Bezzrkadlovky Olympus boli v čase uvedenia asi najpomalšie zaostrujúcimi foťákmi s výmennými objektívmi:

• ich prvé dva objektívy (seťák 14-42 mm a pevná 17-ka F/2.8 ) hlučne a pomaly zaostrovali
• ich snímač ešte nebol vyladený na rýchle vyčítavanie zaostrovacích dát

Odvtedy sa ich zaostrovanie iba zrýchľovalo:

• po vydaní nového firmwaru (u modelov E-P1, E-P2 a E-PL1) nastalo zrýchlenie asi o 15%
• s modelom E-PL1s prišiel prvý MSC seťák, čím sa zaostrovanie skrátilo asi na polovicu
• model E-P3 (s ešte vyladeným novším seťákom) už bol najrýchlejšie zaostrujúcim foťákom
  (pri tomto tvrdení boli vymenované aj podmienky pri ktorých najrýchlejšie zaostroval)

Nezrýchlilo sa len zaostrenie, zrýchlilo sa aj nabiehanie po zapnutí, reakcia na spúšť (shutter lag), zobrazenie záberu po odfotení, sekvencia záberov, …

Niektoré z týchto oneskorení sa dajú zmerať a sú dostupné na stránkach imaging-resources, v prípade EVF lag sú informácie priamo zo stránok výrobcu. Tabuľka s hodnotami:

Typ	Dátum vydania	Prvý záber po zapnutí	Full autofocus	Shutter lag	Shuter lag manual	EVF lag
E-P1	16.07.2009	2,5 s	0,983 s	0,072 s	0,274 s
E-P2	05.10.2009	2,3 s	0,909 s	0,072 s	0,180 s
E-PL1	03.02.2010	2,2 s	0,886 s	0,070 s	0,202 s
E-PL1 (nový FW)	22.04.2010		0,786 s
E-PL2	06.01.2011	1,3 s	0,434 s	0,068 s	0,248 s
E-P3	30.06.2011	0,9 s	0,205 s	0,060 s	0,088 s
E-PM1	30.06.2011	1,8 s	0,246 s	0,075 s	0,112 s
E-PL3	30.06.2011	2,1 s	0,241 s	0,073 s	0,113 s
E-M5	08.02.2012	1,1 s	0,175 s	0,056 s	0,102 s	35 ms
E-PM2	17.09.2012	0,7 s	0,204 s	0,064 s	0,110 s
E-PL5	17.09.2012	0,7 s	0,221 s	0,064 s	0,100 s
E-P5	10.05.2013	0,9 s	0,196 s	0,054 s	0,098 s	32 ms
E-M1	10.09.2013	0,8 s	0,138 s	0,047 s	0,068 s	29 ms
E-M10	29.01.2014	1,3 s	0,207 s	0,066 s	0,096 s	27 ms

Z tejto tabuľky vidno že:

• v rámci jednej generácie je rýchlosť približne rovnaká (až na rýchlosť zapnutia)
• vyššie modely sú vždy o niečo rýchlejšie ako nižšie (hlavne oneskorenie spúšte)
• spočiatku bol každý nový model rýchlejší (aj novší low-end prekonával starší vyšší model)

 

Čo jednotlivé namerané údaje znamenajú v praxi?

Full Autofocus (potvrdenie zaostrenia + vytvorenie záberu)

Je to čas od stlačenia spúšte po spravenie celého záberu, pri správnom zaostrení objektívu. Nejedná sa teda o rýchlosť zaostrovania, ale o potvrdenie správneho zaostrenia.

V tomto majú bezzrkadlovky s kontrastným ostrením nevýhodu, lebo sa musia rozostriť a vrátiť do pôvodnej polohy (fázové ostrenie len zistí že je to OK a nemusí hýbať šošovkami objektívu). Napriek tejto zjavnej nevýhode sú aj tak konkurenciaschopné.

Pre lepšiu predstavu som výsledky zaznačil do grafu (jednotlivé body sú modely uvedené v daný dátum) a pridal časy namerané u Nikonu:

Ako vidíte, rýchlosť zaostrovania u Nikonov (pozn: len APS-C modely) sa nezlepšila, dokonca sa časom pomaličky zhoršuje (zrejme naschvál, alebo “kvôli kríze” to spôsobuje šetrenie na kvalite). Poslednú dobu je dokonca horšia ako u Olympusov.

Momentálne najlepšiu odozvu má E-M1, ktorá bola testovaná s objektívom 12-40 F/2.8 (so seťákom je o čosi horšia), teda v tomto prípade má u Olympusov vplyv na rýchlosť aj objektív.

