Pri výbere toho správneho foťáku narazí začínajúci fotograf (alebo aj ten pokročilý, ak túži po zmene) na rôzne odporúčania a názory. Inak mu môžu radiť kamaráti a diskusie na webe (zvyčajne odporúčajú len to s čím majú vlastné skúsenosti), inak recenzenti alebo predavači.
Názory na ten správny výber nie sú jednotné, občas si aj odporujú.

Prečo to je tak?

Je to tým že existujú aj rôzne typy fotografov, nielen fotoaparátov (a fotografických oblastí).
Majú rozdielne požiadavky, skúsenosti, názor, zvyklosti, .. a navzájom si nemusia rozumieť.

 

---

 Obsah:

• Možné rozdelenia fotografov:
  • podľa zamestnania (profesionál vs amatér) – či niekto fotí pre peniaze
  • podľa špecializácie – vymenovanie fotografických oblastí
  • ostatné: podľa vzdelania, fázy vývoja a podľa názoru
• Fázy vývoja fotografa – vtipný graf čím zvyčajne prechádza fotograf
• Charakteristiky fotografov rozdelených podľa názoru – možné správanie v rôznych oblastiach
• Najčastejšie stereotypy – vymenovanie zažitých predstáv
  • vplyv nakúpenej techniky
  • paródia na nevhodne zvolený foťák
• Záver
• a zopár citácií

 

---

 Možné rozdelenia

V každej profesii existujú 3 typy prístupov:

a) laik – sa v danej oblasti nevyzná
b) amatér – sa určitej oblasti venuje zo záľuby, nie z povolania
c) profesionál – opak amatéra: zarába si tým na seba

Špecializácia

Profesionáli sa môžu špecializovať (krajinky, makro, wildlife, street, glamour, svadby, produkty, portréty, atď.) ale nemusia.

Na stránke venujúcej sa adresáru fotografov ich delia napríklad na tieto kategórie:

• Krajina a príroda
• Zvieratá a WildLife
• Architektúra
• Portrét, glamour a akt
• Svadobní fotografovia
• Komerčná fotografia

Vzdelanie

Rozdelenie podľa zdroja vzdelania:

• A: neodborník – keďže sa o danú oblasť nezaujíma, to čo vie len náhodou začul (napríklad v televíznych reklamách alebo od kamarátov)
• B: samouk – učí sa priebežne na vlastných chybách a pokusoch
  • výhoda: nik ho neobmedzuje, venuje sa tomu čo chce, je vďaka tomu snaživejší, môže ľahšie objaviť nové postupy
  • nevýhoda: na niektoré svoje chyby len tak ľahko nepríde, nebýva braný vážne keďže nemá “titul”
• C: učeň – naberá vedomosti od skúsenejších
  • výhoda: najľahšie získava vedomosti
  • nevýhoda: vie len toľko čo jeho učiteľ, teda “dedí” aj jeho zlozvyky, jeho zameranie; “dohľad” majstra mu môže brániť v rozlete
• D: majster – už je v svojom obore vzdelaný, je vzorom iným
  • výhoda: už má “meno” a prirodzenú autoritu, teda sa nemusí už toľko snažiť
  • nevýhoda: keďže už je vyprofilovaný, má obmedzený rozhľad; nedokáže sa adaptovať na nové veci

Takéto rozdelenia ale nič nehovoria o prístupe k foteniu, potrebách, názoroch, preferenciách a výsledku fotenia (o ich skutočnom zmýšľaní):

• neskúsení laici zvyčajne kopírujú skúsenejších
• začiatočníci ešte len hľadajú čo ich najviac baví
• profesionáli sa zase riadia tým čo od nich “vyžaduje trh”, v súkromí môžu konať inak
• aj samouk sa vďaka internetu/knihám môže dopracovať k rovnakým informáciám ako ten vzdelaný (kúpiť si rovnakú príručku)
• vzdelanie vôbec nezaručuje dokonalé výsledky
• talentovaný amatér môže produkovať lepšie výsledky ako hocktorý majster
• dokonca aj horšie fotky môžu byť predané za ťažké prachy
  (stačí o ich kvalite presvedčiť kupujúceho)

Fotografovia sa môžu líšiť aj vývojovou etapou:

---

Fázy vývoja fotografa

Každý fotograf prechádza určitým vývojom, skúsenosti mu pribúdajú, jeho fototechnika sa zlepšuje (v parametroch ktoré sú mu prínosné, nielen kvalitatívne), postupne sa viac zameranie na určité oblasti (niekedy v závislosti od nakúpenej techniky). V závislosti od nadobudnutých vedomostí, toho či už vie čo chce, alebo či si už našiel vlastný štýl sa aj jeho zvyklosti môžu líšiť od ostatných.

