preto, lebo sa na politiku pozerám úplne inak: sledujem ju už “od Kuciaka”, ignorujem emócie + sústreďujem sa len na fakty a priebežne sledujem rozdiely.
No a zároveň si uvedomujem prezumpciu neviny: nie každý obvinený je automaticky vinný a teda skôr ako sa nahnevám, si tie obvinenia podľa možnosti preverím a sledujem, ako sa postupne vyvíjajú v čase.
Je logické, že tí ktorí volili Matoviča sú teraz nahnevaní. Veď boli oklamaní. Je logické, že sú nahnevaní tí, ktorí uverili (jeho) klamstvám o korupcii. Lebo boli oklamaní. Je to logické aj u toho, kto “precitol” počas “matovičizmu” a “kovidizmu”: klamal mu systém. Preto je logické, že väčšina ľudí je (na politiku) nahnevaných a myslia si že všetko smeruje do…
Paradoxne, ja nahnevaný nie som, aj keď o spomínaných klamstvách viem:
som spokojný so svojimi voľbami
lebo som sa nenechal oklamať ani Matovičom, ani kovidovou propagandou
nehnevám sa na tých, ktorí nás klamali a šikanovali,
lebo vidím už teraz, že tieto klamstvá sa im postupne vracajú => hovorí sa tomu karma a ja ju vnímam v priamom prenose
viac ako nahnevaný na systém, som rád že som ho prekukol, plnia sa moje predpovede a nemusím meniť svoje názory (ktoré pre mnohých boli “až príliš revolučné”)
no a to najpodstatnejšie: vnímam celkový vývoj a podľa mňa sa to vyvíja správnym smerom
Nenahnevajú ma ani urážky od nahnevaných. Naopak, keď neposkytujú fakty, tak vnímam ich hnev ako reakciu na to že boli oklamaní (novinármi alebo politikmi) a na mne si len kompenzujú svoj hnev. Chcú ma tým ponížiť => čím paradoxne robia opak. (lebo viem, že “argumentum ad hominem” = “útok na človeka” je chyba argumentácie)
Dospel som proste do štádia, že som “nad vecou” (na rozdiel od tých, ktorí si len myslia že budú nad vecou, keď politiku sledovať nebudú, ale napriek tomu sú nahnevaní) A radím to aj vám. V prvom rade si uvedomte, že:
keďže čítate moje myšlienky a dostali ste sa až tu, tak viete o systéme viac ako väčšina ľudí planéty, ktorá sa nad systémom nezamýšľa
systém bol rovnako zlý a zákerný aj pred tým ako sme to zistili, takže sa v skutočnosti až tak moc nezhoršuje a teda sa netreba zbytočne rozrušovať
aj keď sa zdá, že sa to zhoršuje, ja tvrdím že sa to bude zlepšovať a mám na to aj dôvody:
keď raz niekto “precitne”, tak sa už ku dôvere v bludy nevráti (viď film “Matrix”)
takže počet precitnutých bude len stúpať
a tento počet stúpa exponencionálne, lebo tým ovplyvňuje aj svoje okolie
už je “precitnutých” množstvo ľudí a teda každú chvíľu očakávam “efekt stej opice”
súčasný stav neberiem ako že sa zhoršuje, ale že “zdochýňajúca kobyla najviac kope”
uvedomujem si, že žijeme v revolučnej dobe
v priamom čase sledujeme ako sa to všetko preklápa na správnu stranu
dokonca sa už na tom bavím, lebo
klamári a manipulátori v snahe o svoju záchranu robia ďalšie a ďalšie chyby,
vďaka ktorým sa ich klamstvá stávajú ešte viac viditeľné
a ich zúfalstvo je nepopierateľné
teda ja sa nehnevám na to, že nám masmédiá klamú, ale skôr sa bavím na ich bezmocnosti a snahe zamaskovať to, čo už musí vidieť každý
Aj o tomto – čo je vhodné robiť keď zistíte, ako vám systém klame – som chcel pôvodne napísať článok, ale antivírus už o tom napísal tak dokonale, že som sa z neho poučil aj ja a neviem čo by som dodal. Preto – napriek tomu že jeho prečítanie trvá 50 minút – je to jeden z mála článkov, ktorý vám odporúčam prečítať v blogu čítanie dlhých článkov (alebo aspoň vety ktoré som si vypísal).
