Archívy autora: Ganec

Dodatok článku: Fotenie cez dotykový displej

Pridaj komentár

Vo videu z dpreview (ešte v roku 2015) som si všimol nezvyčajné fotenie cez dotykový displej.

Spočiatku mi tento “krkolomný úchop” pripadal divne (hlavne s teleobjektívom),
no v čase 5:45 bol používaný aj na fotenie protipohybu. A úspešne.

Dnes som sa zase v diskusii dočítal, že takto (cez vyklopené dotykové LCD) sa dajú úspešne fotiť nielen obyčajné “single-shot” zábery (ako fotili v tom videu), ale aj sekvencie. Citujem:

Ostření – u GX80 je podle mě rychlé a na malé dítě jsem použil i focení úplně přes display. To bude asi označeno jako rouhání, ale funguje to tak, že foťák dáš do výšky očí dítěte s vyklopeným displayem a aktivuješ focení dotykem. Když vidíš, že je čas fotit, ťukneš na displayi na místo, kde chceš zaostřit (typicky obličej prcka) a prakticky okamžitě máš ostrou fotku. Reakční doba foťáku byla velmi krátká. Totéž jde použít i pro sekvenci a AFC.
No, ale to je možná až příliš revoluční 🙂

Aj nezvyčajne vyzerajúce fotenie môže byť použiteľné.

Celý článok: Nové možnosti fotenia: zameriavač EE-1, elektronická uzávierka, 4K/6K photo, ..

Nové možnosti fotenia: zameriavač EE-1, elektronická uzávierka, 4K/6K photo, ..

Pridaj komentár

Dodatky: 12.6.2018: pridaná ukážka 4K photo, haluziny presunuté na koniec,
dňa 10.7.2018: citácia z diskusie o fotení obomi očami naraz; 18.7.2018: kapitola o fotení dotykom
12.10.2018: ku 4K ukážke dodané aj zdrojové video

S foťákmi sa dá fotiť rôznymi spôsobmi:

  1. napríklad “na zrkadlovkára” – s okom na hľadáčiku
  2. “na kompakťáka” – s predpaženými rukami a displejom pred tvárou
  3. “na zrkadlovkára v dave” – na náhodu, s foťákom v jednej ruke nad hlavou
  4.  alebo “na mobilára” – jednou rukou cez dotykový displej

S pokrokom technológií sa rožširujú aj ďalšie možnosti fotenia:

  • výklopný displej rieši “problém zrkadlovkára v dave”, ktorý dovtedy v hľadáčiku nevidel čo fotí
    • umožňuje vidieť na displeji aj záber mimo osi objektívu
      (teda z podhľadu, nadhľadu, alebo z boku)
  • externý EVF nasadený do sánok na blesk zase dopĺňa možnosti bezzrkadloviek bez vlastného hľadáčika
    • o možnosť fotenia cez hľadáčik, na ktorý sú zrkadlovkári zvyknutý
    • mohol by doplniť by aj možnosti DSLR o natáčanie videa cez hľadáčik
      (ale toto výrobcov DSLR asi ešte nenapadlo, alebo to ako možnosť zamietli)
  • dotykový displej zintuitívnil výber ostriaceho bodu
    • meniť AF bod sa dokonca dá už aj pri fotení cez hľadáčik
      (kedy sa tento bod len presúva a nenastavuje ťuknuťím)

Ale ide to (už) aj inak: Pokračovať v čítaní →

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

komentárov 7

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní →

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

1 Odpoveď

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní →

Zmazávanie foťákom + triedenie fotiek (cez Olympus viewer)

Pridaj komentár

Pri používaní foťáku, ktorý zvláda vyfotiť rýchlu sekvenciu záberov, môže vzniknúť nový problém, ktorý dovtedy nebolo treba riešiť:
Vzniká veľké množstvo záberov a takisto množstvo odpadu a duplicít.
Tieto treba čo najefektívnejšie premazať, čo je pre mňa – čo som sa doteraz snažil fotiť systémom “čo záber, to hotová fotka” – nečakane zložitý problém.

Ako čo najoptimálnejšie vybrať najlepšie zábery z tých nafotených?
Je na premazávanie vhodnejší foťák samotný, alebo je to lepšie doma pri PC?
Aký program je na to najvhodnejší, čo je možné využiť pri triedení?