Tento vývoj je zábavným spôsobom zachytený v grafe “Stages of photographer”:

Osobne by som tam ešte niekde ku “HDR hole” zakomponoval “DOF trap” (neprirodzene vyzerajúce zábery kvôli prílišnému rozmazania pozadia, častokrát aj hlavného motívu). Čo je ale z toho grafu zrejmé je, že ani fotograf samotný sa nedokáže správne ohodnotiť, podobne je to aj s pochopením potrieb a zvyklostí tých druhých.

 

---

Na diskusiách sa najčastejšie preberajú rozdiely medzi optickým a elektronickým hľadáčikom, zrkadlovkou a bezzrkadlovkou (predtým medzi Canonom a Nikonom), hĺbkou ostrosti FF a menších snímačov, šum/odšumovanie a podobné témy. Práve tieto názory najviac fotografov rozdeľujú (niekedy kvôli vzájomnému nepochopeniu), pokúsil som sa ich teda rozdeliť úplne inak:

Rozdelenie podľa názoru

Podľa skutočného presvedčenia (a teda požiadaviek na techniku/výstupy) fotografov rozdeľujem na tieto kategórie:

1. cvakač – nemá fotograficé skúsenosti (vedomosti o foťákoch/fotení), fotí na náhodu a výstup neupravuje
2. nastavovač – na fotení ho baví menenie parametrov a v postprocessingu sa sústreďuje na minimálnu úroveň šumu
3. umelec – sa snaží aby jeho zábery boli čo najkrajšie (alebo najnetypickejšie)
   extrémom je grafik – výsledný záber sa u neho na ten pôvodný vôbec nepodobá
4. dokumentarista/reportér – sa pokúša zachytiť realitu čo najpresvedčivejšie, “upravuje” záber ešte pred odfotením
5. predavač – hodnotí kvalitu foťáka podľa zisku ktorý z neho má
6. pózer – nemá foťák kvôli fotkám, ale preto lebo je to “in”, alebo preto aby mu závidel sused “ktorý ho má menší”
7. recenzent – nefotí, hodnotí kvalitu; zameriava sa častokrát nepotrebné vlastnosti (šum v tieňoch, odlesky v protisvetle)
8. geek – všíma si viac techniku/technológiu ako výsledné fotografie

Takéto rozdelenie (*) dokáže celkom pekne popísať možné prístupy k foteniu a vývoj, ktorým zvyčajne fotograf prechádza:

Laik s fotením začína, lebo chce byť reportér. Vďaka pózerom zatúži po veľkom foťáku, začne sa zaujímať o ich parametre čím sa z neho stáva geek, no recenzent ho naladí aby si všímal iba kvalitu (šum) a predavač ho potom ľahko namotá na ešte väčší/drahší model. Hoci stále chce byť reportérom, z počiatku je z neho len cvakač. Keď objaví že výsledný záber môže ovplyvniť, začína ho baviť samotné fotenie a stáva sa z neho nastavovač. Na základe podpory okolia si myslí že je umelec.
Vo výsledku už nie je cvakač, ale je kombináciou umelca, reportéra a nastavovača (prípadne aj ostatných). Podľa toho čo v neho prevažuje tak sa aj prejavuje.

Ja sa cítim najviac ako reportér, no keďže som zvedavý (chcem vedieť ako veci fungujú), som zároveň aj geek. Už predtým som písal že nechcem byť umelcom. Myslel som si že som amatér, no na základe rozdielnych názorov nielen oproti umelcom, ale aj ostatným amatérom som si uvedomil že existuje ešte aj iný typ fotografov. Že som vlastne spočiatku tiež bol nastavovač, ale túto fázu už mám z väčšej časti za sebou.