Porovnanie Olympusu s najrýchlejšími bezzrkadlovkami iných firiem

Podľa údajov z imgaing-resources sa dá vytvoriť tento rebríček vo “Full autofocus” rýchlosti:

1. Nikon: 72 ms (model Nikon 1 V2)
2. Samsung: 116 ms (NX300)
3. Sony SLT: 124 ms (A77)
4. Olympus: 138 ms (E-M1)
5. Panasonic: 143 ms (GH4)
6. Fujifilm: 144 ms (X-T1)
7. Sony: 150 ms (A6000)
8. Pentax Q: 706 ms (Q)
9. Canon: 742 ms (EOS-M)
10. Pentax K: 803 ms (K-01)

Ako vidno, Olympus nie je ani najrýchlejší (vzhľadom ku kontrastnému ostreniu to nie je prekvapivé), ale ani najhorší z rýchlych bezzrkadloviek (keby jeho netestovali s novým svetelným objektívom, tak by bol).

Zaujímavé ale je, že okrem Pentaxu a Canonu je už u všetkých výrobcov nezrkadloviek táto rýchlosť veľmi slušná. Mňa osobne zaujalo, že hneď druhým najrýchlejším je Samsung (možno si pamätáte reklamné články Samsung NX300 je rychlý jako Usain Bolt: neklamali).

Môže ešte stále mať Olympus najrýchlejšie zaostrovanie? (ako to tvrdili napríklad v modeli E-P3)
Môže: zaostrenie (preostrenie z jedného miesta na iné) je totižto dnes už viac závislé na rýchlosti objektívu ako na rýchlosti tiel (tieto sú si už porovnateľné). A na toto majú všetky MSC objektívy optimalizované ostriace členy, navyše sú menšie ako APS-C objektívy (čím sa skracuje vzdialenosť ktorú musia preostrovacie členy počas ostrenia prejsť).

Full autofocus (LiveView)

V prípade rýchlosti zaostrovania v LiveView (úplne prvý obrázok) vidno že zrkadlovky sa síce zlepšujú, no nie až o toľko ako bezzrkadlovky (oproti úvodnému obrázku je tu aj Panasonic):

Z grafu vidno, že:

• modely Nikonu sa za tie roky nedotiahli ani na rýchlosť najpomalšieho Olympusu
• Panasonic sa tiež zlepšuje (aktuálne je na úrovni Olympusov), no už prvé modely boli OK
• v prípade Canonu bolo už potvrdenie zaostrenia so 7D rýchle takmer ako najpomalší Oly
  • no s fázovým ostrením sa zrýchlilo len trošku:
    • na  rýchlosť druhej generácie bezzrkadloviek (bez optimalizovaného snímača)
    • ani náhodou sa nechytá na rýchlosť Panasonicov (ani na najpomalší)
  • navyše posledný model (1200D) zaostruje stále horšie ako najhorší Olympus

 

Shutter lag (oneskorenie spúšte)

Je čas od dotlačenia spúšte po spravenie záberu.

Z časového hľadiska existujú dva druhy oneskorenia spúšte:

• po zaostrení: tento je súčasťou Full AutoFocus, len bez samotného potvrdenia zaostrenia
• v manuálnom móde: tento čas zvyčajne býva horší ako po zaostrení
  (zrejme majú foťáky pri manuálnom ostrení “šetriaci mód”, z ktorého sa musia prepnúť)

graf pre oneskorenie spúšte po zaostrení

Oneskorenie spúšte sa u Olympusov pomaličky zlepšuje, no ešte sa môžu citeľne zlepšiť. Posledné modely zaostrujú o čosi rýchlejšie ako Canony a sú na úrovni najvyšších APS-C Nikonov. Naopak lacnejšie Nikony sú citeľne horšie (podobne aj tie najnižšie Canony). U zrkadloviek je teda jasne vidieť ktoré modely sú low-end-ové (tie pomalšie, samozrejme).

Modely E-P5 aj E-M1 majú možnosť nastaviť si “Prefocused Release Lag-time = Short”, no podľa meraní na imaging-resources sa tým zlepší odozva len o 2 tisíciny sekundy.

Do tohto grafu som pridal aj Sony, lebo svojho času sa o NEX5n tvrdilo, že je to foťák s najrýchlejšou reakciou na spúšť. Namerané hodnoty na imaging-resources to potvrdzujú: od jej vydania majú všetky (merané) modely takéto oneskorenie.

Ako je možné že sú o toľko lepší ako iní?

Je to tým že Sony už prvú lamelu uzávierky nepoužíva mechanicky, ale elektronicky. Toto už dokáže s novým firmwarom aj E-P5 (hoci neviem aká rýchla je táto reakcia) a novšie modely (vplyv nového firmwaru som spomínal v článku Rozhýbanie záberu uzávierkou a “Antishock 0s”).

