V podstate je to jednoduché:

• pomenovať problém = vymenovať rozdielne názory: politika, očkovanie, vojna
• zistiť príčiny problému
• vysvetliť príčiny ostatným (to som spravil v minulom článku o mobbingu)
• navrhnúť riešenie (tento článok)
• odstrániť príčinu:
  • akceptovať realitu (výsledok volieb, vedľajšie účinky očkovania, manipulácie médií)
  • nájsť cestu k dialógu s liberálnou bublinou + vydiskutovať si rozdiely

Ľahko sa to napíše, ale dosiaľ sa to nikomu nepodarilo. Ale už to skúsili bratia Matyinkovci: vytvorili platformu “hovorme spolu”. No nepodarilo sa im zorganizovať dialóg s “liberálnou” bublinou, lebo táto to odmietla.

Ja si ale myslím, že viem ako na to. Aktuálne sa totižto rozpoltenosť spoločnosti prejavuje mobbingom, ktorý som vysvetlil v minulom článku.
Ako prvé teda treba vyriešiť ten mobbing u vymenovaných osobností.
Mne sa to už raz na diskusnom fóre podarilo.

Čím som si prešiel? Čo je potrebné na vyriešenie mobbingu ostatných? Na čo si pri tom dať pozor?

Príčiny rozhádanosti (rozpoltenosti)

Už v minulom článku som naznačil príčiny rozpoltenosti spoločnosti:

• peniaze (keďže umelci a Šimečkovci prišli o peniaze, tak mobbujú Martinu Šimkovičovú)
• boj o moc (opoziční politici a ich spriaznené médiá kvôli moci mobbujú Roberta Fica)
• štvavá kampaň liberálnych médií a politikov (prakticky u každej kontroverznej téme)
• cenzúra kritických hlasov (mobbovaní sú odporcovia očkovania, zástancovia mieru, …)
• bublinovanie sociálnych sietí
• odmietanie dialógu liberálnej bubliny

Každý kto usiluje o moc, používa princíp “rozdeľuj a panuj”.
(pravicoví vs ľavicoví voliči, kresťania vs ateisti, Západ vs Rusko, …)

Donedávna spoločnosť rozdeľovali len politici a médiá.

V posledných rokoch sa ale pridali ďalšie 3 oblasti ktoré polarizujú spoločnosť:

• očkovanie – kto je raz zaočkovaný proti C-19, je zaočkovaný navždy
• vojna – existujú dokonca 3 tábory: fanúšikovia Ukrajiny, Ruska a zástancovia mieru
• sociálne siete – keďže sú zvyčajne z USA, delíme sa na prozápadných a cenzurovaných

očkovanie

Kto je zaočkovaný má voči očkovaniu zaujatý pohľad, lebo očkovania sa už nezbaví.
(na rozdiel od nezaočkovaného, ktorý sa môže dať zaočkovať, ak by zmenil názor)

Zmeniť názor u očkovaného je rádovo zložitejšie. On už spravil rozhodnutie ktoré sa nedá vrátiť späť. Uznať v tomto stave že očkovanie je škodlivé totižto znamená, že spravil chybu, ktorú už nie je možné opraviť. Znamenalo by to, že zlyhal, čo mu jeho ego nedovolí. Preto sa bude všemožne vyhýbať dialógu o očkovaní.

My nezaočkovaní tento problém nemáme. Naopak, o očkovaní sa chceme dozvedieť pravdu. Chceme zistiť, či je naozaj až také škodlivé ako vidno v extrémnych prípadoch.
Ale nie na to, aby sa sa mohli zaočkovaným posmievať, ale naopak: aby sme vedeli pomôcť našim známym, ktorí sú možno vo veľkom nebezpečenstve. Ale neriešia to.