U brácha naopak žiadna z týchto kritérií neprevláda, ako by bol rovnomerný mix umelca, reportéra aj nastavovača.
Môže to znamenať, že ešte nie je úplne vyprofilovaný (na rozdiel odo mňa, keďže už viem čo chcem), alebo ešte existuje iný typ fotografa, ale ja ho ešte nedokážem rozlíšiť 🙂

---

Jednotlivé charakteristiky

Hoci všetky vymenované typy majú vplyv na názory ostatných, skutočnými fotografmi sú len prví štyria, preto sa už budem venovať len rozdielmi medzi nimi.

(*) Ešte predtým ako vymenujem v čom sa líšia, podotýkam, že tieto kategórie som si vymyslel sám, niekto iný by vymyslel iné. Účelom tohto porovnania nie je rozškatuľkovať fotografov do jednej zo 4 kategórií, ale poukázať na to že na rovnakú vec môže existovať niekoľko protichodných (a pritom svojim spôsobom pravdivých) názorov.
Tieto rozdiely teda nemusia úplne presne sedieť na jednotlivé typy, sú skôr vymenovaním rôzneho vnímania tej istej oblasti (ako ich presnou charakteristikou).

 

Z môjho pohľadu teda môžu byť medzi nimi napríklad takéto rozdiely:

Čím fotia

• cvakač – fotí mobilom, prípadne si kúpi najlacnejší kompakt
• nastavovač – z nedostatku informácií začína najprv s ultrazoomom, potom sa obzerá po niečom lepšom
• umelec – fotí zásadne zrkadlovkou (lebo ňou fotia aj iní umelci), je presvedčený o tom že je najkvalitnejšia
• reportér – dokáže fotiť všetkým, vyberá si to čo sa na danú oblasť najlepšie hodí, u foťákov preferuje skladnosť

Peniaze

• cvakač netuší že existujú kvalitnejšie foťáky, jeho limit je 100 euro
• nastavovač začína sporením na svoju prvú 500 eurovú zrkadlovku, ktorá je potom “jeho milášek”
• umelec rozmýšľa komerčne: prepočítava koľko mu foťák zarobí; ak na to má alebo ak mu to zarobí, jeho výbava je pre ostatných nedosiahnuteľná
• reportér sa už zmieril s vysokou cenou za kvalitu; hoci jeho výbava stojí aj niekoľko tisíc eur, foťák nie je jeho pánom, berie ho už ako spotrebný materiál

Najpoužívanejšie slovné spojenia

• cvakač – D3100 či 600D?
• nastavovač – kúp si D5100 + 18-105
• umelec – fotografiu robí fotograf
• reportér – na to ti stačí aj profikompakt

Ako fotia?

• cvakač – režim “Auto”: len cvaká, netuší že výsledný záber môže aj ovplyvniť
• nastavovač – režim “M”: pri fotení sa hrá s nastaveniami (skúša všetko možné), zásadne používa manuálny režim
• umelec – režim “A”: s nastavením všetkých parametrov sa netrápi, len tých najnutnejších
  (niektoré sa mu z princípu nedajú, alebo nastavujú zložito: WB, expozícia, AF body)
• reportér – režim “P”: snaží sa o čo najlepšie nastavenie foťáku ešte pred spravením záberu (vie že mu to neskôr ušetrí čas pri PC)

Aký formát používajú?

• cvakač – netuší že existuje viacero možností (RAW nepozná)
• nastavovač – experimentuje s RAW-om, Photoshopom, objavuje HDR
• umelec – fotí výlučne do RAW, výsledok dotvára pri PC
• reportér – fotí hlavne do JPG hoci RAW tiež pozná
  • dokáže uspokojivo robiť korekcie aj z JPG
    (keďže pri správnom nastavení foťáku tých korekcií veľa netreba)

 Čo alebo pre koho fotia:

• cvakač – snaží sa o gýčovky, alebo o zachytenie čo najdivokejšej grimasy
• nastavovač – fotí extrémne DOF-ky alebo čelendžovky (snaží sa zachytiť zvieratá v pohybe, …), skrátka niečo čo iný len tak ľahko nedokážu/nemôžu; keďže ešte zvyčajne nie je vyprofilovaný, snaží sa byť pripravený aj na tie najhoršie podmienky
• umelec – fotí pre peniaze alebo pre uznanie druhých; hľadá si svoj jedinečný odbor, v ktorom by bol najlepší; je súťaživý a rád sa porovnáva s druhými; snaží sa o netradičné alebo šokujúce zábery
• dokumentarista – fotí pre uchovanie si nádherných spomienok, teda pre seba a svojich blízkych; aj úplne bežné veci