Filter pokrytectva
Aj keď sa objaví nejaké podozrenie, snažím sa hneď nebyť nahnevaný:
viem že hnev zatemňuje úsudok a preto sa snažím najprv použiť rozum
ako som už spomenul, v prvom rade si uvedomujem prezumpciu neviny:
obvinený nerovná sa vinný a aj nevinný môže byť krivo obvinený
no a ako prvý bod pri preverovaní používam filter pokrytectva,
ktorý väčšinu obvinení vysvetľuje
Princíp je v tom, že klamári a manipulátori zvyčajne obviňujú druhých z toho, čo robia oni sami (alebo ich ľudia).
“Zlodej kričí chyťte zlodeja!”
Keď teda Matovič a spol. hovoria o mafii, keď “liberálni” politici kritizujú “fašistov”, keď Krúpa a Naď obviňujú z “proruskej propagandy”, alebo keď sa prezidentka na niečo sťažuje, vždy sa najprv spýtam, že či nehovoria o sebe.
Zuza klamárka
Názorný príklad:
“Situácia je alarmujúca a to, čo potrebujeme, je prestať šíriť bludy o covide. Prestať tliachať o covide a musíme počúvať odborníkov”, vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová.
Toto nie je obvinenie druhých, toto je sebakritika. To ona je tá, ktorá hovorila bludy o kovide. To ona nepočúvala skutočných odborníkov (ale len propagandistov). To ona by mala prestať hovoriť bludy.
Prakticky všetko čo Čaputová povie alebo napíše, je pokrytectvo. Alebo propaganda. Preto Noro často hovorí “Zuza klamárka. Daj na mňa žalobu!” No nedá. Noro má pravdu.
Kto je tu podržtaška?
Keď Korčok tvrdí o Pellegrinim, že je “podržtažka”, tak robí to isté: to on bol podržtažka. A nielen to: Pellegrini je opak podržtažky, lebo on sa postupne vypracoval a osamostatnil, pričom teraz je predsedom vlastnej strany, ktorá uspela vo voľbách.
Pohľad na vojnovú propagandu
Takmer všetky obvinenia Ruska alebo jeho “propagandy” sa dajú vysvetliť týmto filtrom.
Zvyčajne stačí len vymeniť jedno slovíčko (napr. “ruskú” za “ukrajinskú”) a zamyslieť sa či ten kto niekoho obviňuje nehovorí práve o sebe -> a hneď to vyjadrenie dáva omnoho lepší zmysel:
“Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty, transparentnosť a právny štát Věra Jourová tvrdí, že ten, kto šíri ruskú propagandu ako Robert Fico, napomáha zločineckému režimu. “
Paradoxne, tvrdenia Ruska sa týmto filtrom ako pokrytectvo vysvetliť nedajú, lebo sú k nim poskytované fyzické dôkazy a logické argumenty. A práve to je ten dôvod, prečo im verí väčšina sveta, prečo má Putin v Rusku takú podporu, prečo podpora prozápadných lídrov taká nízka a prečo ľudia na západe ľudia prestali veriť masmédiám.
V skratke: vždy keď počujem nejaké obvinenie bez dôkazov, spomeniem si na tento vtip:
Klamár klame: to on klame!
A zvyčajne sa skôr či neskôr ukáže, že to tak aj je.
Už len vďaka tomuto nie som nahnevaný, lebo som dokázal prekuknúť ich klamstvá. Skôr sa bavím na tom akí sú na smiech. Akí sú priehľadní a ako im zmanipulovaní veria (a ako ich za to budú nenávidieť neskôr, keď na to prídu aj oni, že im bolo klamané).
Mám ešte ďalšie dôvody prečo nie som nahnevaný.