Nám proste na zaočkovaných záleží. Ale oni sa téme očkovania vyhýbajú a radšej žijú v nevedomosti. Radšej hľadajú správy potvrdzujúce že očkovanie funguje, nech by to aj boli z médií, ktoré nám preukázateľne klamali predtým. Práve tie médiá ich zatvárajú do bublín…

No podľa mňa im stačí len vysvetliť že oni nezlyhali, ak podľahli propagande, lebo tá propaganda je dnes silnejšia ako netrénovaný človek, nech by bol akokoľvek inteligentný.

bublinovanie sociálnych sietí

U “bublinovaní” sa pristavím: mnohí si to neuvedomujú, ale facebook je hlavným problémom uzatvárania sa do bublín s rovnakým názorom:

• keď si pridáte človeka medzi priateľov, zvyčajne máte podobné názory
• ak podobné názory nemáte a vyskytnú sa hádky, mnohí to riešia zabanovaním kritikov
• zabanovaný človek už potom ani nevidí verejne zdieľané príspevky
  čo považujem za cenzúru, lebo podľa čl.26 ústavy má každý právo aj prijímať informácie
  (a keďže banujúceho človeka nevidím, nemám možnosť mu ani napísať na messenger)
• vo výsledku tak zostanú medzi “priateľmi” len ľudia z rovnakým názorom

Ak banujete kritických kamarátov, pravdepodobne sa ocitnete v bubline s nesprávnym názorom. Nerobte to. Skúste urobiť opak: zabanovaným znovu pošlite pozvánku.

---

Riešenie rozpoltenosti

Ako som už napísal, polarizovanie spoločnosti sa prejavuje mobbovaním.
Časť spoločnosti sa prejavuje mobbingom určitých osobností a druhá časť ich obhajuje.
Názorná ukážka mobbingu je vzťah ku Ficovi. Pol národa mu verí, pol národa neverí.
Časť národa ho mobbuje, časť národa ho obhajuje, mlčiaca väčšina ho nerieši.

Podobný je prístup národu ku Dannymu Kollárovi, ku Martine Šimkovičovej, Machalovi a dokonca aj ku Zuzane Kovačič Hanzelovej.

Pre pripomenutie, mobbing je rafinovaná šikana kolektívu zameraná na človeka s radikálne iným zmýšľaním. Prejavuje sa slovnými urážkami, zosmiešňovaním, arogantným správaním, …

Ako sa dá proti mobbingu brániť?

Podľa wikipédie (ktorá rieši mobbing v zamestnaní):

• Brániť si svoje sebavedomie možno snáď len stálym opakovaním si, že kto nám škodí týmto spôsobom, už s nami vlastne súboj prehral. Kto sa k takému rokovaniu znižuje, nemôže byť silný ani sebavedomý.
• Obranou proti mobbingu je včasná prevencia a informovanosť. Obeť sa musí začať brániť hneď spočiatku.
• Je tiež vhodné písať si denník šikanovania, aby keď vyjde najavo, že ste mobbovaní, ste mali rukolapné dôkazy o vašom mobbingu
• V prvom rade, je potrebné vyjsť s pravdou von a mobbing oznámiť svojej rodine a blízkym, a tiež vedúcemu, ak by to mohlo pomôcť. Ak sa o mobbingu nevie, nič sa proti nemu nemôže robiť.
• zamestnanec má vždy možnosť obrátiť sa na súd
• Mediácia, ako forma mimosúdneho riešenia sporu, je v rámci mobbingu na pracovisku vhodným spôsobom, ako vec vykomunikovať so všetkými zúčastnenými, a najmä možnosť nájsť vhodné riešenie situácie.

Moje tipy pri riešení mobingu

Postup by mal byť približne takýto:

1. zistiť príčinu prečo ste sa stali terčom mobbingu, pričom ignorujte “nálepkové zdôvodnenie” typu: “je to hulvát”, “určite má komplexy menejcennosti a túži len po lajkoch”, “je to hlupák keďže volil XYZ”, …
   • nič z toho totižto nemôžete dokázať + z toho že niekto niekoho zvolil nič nevyplýva
   • naopak: bývajú to zvyčajne vaše vlastnosti, podľa porekadla “podľa seba súdim teba”
2. najprv si vyriešiť svoje problémy, čo zvyčajne vyžaduje aj zmenu vlastného správania či prístupu
   • toto bol zásadný problém u ZKH: nepostrehol som u nej žiadnu zmenu jej prístupu, zvyčajne len obviňovala mužov, že sú mizogýni
3. treba si uvedomiť, že keď je niekto odkázaný na mobbing, tak víťazom ste automaticky vy
4. neprispôsobiť sa dogmám, ktoré považujete za prekonané/nepravdivé, ale vytrvať vo svojom presvedčení, aj keď vás ostatní budú pokúšať
5. nevzdávať to a neutekať “z bojiska”, lebo tým pádom by nad vami mobber vyhral a vy by ste prehrali
   • takto prehrala ZKH, keď odišla z facebooku, alebo Čaputová, keď zakázala komentáre pod statusmi
6. treba sa snažiť “mlčiacu väčšinu” dostať na svoju stranu
7. no a nakoniec si všetky nezhody vydiskutovať s hlavným mobberom