Sociálne siete:

• cvakač – fotí pre facebook
• nastavovač – diskutuje o nastaveniach foťáku, je nadšený zo svojej prvej zrkadlovky
• umelec – diskutuje o fotkách, hlavne na internetových galériách; buduje a vychováva si vlastný fanclub
• reportér – diskutuje o foťákoch, má o nich prehľad a preto sa snaží poradiť ostatným

Webstránka

• cvakač – ak má webstránku, tak nie je o fotení
• nastavovač – na webstránku prezentuje výsledky svojich pokusov
• umelec – na webstránke má portfólio
• reportér – má fotoblog

Rozdiel medzi touto a predchádzajúcou (bratovou) stránkou je nielen v obsahu, ale aj v dizajne: bráchova je farebná, moja je minimalistická. On ju robil systémom pokus-omyl (vyskúšal niekoľko tém a vybral si tú ktorá sa mu najviac páčila), ja som sa po vyskúšaní niekoľkých tém vrátil úplne k tej prvej (s ktorou som začínal) a postupne si ju upravujem priamo v kóde podľa svojich predstáv.

Uspokojuje ich

• cvakač – keď mu na facebooku pribúdajú lajky
• nastavovač – keď pociťuje zlepšenie, po odfotení niečoho čo sa mu zatiaľ ešte nepodarilo
• umelec – uznanie/záujem druhých, pocit výnimočnosti (prípadne si tým kompenzuje svoje nedostatky)
• reportér – keď jeho fotoaparát robí to čo má, nezdržuje a nehádže polená pod nohy; teší ho správne a včasné predvídanie; vďačnosť druhým (za spomienky na fotkách, dobrú radu, …)

Kvalita ich záberov

• cvakač – len občas sa mu podarí dobrý záber, keďže nepozná fotografické princípy; preto len ticho závidí “umelcom” a túži po ich zrkadlovke
• nastavovač – je presvedčený o svojej dokonalosti, lebo jeho fotky sú lepšie ako ostatných z jeho okolia, ktorí mu tvrdia aký je skvelý; myslí si že fotka spravená foťákom nemôže byť kvalitná (nie to ešte na automatickom móde)
• umelec – diskusiami o fotkách zistil čo ostatní chcú (alebo im to vnútil) a poskytuje im to; preferuje vyšší kontrast/farby; posudzuje kvalitu fotky podľa toho koľko nutných úprav bolo treba a koľko pri nej bolo treba trpieť
• reportér – má vlastný vkus, ktorý sa nemusí stotožňovať so všeobecnými konvenciami (nie vždy vie ktoré jeho zábery by zaujali); je mu jasné že fotka je vec vkusu a presvedčenia, že zábery z nižším kontrastom (tie ktoré vyzerajú reálne) nie sú až tak preferované cvakačmi, preto sa neporovnáva s umelcami (navyše vie že bez podpory fanklubu nemá nádej)

Blesk vs ISO

• cvakač – za neho túto dilemu rieši foťák
• nastavovač – experimentuje s oboma: rôznymi odrazkami, trápi sa v RAW editore keď sa svetlo blesku bije s iným osvetlením; ale zároveň sa snaží o čo najlepšie odšumenie vysokého ISO
• umelec – ak mu externý blesk umožní znížiť šum, použije ho; tým vlastne vytvára novú realitu (umenie)
• reportér – vyhýba sa blesku ak môže, lebo ničí pôvodnú atmosféru; preto sa nevyhýba ani vysokému ISO: vie aké to má nevýhody, no vie že rozmazané machule (alebo ľudia vychádzajúci z tunela s prepálenými xichtami) sú ešte horšie