Pokúsim sa zhrnúť, čo som ohľadom tohto problému zistil: Pokračovať v čítaní →

Problematické expozičné časy u DSLR
(kvôli roztraseniu zrkadlom a uzávierkou)

1 Odpoveď

V článku o zvýšených nárokoch na ostrosť som vysvetlil, ako vzniká roztrasenie spôsobené uzávierkou. Zrkadlovky majú ale aj zrkadlo, ktoré pridáva ďalšie roztrasenie, ktoré prejavujúce sa zníženou ostrosťou. Na ktorých časoch sa teda znížená ostrosť zrkadloviek prejavuje v praxi?

Odkedy Nikon D810 implementoval EFSC, je u neho možné otestovať vplyv zrkadla a uzávierky. No a v recenzii na dpreview to aj spravili.

Aké boli ich zistenia ohľadom kritických časov?

Pokračovať v čítaní →

Autofocus bezzrkadloviek dokáže využiť svetelné sklá
(vysvetlenie fungovania AF modulu zrkadloviek)

Pridaj komentár

Zamýšľali ste sa niekedy nad špecifikáciami autofocusu?

U bezzrkadloviek býva uvádzaná len citlivosť (low-light AF sensitivity), napríklad -4EV u A7S.
U zrkadloviek je okrem citlivosti (ktorá bola asi prvý krát vychvaľovaná u Canonu 6D, lebo so svojimi -3EV u stredového bodu, to bola vtedy najcitlivejšia zrkadlovka v predaji) ešte uvádzaná aj clona a prípadné krížové body.

Je nejaký rozdiel medzi citlivosťami zrkadloviek a bezzrkadloviek?
Áno, je.

Podľa praktických skúseností, bezrkadlovky dokážu využiť aj svetelnosť svetelných skiel, vďaka čomu môžu lepšie zaostrovať v zlých svetelných podmienkach, aj keď podľa deklarovanej špecifikácie ich zaostrovací modul môže byť menej citlivý.

Pokračovať v čítaní →

Dotykové ovládanie olympusu - posúvanie obrazu po displeji

Záhadné dotykové ovládanie Olympusov

Pridaj komentár

Dotykové ovládanie Olympusov je iné ako u mobilov:

  • pri prehliadaní sa používa hlavne na presúvanie obrazu po displeji
    • na zoomovanie je u neho možné použiť lištu v pravej časti LCD
  • vyslovene sa hodí v kombinácii s AF bodom:
    • nastavovanie AF oblasti, tauch AF, zväčšovanie/zmenšovanie oblasti, ..
  • nedajú sa ním nastavovať parametre cez menu
    • len v SCP: aj to len na označenie nastavenia, ktoré chceme zmeniť
      (nie na zmenu hodnoty)
  • no a potom je využívané už len na drobnosti (zapnutie WiFi, uzamykanie snímkov, ..)

Kvôli tomu {že sa ním nedá ovládať úplne všetko} bolo niektorými diskutérmi/recenzentami odsudzované: kvôli “chýbajúcej” funkcionalite, ktorú poznajú z mobilov a ktoré iní výrobcovia majú naimplementované.

  • prečo sa u neho nedá zoomovať dvoma prstami ako u mobilov?
  • prečo sa s ním nedá listovať v menu a nenastavujú sa ním parametre?
  • ak to (vraj) majú iní, tak prečo Olympus nie?

Prečo vlastne nemá naimplementovanú funkcionalitu, ktorú určite nie je ťažké naimplementovať (ak by sa naozaj hodila)?

Po rokoch používania E-P3 a E-P5 už asi viem odpovede.
V skratke: lebo to netreba a narobilo by to viac škody ako úžitku 😉

Pokračovať v čítaní →

Priemerná cena foťáku (časť 2): vplyv bezzrkadloviek

1 Odpoveď

Dodatok 11.2.2017: kapitola “Vplyv MILC na DSLR”, obrázok s vývojom tržieb a ceny od roku 2003 + jeho analýza

V predchádzajúcom článku Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky som sa pozrel aj na aktuálne najpredávanejšie modely, v grafoch analyzoval údaje za posledné 4 roky a na základe štvrťročných výsledkov som predpovedal koncoročné výsledky. Tieto grafy sú už kompletné (z koncoročných dát), tak som ich do toho článku pridal, slovne som zhodnotil rok 2016 a napísal, čo nás asi bude čakať v roku 2017.