Popri tom:

• nenechať sa vymobbovať = neodísť, čo znamená aj “neodchádzať z bojiska”, ale stáť si za svojim slovom, nepoužívať vetu “túto diskusiu končím, pekný deň”
• nepodľahnúť provokáciám = neznížiť sa na úroveň mobberov a nepoužívať vypísané mobberské taktiky
  • Danny použil opačný prístup: na provokáciu reagoval ešte silnejšou eskaláciou = “nastavil mobberom zrkadlo”
• treba poukazovať na argumentačné chyby u mobbera, napr. keď použije “nálepku” (argument ad hominem) tak napísať, že je to chyba argumentácie, ktorá sa vyskytuje pri nedostatku argumentov a teda že pravdu mám ja
• na urážky nijako nereagovať, ale naopak reagovať na faktické pripomienky = nenechávať ich bez povšimnutia, lebo “kto mlčí ten svedčí”
  • toto je totižto finta mobberov: keď najprv použije nálepku a potom argument, vy neodpoviete a cítite sa ako morálny víťaz podľa bodu 3, ale aj on sa cíti ako víťaz
    • obaja si mylne myslia že vyhrali, pritom sa len uzatvárajú do svojich bublín
• “mlčiacu väčšinu” možno dostať na svoju stranu: argumentami, trpezlivosťou, slušnosťou, …
• nesnažiť sa vyhrať nad mobberom za každú cenu = nepoužívať podrazy (aj keď ich používa mobber) a keď má v niečom pravdu, kľudne mu to uznať
• pri tvorbe reakcie sa snažiť vyhýbať tvrdeniam, ktoré by mohli uraziť ego mobbera, čo je mimochodom tiež mobbingová taktika ktorú som si všimol a nie je nikde spomínaná
  • napr. tvrdenia “toto by tvrdil len hlupák”, alebo “každý kto je normálny vie, že …”
• nereagovať na každú drobnosť
  • lebo “zahltenie otázkami” je tiež jedna z manipulačných taktík
• naopak: ak sa nejaký argument opakuje viackrát, tak naň treba reagovať, bez ohľadu na jeho “zložitosť” (keď si sami nie ste istí, alebo keď má oponent pravdu)
• ak sa preukáže, že nemáte pravdu, tak si to treba priznať (upraviť svoje teórie) a nesnažiť sa to niečim “prehlušiť” .. proste prehratá bitka neznamená prehratú vojnu
• no a v diskusii sa striktne držať jednej témy až kým ju nevyriešite = vrátiť sa vždy k pôvodnej téme, aj keď sa mobber snaží vmanipulovať diskusiu tam kde má prevahu

Uvedené správanie odporúčam používať aj pri bežnej diskusii s názorovným oponentom. Mobbingové praktiky sa totižto používajú aj v bežnom živote. A nemusí ísť ani o nepriateľov, ale môže sa vyskytnúť aj pri najlepších priateľoch.

---

Príbehy mobbingu

Ako som už spomenul, mne sa mobbing podarilo prekonať. Ostatní vymenovaní sú ale vo fáze keď je spoločnosť rozdelená na ich podporovateľov a ich odporcov.

Čím som si prešiel ja

Už som o tom hovoril v diskusii s Dannym: začal som sa zaujímať o foťáky => prišiel som na diskusné fórum o foťákoch => no a keďže som si sám prešiel fázou výberu foťákov => tak som pomáhal ostatným vybrať si foťák. Keď som ale začal odporúčavať bezzrkadlovky namiesto dovtedy odporúčaných zrkadloviek, postupne sa na mňa spustili hromy-blesky.