Rádio Infovojna
Infovojnu som si obľúbil s viacerých dôvodov:
hneď na začiatku je prehľad agentúrnych správ, ktorý je nielenže dostatočne vyvážený, ale ku ktorým Aďo pridáva aj svoj pohľad na vec (hlavne ak tam vníma pokrytectvo)
nielenže sa tak dozvedám všetko podstatné čo sa deje aktuálne, ale zároveň k tomu sa dozvedám podstatné súvislosti
nasleduje “akčná päťka”, teda 5 citátov, kde sú zvyčajne pokrytecké hlášky politikov
teda okrem informovania sa zároveň aj pobavím
potom sa do toho zapojí Noro a konkrétnu aktuálnu tému rozvinie
nie sú to teda len správy, ale aj komentáre k nim (na čo sú v TV rozdielne relácie)
následuje diskusia so zaujímavými hosťami
ktorú sa tiež oplatí počúvať, lebo sa tam dá dozvedieť niečo čo sa inde dozvedieť nedá
a posledná polhodina je venovaná diváckym otázkam a telefonátom
teda aj ja sám mám možnosť tam naživo zatelefovnovať,
čo v komerčných televíziách už nebýva možné
a ako bonus sú “fajčpauzy” (hudobné prestávky), v ktorých je aj tá hudba zaujímavá
pričom častokrát tam dávajú aj remixy s hláškami politikov 😉
Ku tým agentúrnym správam (o ktorých sa nediskutuje) treba ešte dodať ďalšiu podstatnú vec ktorú som si všimol: už v článku o manipuláciách masmédií som písal, že mainstreamové televízie a rádiá sú zneužívané na propagandu, keďže majú možnosť aj bezbreho klamať, lebo aj keď povedia zjavnú nepravdu, diváci na to nemôžu nijako reagovať, jedine ak si zanadávať. Keď sa k tomu ale niekto hneď vyjadrí, tak nielenže tým robí tie správy objektívnejšími, ale človek ktorý to sleduje, si už nemusí zanadávať. Skôr naopak: pousmeje sa nad tým, ak aj on tú správu dokázal podobne prekuknúť ako Aďo.
Ďalší dôvod prečo som vďaka infovojne “nad vecou” je ten, že aj oni sú nad vecou. Majú nielenže veľký prehľad, ale hlavne svojskú satiru a veľmi trefné príklady (zo života) na ktorých vysvetľujú aktuálne dianie.
Oni o tom možno ani nevedia prečo, ale už z princípu robia dobre to, čo masmédiá robia zle. Tým, že dávajú hlas aj telefonujúcim, už z princípu si nemôžu dovoliť klamať a šíriť dezinformácie tak ako v masmédiách, lebo by im to volajúci vykričali. Zjavne nemusia šíriť propagandu svojho majiteľa (keďže sú platený z predaných knižiek a dobrovoľne ich platia aj samotní ľudia), teda ani nemusia skákať do reči tak ako skáču moderátorky v televíziách, ani nemusa cenzurovať telefonujúcich (vypnú ich len vtedy, keď zanadávajú, alebo keď ich cez telefón nerozumieť).
V skutočnosti dopĺňajú to, čo vo verejných televíziách chýba. Ako povedal Noro:
“keby si RTVS robila svoju prácu, tak my neexistujeme”
Môj pohľad na nadávky + prečo by nemali byť cenzurované
Ako som už naznačil, dostal som sa do štádia, že ma už ani urážky nerozhádžu. Je to preto, lebo pred pár rokmi som si nimi prešiel a pochopil som ako vznikajú. Píšem o tom v článku o mobbingu, kde vysvetľujem aj ako sa proti tomu dá brániť (uvedomiť si, že “kto nám škodí týmto spôsobom, už s nami vlastne súboj prehral“). No a vďaka tomu ma nielenže nehnevajú, ale naopak: aj vďaka nim som nad vecou.
Človek totižto nadáva keď je nahnevaný, čo môže byť z rôznych dôvodov:
buď preto, lebo ho nejakým spôsobom urazili moje slová a teraz mi to vracia
alebo sa mu niečo stalo a ja som (voľakedy bol) “ľahký terč” (v diskusiách o foťákoch sa na mňa ľahko nadávalo: vtedy na mňa nadávali viacerí)
alebo preto, lebo sa mýli on a jeho ego ma chce tou nadávkou ponížiť
alebo sa mýlim ja a nastavuje mi tým zrkadlo
Keď ma teda niekto skúsi uraziť, tak za vždy zamyslím, prečo to robí. No a keď ma uráža niekto, koho ja neurážam, tak je dôvod jasný: “stúpil som mu na otlak”. Povedal som krutú pravdu, ktorá urazila jeho ego. Ten kto vďaka mne zistí, že bol oklamaný, sa cíti ponížený. A aká býva reakcia jeho ega? Ponížiť mňa: buď urážkou (“hlupák”), nálepkou (“dezolát”), alebo hanobením skupiny ktorá volila ako ja (“tupovolič”). Zvyčajne ale neuráža priamo mňa, ale vyjadruje sa všeobecne (“len hlupák by uveril dezinformáciám”).