Problémy

• cvakač – netuší čo robí zle a prečo sa mu dáky záber páči/nepáči; chyby prisudzuje foťáku
• nastavovač – v problémoch sa vyžíva; rieši ich systémom pokus-omyl, prípadne ignoráciou (časom si zvykne); najviac rieši šum a na zábere si všíma hlavne detaily kresby; je pixel-peeper
• umelec – rieši problémy nákupom lepšieho foťáku/objektívu; keď už sa nemôže vyhovoriť na foťák (lebo má ten najlepší), je teda presvedčený že to čo nedokáže on sa nedá; chyby na záberoch rieši tvrdením “že to bol umelecký zámer”
• reportér – skutočné problémy rieši “aj čítaním manuálu” a pri pokusoch preveruje i neštandardné postupy; chybám radšej predchádza používaním všetkých dostupných prostriedkov techniky v čo najskoršej fáze (využíva detekciu tvárí, stabilizáciu, HDR, LiveView: histogram/lupa/preview, vodováhu); preto preferuje bezzrkadlovky, keďže tie väčšinu problémov riešia už z princípu

Vzájomné vzťahy

• cvakač – obdivuje umelcov (keďže sa najviac prejavujú), nasleduje názor väčšiny; dôkazom sú pre neho fotky, no keďže mu stačí aj jednoduchý gýč, je najľahšie manipulovateľný; nedokáže rozlíšiť začiatočníka od profesionála
• nastavovač – ostatných porovnáva a hľadá si vzor; nedokáže rozlíšiť cvakačov od reportérov; má v hlave zmätok, lebo hoci súhlasí s názormi reportérov, viac sa mu páčia zábery umelcov; nadraďuje sa nad cvakačov, ignoruje ich skutočné potreby (napr. záujemcovi o turistiku radí 1.5 kilový svetelný teleobjektív) a presadzuje vlastné (na ktoré je zvyknutý: tužkové batérie, hľadáčik, manuálny mód), zo zásady nepoužíva ich postupy (Automatiku) a vysmieva sa z motivačných programov
• umelci – ostatných vnímajú ako konkurenciu; budujú si svoj fanklub z cvakačov (to je najjednoduchšie) a nastavovačov; reportérov nechápu, keďže ich skúsenosti/preferencie sú rozdielne;
• reportér – inšpiruje sa všetkými, dokonca aj cvakačmi (nepoznajú zaužívané postupy, no občas aj im čosi podarí); pri radám cvakačom čelí nepriateľským reakciám nastavovačov (keďže sa neriadia ich prioritami: šumom) a umelcov (keďže nevybral jeho značku)

.. a takto by sa dalo pokračovať

---

Rozdiely v názoroch môžu byť spôsobené rôznymi skúsenosťami, zameraním, ale aj stereotypmi a predsudkami.

Stereotypy a zlé skúsenosti z minulosti

U fotografie (a vlastne nielen tam) sú to najmä “dobové zlozvyky” (prispôsobenie sa určitej situácii v minulosti bez adaptácie na súčasnosť) a zlé spomienky na určité prístroje z minulosti. Myslím si že mnohé z nich sú už prekonané.

Najčastejšie stereotypy:

• “nepoužiteľný seťák”: nekvalitné seťáky boli až do roku 2008 dodávaný ku vtedajším zrkadlovkám Sony (ak si dobre pamätám tak to bol 17-70) a Canon (nestabilizovaná 18-55); dnešné seťáky sú už dostatočne použiteľné, hlavne preto lebo dnešné foťáky odstraňujú ich optické chyby a u bezzrkadloviek ani nebývajú pomalšie ako drahšie sklá
• “hľadáčik je nutnosť”: môže to byť pozostatok z čias keď boli displeje 4x menšie, mali okolo 100.000 bodov a vďaka vtedy ešte nedostatočnej LCD technológii nemali dobré pozorovacie uhly; keď objektívy nemali stabilizáciu; prípadne ešte z čias kinofilmu, keď foťáky žiaden displej ešte nemali.
• “pomalý kompakt”: vďaka nedostatočnej technológii (a vtedy ešte pomalým procesorom) nebolo kontrastné ostrenie na takej úrovni ako dnes. No s príchodom bezzrkadloviek (mnohé už tvrdili že zaostrujú najrýchlejšie) sa aj ostrenie kompaktov zrýchlilo. Rýchlosť ostrenia už nebýva problém (len u starších modelov, ale to je aj u zrkadloviek, keďže staršie seťáky tiež neostrili rýchlo)
• “malý snímač v m4/3 foťákoch”: v skutočnosti ten snímač nie je omnoho menší ako APS-C, problémom ale bolo že ho vyrábal iba Panasonic, ktorý technologicky zaostával za Sony (ktorá robila tie najlepšie APS-C snímače). V dnešnej dobe, keď už sa Panasonic zlepšil a už sa aj v m4/3 používajú Sony snímače, praktický rozdiel (ak nerátam viac megapixelov) v porovnaní s APS-C už ani nestojí za zmienku
• “manuálny mód”: je nutnosť len pri nefungujúcej automatike (alebo jej nepochopení). Býva preferovaný amatérmi, ktorý si vďaka tomu že pochopili princípy expozície s týmto módom pripadajú dôležitejší. No časom zistia že to len zdržuje a v praxi sa hodí len výnimočne.
• “blesk”: bol v zlých podmienkach a u slabých snímačov nutnosť. U kompaktov so zlou svetelnosťou je nutnosťou aj dnes. No so zlepšovaním technológií (stabilizácia, použiteľné vysoké ISO, HDR, …) už prestáva byť nutnosťou a už prevažujú jeho nevýhody. Ja som ho napríklad dva roky u E-P1 nepoužil, hoci som ho mal (ako externý)
• “tužkové batérie”: sa už dnes v kompaktoch nepoužívajú, lebo nedokážu dodávať toľko energie ako omnoho skladnejšie Li-ion batérie; aj foťáky sa už robia iné: ak už aj fungujú na tužkové batérie, sú to len na tie kvalitnejšie (Sanyo eneloop alebo GP re-cyko), na batérie “kúpené na pumpe” by možno ani nefotili…
• “stabilizácia je nepotrebná”: platilo v časoch keď stabilizácia ešte neexistovala, alebo nefungovala tak ako by mala (napríklad v mojej F50Fd); platí aj pri fotení rýchleho pohybu (tam sa neuplatní); inak je tento názor len sebaklam, spôsobený napríklad tým, že: stabilizovaný Tamron 17-50 bol podľa photozone menej ostrý; stabilizovaný svetelný teleobjektív je až príliš drahý; alebo svetelné pevné sklá sa proste nevyrábajú

Pristavím sa ešte k dôvodom pre preferovanie hľadáčika, tentokrát odcitujem názor z jednej diskusie:

 Je pravda, ze pokial musim drzat v rukach 5 kilovu zrkadlovku ­(napr. s velkym svetelnym teleobjektivom­) tak jednak clovek musi byt kulturista aby to udrzal v predpazenych rukach. Ale pokial fotim malym lahkym CSC­-ckom alebo kompaktom na siroke ohnisko ­(a nie som zrovna na slnku­), lepsie sa mi foti cez displej, jednak je to ovela pohotovejsie ­(nemusim fotak dvihat az k oku­) a dvak mam lepsi kontinualny prehlad o celkovej situacii na scene, ktory by som pri pohlade do hladaciku nemal, pretoze by som videl len to co mam zrovna zaramovane pouzitym ohniskom. Vsetko je to len osobnych preferenciach. 

Okrem toho, CSC a kompakty su pri foteni cez displej na rozdiel od pravych zrkadloviek rovnako rychle a svizne ako pri foteni cez hladacik ­- mozno aj toto bude jeden z dovodov preco maju zrkadlovkari tak negativny vztah k foteniu cez displej 😉

Podľa mňa sa hľadáčik hodí len ku teleobjektívom, na fotenie proti slnku alebo s bleskom. Kto takto často nefotí, hľadáčik nepotrebuje.

---

 Vplyv nakúpenej techniky

Mnohé stereotypy sú ovplyvnené aktuálne používanou technikou.

Je rozdiel keď si niekto kúpi foťák po dôkladnej analýze (podľa požadovaných výstupov, na základe nedostatkov/obmedzení súčasnej techniky a zvážení možných alternatív) v porovnaní s niekým kto si kúpi foťák len na skúšku.

Úplne iné veci fotí niekto kto má okrem seťáku len kvalitný teleobjektív (videl som na bratovi ako to zmenilo jeho fotky) a niekto kto má aj kratšie pevné sklo.
Foťák (hlavne ten nevhodne vybratý) totižto môže zmeniť aj priority a zmýšľanie.