Až neskôr som zistil, že to čo som prežíval bol mobbing, ktorý sa vyvíjal postupne.
Podľa fáz mobbingu som sa dostal až do fázy 3, kde dochádza k napádaniam a útokom.

Do fázy 4 (kde je už postihnutý zlomený a vykazuje znaky správania ktoré mu bolo neoprávnene vyčítané) som sa našťastie nedostal.
Podvedomky som urobil všetko správne, ako je odporúčané vo wikipédii: nereagoval som agresívne, ignoroval som provokatívne príspevky, reagoval som citáciami a nie tvrdeniami ktoré by sa dali spochybniť .. a aj bez wikipédie som si uvedomil, že nadávky mi cez internet nijako nemôžu ublížiť (ak sa im nepodvolím) + keď už je niekto takýto hulvát a neargumentuje, tak to znamená že som lepší. Proste nenechal som sa ponížiť.

Nenechal som sa ani vyprovokovať k tomu aby som začal byť hulvát ako oni, lebo by ma administrátor zabanoval. Ani to nemám v povahe.
Namiesto toho aby ma to znechutilo, ma naopak zaujalo prečo sa ku mne tí diskutéri správajú. Aj som zistil: zrkadlovkári sa ma skrátka všemožne snažili znechutiť, aby ma z diskusného fóra vyhnali. Ale aj ja som skúšal všetko možné aby s tým prestali: argumenty, logiku, “kto do teba kameňom, ty do neho chlebom”, ignoráciu, atď.
Jeden jediný raz som skúsil nastaviť zrkadlo aj tým nadávkam, ale to nepomohlo, lebo reakcia bola len ďalšia eskalácia typu “nevie fotiť a ešte k tomu nadáva”.

Veľmi mi ale pomohla vlastnosť diskusného fóra “skrývanie príspevkov” = mohol som si zadefinovať blacklist používateľov, ktorých príspevky sa mi defaultne nezobrazovali, ale mohol som si na tie príspevky kliknúť aby sa mi zobrazili. Mohol som tak vidieť to podstatné, ale aj to čo vidia ostatní. Nebola to cenzúra ako keď si niekoho zabanujete vo facebooku. Vďaka tomu som zistil zaujímavé fakty:

• keď som takto skryl príspevky cca 5-tich najväčších hulvátov, diskusné fórum zrazu vyzeralo úplne inak a mohol som nerušene diskutovať
• všimol som si, že na ich príspevky nikto nereaguje – reagovali totižto len jeden na druhého a tak robili dojem väčšiny
• no a keď náhodou ostatní reagovali na ich príspevok, tak som si ho mohol zobraziť a potom reagovať

Proste na celom diskusnom fóre bolo len zopár mobberov ktorý vytvárali obraz väčšiny a do ich šikany sa ostatní nezapájali.

Z bludného kruhu nadávok, urážok a ponižovania som sa dostal preto, lebo sám som ostatných neponižoval, ani im nenadával. Postupom času tak hulváti vyzerali ako hlupáci a ostatní členovia diskusného fóra sa ma začali zastávať a obraňovať. Aj zrkadlovkári. Ako sa bezzrkadlovky postupne vyvíjali, tak aj oni zistili že som mal pravdu. A postupne aj oni prešli zo zrkadlovky na bezzrkadlovku.

Len to trvalo asi desať rokov…
.. ale ja som vedel, že ten čas raz príde 😉

---

Čím si prechádza Danny

Dannyho som spoznal vďaka videám s Paľom Forischom. Jeho videá boli maximálne slušné, čitateľ Denníka N by ho tam nespoznal. Počas covidu zaujal videom z Londýna, ktorým vyvrátil klamstvá našich médií o tom ako je tam všetko pozatvárané. Opäť vo všetkej slušnosti.

No z ničoho nič o ňom médiá začali šíriť nálepky. Tvrdili, že je extrémista, neonacista, antisemita a hulvát. Objavili sa aj videá, na ktorých nadáva, fotka kde hajluje a tak. Už vtedy som si uvedomil, že sa mu deje presne to isté čo mne: mobbing (šikana tých, ktorí sa ním cítia ohrození). Chápem teda prečo robí to čo robí: lebo aj on sa stal obeťou. Odvtedy sledujem jeho tvorbu pravidelne, dokonca som bol u neho v relácii (slušnej relácii, bez nadávok).