Urážky zvyčajne vždy niečo vyprovokuje. Okrem oklamaného ega sú aj “legitímne” dôvody na to aby bol človek nahnevaný: neprávosť, vedomé klamstvo, alebo iná urážka.
Problém dnešných diskusií je aj to, že slová “dezolát”, “mafián”, “extrémista” alebo “fašista” od tých, ktorí sami seba nazývajú “slušní”, dnes nie je brané ako nadávka. Na facebooku nikoho za toto nezablokujú. Ale keď niekto na toto podpichovanie odpovie s “írečitejšie”, tak je zrazu z neho hulvát. Už len táto “drobná” nespravodlivosť spôsobuje, že urážaní “dezoláti” vnímajú pohoršovanie sa nad urážkami ako pokrytectvo. A naopak, “slušnoľudia” nevnímajú, čo svojimi rečami činia.
Čo sa s tým ale dá robiť s tými, ktorí si neuvedomujú že iným ubližujú? Riešením je “nastaviť zrkadlo”: použiť satiru, sarkazmus, alebo až urážku.
V tomto vyniká Ľuboš Blaha: vo svojich statusoch nielenže používa inteligentnú iróniu, ale zároveň vulgarizmom nastavuje zrkadlo: keď ľudí ktorí druhých nazývajú “deozoláti” nazýva absolútne nevinnou nálepkou “slniečkári”. To v nich ale spôsobuje ešte väčší hnev. A vyústilo to až tým, že ho zmazali z facebooku.
Zrkadlo sa dá nastaviť aj ešte horšou urážkou.
Na veľkú dieru veľká záplata
Proste niektorí si nadávanie zaslúžia. Aby sa uvedomili, čo činia. Toto je ďalší dôvod, prečo nadávky neodsudzujem.
prečo necenzurovať nadávky
Dokonca si myslím, že nadávky by ani nemali byť cenzurované (samozrejme pre dospelých, deťom by sa zobrazovať fakt nemuseli), lebo:
v prvom rade, sú to len slová. A tie nemajú ako ublížiť
kľudne ma nazývajte “dezolát“, len ma tým potešíte, lebo “dezoláti” majú dnes pravdu
v druhom rade, vyjadrujú viac o tom kto ich hovorí ako o tom, na koho mieria
ten kto na druhým namiesto argumentov nadáva, má zjavný problém sám so sebou
nadávka je ako smajlík – vyjadruje emóciu, ktorá je inak ťažké vyjadriť
nadávka je psychohygiena: kto si zanadáva, uľaví sa mu
už len preto mi to nevadí: lebo inému to pomáha a mne neškodí
každá nadávka má nejaký dôvod: buď sa niekto zle vyspí, podvedie ho žena, zamrzne mu počítač .. alebo je to pokus o provokáciu .. či “nastavenie zrkadla”
ak niekomu nadávky vadia, tak je to znamenie že S NÍM nie je niečo v poriadku
no a keď niekto nadáva proti pravidlám skupiny, tak by mal za svoje nadávky potrestný
ale nie vymazaním príspevku, skôr naopak: jeho zvýraznením
aby každý hneď videl, že o kého človeka sa jedná
Preto si myslím, že by nadávky nemali byť ani len zmazávané. (samozrejme ak sa nejedná o trolla a provokatéra, ktorý zámerne poškodzuje diskusiu) Príspevky s nadávkami by ale mohli byť defaultne zbalené a zobrazené celé až keď si to používateľ želá. Cenzúru nadávok považujem za zbytočnú, lebo človek si vždy nájde spôsob ako to neslušné slovo napísať: buď použije necenzurovanú nadávku (“múdrosráči”), alebo niektoré písmená vybodkuje (“Jsi funkčně negramotnej, že to nechápeš nebo jen obyčejnej kr.pl?”).