“Lidi musí přesvědčit sami sebe, že udělali lépe, než ti ostatní”

Kvalitný foťák totižto nie je lacná záležitosť. Keď si ho už niekto kúpi, bude sa ho snažiť používať čo najčastejšie, aj keby úplne nespĺňal pôvodné zadanie (hlavne keď nemá prehľad “že sa to dá aj inak/lepšie”).
Na zjavné nevýhody si časom zvykne a začne ich ignorovať (zvyk je železná košeľa), problémy ktoré prekonal už neberie ako problémy (čuduje sa iným ktorím ešte stále vadia).

Nevhodne zvolený foťák

Paródiu na používanie nevhodne zvoleného foťáku spravilo Sony vo svojej reklamnej kampani na NEX-y (DSLR Gear No Idea: Videos Poking Fun at Clueless DSLR Users), kde opisuje niektoré stereotypy (neustále blýskanie bleskom, menenie nastavení, …) a kde v závere naznačuje že sa to dá aj inak:

Each of the videos (apart from the lengthier compilation above) runs about 15 seconds and features a different stereotype. “F-Stop Fusspot” mocks the portrait photographer who’s constantly changing settings on a camera he doesn’t understand. “The Flasher” pokes fun at those who insist on using their flash in any and every situation.

No dnes sa už tieto videá na youtube (nalinkované na odkaz vyššie) nedajú pozrieť (sú označené ako súkromné), no ešte stále sa dajú vyhľadať napr. na vimeu: zrejme niekomu vadili. Hoci reakcie pod samotnými videami boli jednoznačne pozitívne (videá zjavne pobavili), našli sa aj ich odporcovia, tvrdiaci že ide o urážlivú reklamu.
Možno aj takto vzniká cenzúra…

Zlá dedukcia

Mnohé nedorozumenia vznikajú zrejme aj kvôli nedostatočne preverenému zobecňovaniu.

Je to napríklad:

• vyberanie si foťáku podľa toho čím fotia profíci
• odvodzovanie kvality lowendu podľa dojmu z vyššieho modelu
  • hlavne u veľkých firiem bývajú lowendy očesané viac ako je to nutné
    (najmä v ovládaní a v rýchlosti, čo dokáže znechutiť/znemožniť celé fotenie)
• neprimeraná aproximácia zrkadloviek na bezzrkadlovky 
  • keďže sa DLSR lowend zle drží, CSC by sa pre menší grip mali držať horšie
    • omyl: kvôli inému tvaru/ťažisku je ich možné držať aj inak
    • ani veľký grip nie je pri menšej hmotnosti až taká nutnosť
• výber len podľa ceny, predajnosti alebo rozmerov
• Fero je spokojný, budem aj ja
  • každý z nás je jedinečný; čo jemu nevadilo, mne môže
• preferovanie značky a nie konkrétneho modelu (alebo nevyskúšaného modelu)
  • každá značka robí aj kvalitnejšie aj menej kvalitné výrobky,
  • takisto môže mať “lepšie a horšie obdobie”
• odmietanie dotykového ovládania len kvôli skúsenostiam s mobilmi
• hodnotenie foťákov len podľa jedného parametra
  • niektorí podvedome preferujú to v čom jeho model/značka práve exceluje a presviedčajú ostatných že práve to je na foťáku to najpodstatnejšie
  • začiatočníci zase vyberajú podľa prvého parametra ktorý pochopia
    (napr. megapixely; no zažil som aj opak: podľa megapixelovej hustoty)
• posudzovanie kvality len podľa ISO testov
  • každý foťák totižto volí inak expozíciu a inak zosvetľuje tiene
  • na dpreview sa nerobia testy so seťákmi, ale s tými najlepšími sklami
  • statický záber šumí omnoho menej ako záber v pohybe
• odmietanie niektorých značiek kvôli JPG výstupu v defaultnom nastavení
• …

---

Záver

Fotografovanie je odvetvie, kde ide vývoj veľmi rýchlo dopredu (možno rýchlejšie ako v iných odvetviach). V minulosti nastalo niekoľko zlomových (**) momentov (prechod z manuálneho zaostrovania na automatické, z filmu na digitál, zavedenie videa, …).

(**) Čo sa už vo fotografii zmenilo a čo sa možno ešte zmení je pekne napísané v článku:
Disruption, innovation, and the future of photography: Roger Cicala reads the tea leaves

Z bývalých výhod sa môžu časom stať aj nevýhody (megapixely), rôzni fotografi teda môžu mať aj diametrálne rozdielne názory.
Mnohé z nich sa na prvý pohľad môžu zdať nelogické, neadekvátne, akoby úplne odporujúce pôvodnej téme (viď List Jurajovi). No zvyčajne aj pre ne existujú dôvody.