Čo sa týka slovných urážok, legendárnym sa stalo jeho video s Plačkovou ktoré bolo plné tých najhorších nadávok (čo s odstupom času hodnotím ako geniálny PR ťah, lebo vďaka tomu zaujal a masmédiá mu vybudovali fanklub).

Je to hulvát? Ako každý iný emotívny človek: proste keď je na to dôvod, si aj zanadáva. Ľudsky. Na tých, ktorí si to zaslúžia.

Podľa wikipédie sa dostal až do 4-tej fázy mobbingu, kde “vykazuje znaky správania ktoré mu bolo neoprávnene vyčítané”. Ale vôbec nebol zlomený, naopak.
Danny sa síce tiež dostal do podobného mobbingu ako ja, ale rieši ho úplne inak. Neštandardne. On proste tie mobberské nadávky zosilnil a vrátil ich naspäť. Ja to volám “nastavil im zrkadlo”. A funguje to!

Preto si nemyslím, že by robil niečo zlé, aj keď to nerobí presne podľa “manuálu”.

Keďže ale:

• používa fakty (nie vety vytrhnuté z kontextu a prekrútené tvrdenia)
• poukazuje na manipulácie masmédií
• nenadáva bezdôvodne ale vždy má na to uveriteľný dôvod (keď nálepkujú jeho)
• nerobí podrazy ako robia jemu (s prekrúcaním jeho tvrdení, ako to robili mne)
• zosmiešňuje len tých, ktorí zosmiešňovali alebo nálepkovali jeho
  .. skrátka dokonalo nastavuje zrkadlo podliakom a ľudia vedia prečo robí čo robí
  • tak si získal podporu mnohých, podobne ako ja na diskusnom fóre

V médiách je neustále omieľané, že hajluje (na základe nejakej fotky z detstva, kde si robil srandu). No ja som ho nikdy hajlovať nevidel, napriek tomu že ho sledujem roky. Tento kontrast medzi tým čo o ňom píšu médiá a čo naozaj robí proste ľudia vidia. Preto veria jemu a nie médiám.

Stále ešte nemá vyhrané, lebo existuje ešte množstvo ľudí, ktorí ho poznajú len z článkov Denníka N, Aktualít a SME, zosmiešňujúcej facebookovej stránky “Zomri” a z videí vytrhnutých z kontextu. Ale ešte nikdy nevideli ani jednu jeho celú reláciu. A ani si ju nepozrú “lebo je hulvát”. Proste dostali sa do bludného kruhu, z ktorého sa najprv musia dostať. Na toto ešte jednoduché riešenie nemám 🙁
Mám kolegov, ktorí si nepozreli ani úplne slušnú diskusiu so mnou, lebo “to bolo dlhé”. Proste vždy si nájdu nejakú výhovorku, aby nemuseli čeliť pravde.

---

Čím si prešla ZKH

Ako som už písal, prípad ZKH je úplne iný, aj keď hejtu si užila tiež požehnane.
Spomínaný hejt si ale zaslúžila, kvôli jej prístupu k ľuďom: “kto seje vietor, žne búrku”.
Aj ja som jej tuším svojho času napísal jeden príspevok, samozrejme vo všetkej slušnosti, kde som jej naznačoval že jej prístup je nesprávny. Určite sa k nej nedostal, keďže som bol len jedným z mnohých .. a podľa jej dnešného správania by ho zrejme ani nepochopila.
Krátko na to nastal zlom: oznámila že na facebooku končí.

Proste nechala sa vymobbovať. Dostala sa až do fázy 4 kde “postihnutý je zlomený v celej štruktúre svojej osobnosti” a “postihnutý je napr. prepustený” (v jej prípade odišla sama).
Proste už obyčajné nadávky stačili na to, aby ju to zlomilo.