V každom prípade: nadávka je tiež odpoveď. A ak to nie je odveta, je to nesprávna odpoveď, lebo sa jedná o chybu argumentácie “argumentum ad hominem” (útok na človeka).
Pre mňa to znamená jediné: Kto “bezdôvodne” nadáva, ukazuje že sa mýli. => čím paradoxne potvrdzuje moju pravdu, zvyšuje mi sebavedomie a zlepšuje náladu 😉
Príklady karmy v poslednom období
Hovorí sa “karma je zdarma”. No a karma je ďalší dôvod, prečo nie som nahnevaný. Lebo zlo, ktoré šíria pokryteckí ľudia, sa im časom vráti práve od tých ľudí.
Hovorí sa “Na každú sviňu sa voda varí”. A ja tomu verím, lebo to vnímam v priamom prenose. Aj to je ďalší dôvod, preto nie som nahnevaný.
Tí, ktorí sa počas kovidizmu pričinili o omedzovanie ľudských práv, dnes “zožínajú plody svojej práce”. A to akurát v posledných dňoch. Napríklad (citáty zo správ a článkov):
Zuzana Kovačič Hanzelová
Redaktorka Sorosovho denníka SME Kovačič Hanzelová oznámila, že si v politických diskusiách dáva pauzu. Vinníkov vidí u všetkých, len nie v dezinformačnej činnosti korporátnych médií, ktoré cez covidistickú propagandu nútili ľudí nosiť rúška, dať sa testovať a pichať si smrteľné vakcíny, očierňovali odporcov a ľudí s inými názormi, schvaľovali prenasledovanie politikov prostredníctvom spolitizovanej polície, teraz otvorene podporujú vojnu namiesto mieru, šíria lži a progresívno-liberálnu zvrátenú agendu a rozdelili slovenskú spoločnosť v nevídanej miere
Tieto riadky sa mi nepíšu ľahko. Útoky na moju osobu sa zintenzívnili posledné dva roky. Postupne zverejnili moju adresu, telefónne číslo a znásobujú sa ich agresívne útoky. Podnikli sme aj viaceré právne kroky – predbežné opatrenie na odstránenie agresívneho hanlivého videa a dve trestné oznámenia za zverejnenie mojich osobných údajov a ohováranie.
Mňa osobne tam zaujala táto veta:
Keď som 23. decembra 2021 sedela na NAKA, vypočúvali ma dvaja vyšetrovatelia. Keď som im ukázala niektoré z videí, na základe ktorých sme podali dve trestné oznámenia na výraznú postavu dezinfoscény a pravicového extrémizmu, jeden z nich zdvihol obočie a spýtal sa ma: „A vy ste mu niečo urobili, že vás tak nenávidí?“
Nenapísala, čo tomu policajtovi odpovedala. Ale mňa hneď napadlo zopár dôvodov:
podala na neho trestné oznámenie, ktoré vyústilo do vykonštruoveného medzinárodného zatykača, kvôli ktorému šiel sedieť do CPZ, nemá teraz prístup k bankovým účtom a nemôže opustiť krajinu
ona (a jej podobní) ho tiež nazývajú hanlivými slovami
antisemita, fašista, extrémista, dezolát, …
za jej cenzúru v štýle “ale o pravde sa nemá diskutovať!”
alebo …
Jeden diskutér to vystihol dokonale:
“kto seje vietor, žne búrku”
Automaticky ho za to niekto začal urážať (slovami “dezolati prihoreti”). Tak som sa zapojil do diskusie a pridal svoj pohľad na vec 😉
“Už neviem reprezentovať krajinu, ktorej som prestala rozumieť. […] Zakaždým, keď som s rodinou v Štiavnici na chalupe, narážam do fašizoidných alfa samcov a mám strach, že mi hodia tehlu do hlavy alebo zápalnú fľašu do chalupy.”
A toto jej odkazuje kulturblog:
Milá Lucia, ty si Slovensku nerozumela nikdy. Nevieš Slovensko ani len vysloviť. Maximálne keď naňho kydáš v Europarlamente. Nikdy si nezastupovala Slovensko a Slovákov.