Olympusy sa teda v reakcii na spúšť ešte určite zlepšia, no zrkadlovky už veľmi nie (keďže sú spomaľované zrkadlom, tie najrýchlejšie zrkadlovky nie sú o moc rýchlejšie ako moja E-P5).

graf pre oneskorenie spúšte pri manuálnom ostrení

Už som písal že oneskorenie spúšte pri manuálnom zaostrovaní je zvyčajne horšie ako po AF-S.

Z grafu ale vidno že v tomto sa Olympusy veľmi zlepšili (aj Panasonicy sa zlepšujú, ale tie nemali spočiatku také veľké oneskorenie, takže u nich to nie je také citeľné).

Veľkým prekvapením pre mňa sú ale lacné Nikony:

• zatiaľčo u najvyšších modelov je toto oneskorenie minimálne, u lacných je obrovské
• čo novší lacný model, tým je jeho oneskorenie horšie (až 5x pomalšie ako drahšie modely)

 

EVF lag

Dáta zo snímača sa najprv musia spracovať a až potom sa môžu zobraziť v hľadáčiku alebo na displeji. Veľké oneskorenie zobrazenia hľadáčika (EVF lag) môže spôsobiť že sa tam zobrazuje niečo iné ako v skutočnosti (dej, ktorý sa odohral tesne predtým).

Toto oneskorenie môže byť aj citeľné – vidno to na porovnaní zobrazovania SLT a zrkadlovky (ktorá toto oneskorenie ešte nemá optimalizované):

Už som predtým spomínal (v článku Preostrovanie bezzrkadloviek: tracking vs AF-C) že toto oneskorenie môže spôsobovať problémy pri pokuse o zaostrovanie na pohybujúci sa objekty (preto na to treba pamätať a s bezzrkadlovkami zaostrovať inak ako cez optický hľadáčik).

“EVF lag” sa od vydania E-M5  uvádza v špecifikáciách na stránkach Olympusu (ovšem len pre fotoaparáty s elektronickým hľadáčikom a pre model E-P5, ktorý bol vydaný zároveň s externým hľadáčikom VF-4).

Z grafu (zostrojeného z údajov od výrobcu) vidno že s každým novo uvedeným modelom sa toto oneskorenie zmenšuje.

Najnovší model E-M10 bol v čase predstavenia o niečo rýchlejší ako pred ním predstavený najvyšší model E-M1, no na Photokine 2014 bol predstavený nový firmware pre E-M1, ktorý zrýchlil aj toto oneskorenie (skoro na polovicu). V E-M10 je ale aj “High-speed mode” zobrazovania hľadáčika (rýchlosťou 120 fps), v ktorom je toto oneskorenie iba 7 tisícin sekundy.

Ovšem ani to nie je najlepšia hodnota u bezzrkadloviek: Fuji X-T1 (a novo predstavený Samsung NX1) majú toto oneskorenie ešte menšie. Je teda u nich väčší predpoklad že aj fotenie pohybu bude s nimi aj pri fotení “neoptimalizovaným” štýlom dostatočne úspešné.

 

Záver

Od oznámenia prvého modelu bezzrkadloviek Olympusu sa novšie modely citeľne zrýchlili vo všetkých možných oblastiach. V mnohých parametroch už porážajú aj zrkadlovky, ktoré v minulosti boli jedinými rýchlymi foťákmi.

Najvýraznejšie sa samozrejme zrýchlilo zaostrovanie (a potvrdenie zaostrenia), no zrýchlila sa podstatne aj reakcia na spúšť v manuálnom móde. Od oznámenia prvého modelu s hľadáčikom sa zlepšilo aj jeho oneskorenie.

Okrem zlepšených špecifikácií (rýchlejšie sériové snímanie, …) sa mi od modelu E-P3 pocitovo výrazne zrýchlilo nabiehanie foťáku, zobrazenie záberu po odfotení a ukladanie záberov na kartu.

Rozdiel v rýchlosti medzi E-P1 a aktuálnymi modelmi je podobný ako na tomto videu:

No na základe údajov iných výrobcov je jasné že ešte stále je čo zrýchľovať:

• mechanická uzávierka ešte stále  spomaľuje reakciu na spúšť (a samozrejme aj sekvenciu)
  • viem si celkom dobre predstaviť že v ďalšej generácii už nebude
• oneskorenie zobrazovania ešte nie je úplne najrýchlejšie (hoci zrejme už určite postačuje)

Nové modely budú zrejme ešte rýchlejšie 🙂