Okrem toho sa dostala aj do sporu s Dannym, ktorý jej škaredo nadal. Napriek tomu, že je žena. No tí, ktorí poznajú Dannyho mu to vôbec nemajú za zlé, lebo vysvetlil čo všetko je na jej prístupe zlé.
Dostala len to čo si zaslúžila. V relácii “aj múdry schybí” to nazývajú “ego sprcha”.
Ak jej nepomôže toto, aby sa uvedomila, tak už nič.

Jej riešenie mobbingu je paradoxne to najjednoduchšie a dá sa vyriešiť v priebehu pár hodín: stačí aby šla do diskusie bez cenzúry priamo s Dannym.
Ale na toto si netrúfne. Lebo riskuje, že by sa jej rozpadla celá scéna (ktorá sa jej inak rozpadne či chce alebo nechce).

Uvidíme ako sa to vyvinie

---

Čím si prechádza Fico, Šimkovičová a Machala

.. som popísal už v minulom článku (ak ste ho ešte neprečítali, odporúčam):

• Fico je mobbovaný opozičnými politikmi a “liberálnymi” médiami kvôli moci
• ministerka Šimkovičová a Machala sú mobbovaní kvôli peniazom

Im netreba radiť, očividne vedia veľmi dobre čo majú robiť.
Prinášať fakty, nereagovať na nálepky nálepkami, nereagovať na útoky útokmi ale argumentami.
V tomto je najlepšia asi Martinka Šimkovičová, lebo ju som ešte asi ani nevidel vyvedenú z miery. A práve preto kvôli nej médiá šalejú a organizujú na ňu pogromy.
Väčšina ľudí ale už vidí tento kontrast: v médiách je hejtovaná, na transparentoch zosmiešňovaná ako bacharka z koncentráku, ale v realite je to sebavedomá, rozhľadená, kľudná a navyše sympatická žena.

Ani Ficovi ani Machalovi neviem čo by som poradil:

• Machalovi nevyčítam vetu o plochej zemi – naopak, vďaka nej sa dostal do povedomia ostatných (podobne ako Danny s videom s Plačkovou)
  • aj negatívna reklama je reklama 🙂
• Fico svojou návštevou Putina v Moskve spravil asi maximum čo mohol spraviť
  • takúto pozitívnu publicitu vo svete už asi žiaden iný slovenský politik nezíska

Z môjho pohľadu všetci traja robia všetko správne, jediné čo im môžem odporučiť je prečítať si túto moju analýzu + predchádzajúci článok, možno sa niečím inšpirujú.
Keď budú takto pokračovať, pomaly ale isto sa ich podpora bude zvyšovať.
Postupne to uvidí drvivá väčšina, len si to vyžaduje čas.

---

Ako im môžeme pomôcť my?

Čo je ale v tejto fáze potrebné je podpora nás ostatných. Lebo ich kritikov “denníčky” uzatvárajú do bublín, kde sa ku nim tieto informácie nedostanú.

Už nestačia statusy, alebo príspevky pod statusy, lebo algoritmy sociálnych sietí si s nimi dokážu poradiť, keďže tie spomínané bubliny už z princípu vytárajú.
Dokonca vďaka shadowbanom a zmazávaním pronárodných diskutujúcich dokážu navodiť dojem väčšiny (ako navodzovali piati diskutujúci na digiaréne, kde som diskutoval)

Čo musíme urobiť je diskutovať o týchto piatich osobnostiach s najbližšími kamarátmi opačného názoru napriamo.
Aspoň s dvomi: keď aj oni to predebatia s ďalšími dvomi .. a oni s ďalšími dvomi .. atakďalej .. tak si to raz určite vydiskutujeme.

Ja som už raz mobbing prekonal. Dá sa to.

---

Záver

Na zmierenie rozhádanej spoločnosti treba pomenovať problém, zistiť príčiny, vysvetliť ich ostatným, navrhnúť riešenie a odstrániť príčinu. Myslím si, že viem ako na to. Aktuálne sa totižto rozpoltenosť spoločnosti prejavuje mobbingom. Ako prvé teda treba vyriešiť ten mobbing u vymenovaných osobností. Mne sa to už raz (na diskusnom fóre o fotoaparátoch) podarilo…

Preto verím, že by sa to dalo použiť aj na celú našu rozhádanú spoločnosť.