Podľa svedkov Záleská diktovala do zápisnice rok 2023. A nie raz. Príslušník justičnej stráže sa jej tichým hlasom spýtal, či náhodou nechcela diktovať rok 2024. Vtedy naňho sudkyňa vyletela. Zvýšeným hlasom, ba až krikom ho usadila, lebo si dovolil upozorniť na jej (!) chybu. Až neprimerane ostro sa ho spýtala, či si myslí, že ona „nevie protokolovať“. A vmietla mu do tváre, že takto sa správa „iniciatívny blbec“. Podľa vyjadrenia Zboru väzenskej a justičnej stráže sa dotyčný príslušník vôbec nechcel sudkyni Záleskej miešať do roboty. Ale hovorkyňa súdu ho poprosila, aby zasiahol a v zápisnici neboli nesprávne údaje. „Môžeme potvrdiť, že 12. februára príslušník úseku justičnej stráže bol počas pojednávania požiadaný hovorkyňou ŠTS Pezinok o to, aby informoval pani sudkyňu o chybe v zápise vo veci zle uvedeného roku,“ reagovala na otázku hovorkyňa ZVJS.
Zuzana Čaputová
Ajeje…niekomu už z prezidentky zrejme rupli nervy…
“„Môžem potvrdiť, že v nočných hodinách neznáma žena preskočila plot a dostala sa na pozemok domu, v ktorom býva prezidentka Zuzana Čaputová. Okamžite zasiahla ochranka, ktorá ženu spacifikovala. Polícia začala tento bezpečnostný incident vyšetrovať, “ pre TV Markíza potvrdil túto informáciu prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Na mieste je v súčasnosti množstvo vyšetrovateľov.”
Jana Krescanko Dibáková, moderátorka relácie Na hrane, televízie JOJ, sa na Instagrame posťažovala: „Dnes reláciu Na hrane neuvidíte. Portfólio koaličných zástupcov sa dramaticky zúžilo.“ Dibáková tým narážala na skutočnosť, že vládni poslanci odmietajú chodiť do diskusií a sama vidí dôvod v tom, že sa boja konfrontácie
V rozhovore pre aktuality.sk z augusta 2023 sa Dibáková vyjadrila: „do Na hrane nepozývame ľudí, ktorí preukázateľne šíria dezinformácie a objavili sa na čele týchto rebríčkov. My, ako médium, cítime zodpovednosť voči tomu, čo ľuďom povieme. Televízia nie je kanálom pre akúkoľvek slovnú žumpu. Má svoju zodpovednosť a v žiadnom prípade nechceme dať priestor fašistickým a dezinformačným posolstvám niektorých jednotlivcov. Nejde pritom o žiadnu cenzúru, len o riziká spojené s vysielaním naživo“. Ak nejde o cenzúru, o čo ide? Kto rozhoduje, že niekto je konšpirátor a kto zostavuje tieto rebríčky? Myslíte nezávislých overovateľov faktov, financovaných z rozpočtu Spojených štátov amerických? Paradoxne, vy označíte niekoho za fašistu a potom argumentujete tým, že ho do relácie nepozvete. Diplomaticky ste síce nemenovali, kto sú to títo „krikľúni“, ale čitateľ sa ľahko dovtípi, koho tým myslíte. Vy sama ste si týmito vyjadreniami zúžili okruh ľudí, ktorý u Vás nedostanú mediálny priestor.
Když budeš lidem lhát, nikdo s tebou nebude chtít mluvit
Aspoň teraz viete, aký je to pocit, keď Vás niekto ignoruje. Vy, a Vám podobní, ste posadili alternatívne médiá na koňa. Vy, a Vám podobní, ste ich vytiahli z undergroundu. Koľko špiny ste na alternatívu vykydali, koľko posmeškov a nálepiek ste rozdali. Len a len vy, ste nechali narásť alternatívu počas kovidu, keď bol iný názor u vás neprípustný. Ak by ste si robili svoju prácu poctivo, ak by ste boli naozaj objektívni, ak by Vám záležalo na inom názore, dnes by alternatívne médiá len živorili a žiadny politik, tobôž vládny, by o ne ani nezavadil. Dnes plačete „politici k nám nechcú chodiť“.Utrite si slzy a zmeňte prístup.