Vyznať sa v tejto spleti názorov nie je také jednoduché ako to vyzerá na prvý pohľad.

Hoci sa to nezdá, nie je rozumné vyberať si fotoaparát len podľa fotiek z internetových galérií: tieto zábery takmer vždy bývajú upravované (častokrát z RAW-u, špecializovanými programami ktoré tiež nie sú zadarmo).

Býva podstatný rozdiel či bol záber robený vyšším modelom (u DSLR s neporovnateľne lepším AF a ovládaním), alebo low-endom s tým istým, alebo porovnateľným senzorom. Či bol robený seťákom, alebo svetelným teleobjektívom za cenu vyššiu ako je samotný foťák.
A hlavne: ten kto ich fotil, by to určite zvládol aj s iným foťákom.

Ťažko vám poradí profík, keďže je v úplne inej situácii v akej bývajú začiatočníci. Začínal s foťákmi ktoré sa dnes už nepredávajú, používa výbavu ktorá stojí viac ako sú začiatočníci ochotní investovať, fotí spôsobom ktorý by považovali za zbytočne prekomplikovaný a postprocessingom môže tráviť viac času ako si vedia predstaviť.
Keby ste si chceli kúpiť auto do mesta, spýtali by ste sa na to Šumachera?

Dnes je ťažké odlíšiť dobrého predavača od šmejda, zo špecifikácií sa toho veľa vyčítať nedá (pre toho kto sa ešte nevyzná), recenzenti sa nemusia zameriavať na (pre nás) podstatné vlastnosti, v press release vyzerá každý foťák dokonalý, väčšinový názor nemusí byť ten najsprávnejší, dokonca ani exaktné merania DxO-marku nedokážu mnohí správne interpretovať.

Preto odporúčam byť obozretný: neveriť hneď každej informácii (aj keby ju vyslovila “autorita”: aj on sa môže mýliť, alebo môže byť v inej situácii), ani naopak nezatracovať určitý poznatok len kvôli tomu že na prvé počutie nevyzerá vierohodne. Podľa možnosti si každú z informácií preveriť, alebo sa nad ňou aspoň zamyslieť. Pokúsiť sa pochopiť jej dôvod a dať ju do súvislostí s ostatnými nazbieranými informáciami.

Prajem veľa zdaru.

 

---

Dodatok – zopár citácií

Na zamyslenie (alebo aj pre pobavenie) ešte prikladám zopár myšlienok, ktoré ma zaujali.

z článku: Vyplatí se kupovat zrcadlovku?

Neposlouchejte fotografy, kteří vám budou radit fotoaparát, aniž by si poslechli vaše potřeby.

z článku: Bezzrcadlovka ano a ne
(reakcia na článok Proč zatím nechci bezzrcadlovku jako hlavní fotoaparát)

Univerzální fotoaparát neexistuje. Kdyby existoval, všichni by si ho koupili a jiné by se nevyráběly.

Kdo začíná, neví co ho bude přitahovat a v čem se vyprofiluje. Problém je v tom, že obvykle dopředu nevíme, co nás chytne, takže i ta definitivní volba je cesta bludištěm slepých uliček. Ale tuhle cestu si asi musí každý projít sám.

A ešte zopár viet z diskusií:

• Existuje zvláštní paradox. Pokud někdo dělá pozoruhodné fotky, je to obvykle proto, že si našel svůj osobitý styl odlišný od všech průměrných cvaků. 
• Lidi musí přesvědčit sami sebe, že udělali lépe, než ti ostatní. 
• You must understand: some people are stupid.
• Not everyone with a different opinion is a troll.
• Mně se zase zdá, že se ti vidí rudě, sotva koutkem oka zahlédneš spojení “m4/3 a zrcadlovka”.
• To mas tak. Aj hovno sa da vylestit tak, ze sa bude lesknut. Stale to vsak bude hovno.
• vystridal jsem uz tolik fotaku, ze vim, co presne chci a na co to chci
• I never expected to like the E-M5 until I picked one up…
• People who complain + never have used the product = annoying.