Za 4 roky sa toho dosť zmenilo. Najzaujímavejšie je asi porovnanie tržieb:

  • sales DSLR: 627,943,316 (2012) => 370,126,941 (2016) => tržby DSLR: klesli o 41%
  • sales MILC: 99,692,327 (2012) => 149,432,809 (2016) => tržby MILC: stúpli o 50%
  • pomer tržieb MILC/ILC stúpol zo 16,63% na 28,76% (hoci počty len z 19,63% na 27,21%)
  • priemerná cena MILC stúpla z 31,65 tisíc jenov na 47,31 (u DSLR z 38,76 na 43,81)

Takto sa postupne (po mesiacoch) menili priemerné ceny za foťák: Pokračovať v čítaní →

Porovnávanie foťákov – detailnejšie informácie o fotoweboch

Pridaj komentár

Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (práve pridaný článok)

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Zorientovaniu sa medzi nimi sa venujú niektoré fotoweby a rumors stránky.
Poskytujú: informácie o nových modeloch, recenzie, porovnania a diskusie.

U foťákov sa porovnávať dajú napríklad:

  • namerané hodnoty snímačov a objektívov: DxO mark, photozone, ..
  • štandardizované zábery testovacích scén: dpreview, imaging-resources, ..
  • špecifikácie a namerané hodnoty – snapsort, ..
  • vzhľad a veľkosť: camerasize

Čo všetko tieto webové servery umožňujú?

  • čo znamenajú niektoré parametre, ktoré meria DxO mark?
  • ako interpretovať hodnoty z Photozone a na čo si u jeho výsledkov dávať pozor?
  • na ktorých weboch sú testovacie scény (u ktorých sa dá porovnať viac foťákov naraz)?
  • ktoré webové stránky o foťákoch (rumors a news servery) priebežne sledujem?

Píšem v článku: Detailnejšie informácie o foto-weboch

Mobbing, alebo prečo sa niektorí “fotografi” boja bezzrkadloviek

Pridaj komentár

Postoj fotografov ku bezzrkadlovkám je rôzny:

  • niektorí používajú len bezzrkadlovky (ja som napríklad “fázu zrkadlovky” preskočil)
  • niektorým bývalým “zrkadlovkárom” vyhovujú bezzrkadlovky viac (prešli z DSLR na MILC)
  • niektorí používajú bezzrkadlovky ako doplnok ku zrkadlovke
  • no a niektorí zostávajú verní zrkadlovkám (a bezzrkadlovky považujú za niečo podradné)

Mnohí pri kritike (ich) zrkadloviek reagujú podráždene. To sa dá pochopiť. Predsa len: jedná sa o ich vlastníctvo a krutá pravda sa nečíta ľahko. No a dlhú dobu podliehali reklamnej masáži o dokonalosti zrkadloviek a o tom, že kto chce byť profesionál, vyberie si zrkadlovku.

Ovšem “podobné reakcie” na diskusiách zažívam už aj pri zmienke o vylepšeniach bezzrkadloviek, alebo pri návrhu bezzrkadlovky ako alternatíve ku zrkadlovke. Alebo hocičom inom. To, čo napíšem ja, býva niektorými (hlavne čerstvými majiteľmi zrkadloviek) brané ako klamstvo (napriek priloženým dôkazom), účelová manipulácia, prekrúcanie faktov alebo trolling.
Ako by sa voľačoho báli. Čo to asi bude?

Prekvapivú odpoveď k ich správaniu mi poskytlo vysvetlenia slova “mobbing”. Pokračovať v čítaní →

Sú novšie foťáky lepšie? Časť 7: jemné detaily na ISO 6400

komentáre 2

Nejako sa dostalo na pretras ISO 6400. Je možné, aby foťák s mFT snímačom mohol na tejto citlivosti ešte zobrazovať jemné a prekreslené detaily?

Samozrejme som si to hneď preveril na záberoch z imaging-resources. Na etikete fľaše od piva naozaj boli zreteľné detaily (jemné a prekreslené). Reakcia na tento argment bola:

Argumentovat etiketou flaše od piva je nesmysl, tam se nachází kontrastní kresba, kde má redukce šumu snadnou práci. Co se třeba podívat o čtyři láhve vedle na pepřový olej, kam se ztratily ty jemné bílé linky kolem nápisu Benissimo?

Tu to už fakt začalo byť zaujímavé…

Pokračovať v čítaní →

Keď foťáky recenzuje profesionálny fotograf

komentárov 5

Nejako som sa (cez fotku z aktuálneho diania) dopracoval k recenzii Test špičkových zrcadlovek: souboj odvěkých rivalů, canon proti nikonu (z ktorého je aj ilustračný obrázok), ktorú pred 4 rokmi napísal jej autor: profesionálny fotoreportér.

Čo som sa z tej recenzie dozvedel o profesionáloch?

  1. profesionálny fotoreportér nevníma rozdiel vo “výbave” D800 a 5D III
  2. zatiaľčo 36 x 24 mm (5D III) je pre neho bežný snímač, 35.9 x 24 mm (D800) je už veľký
    • žeby práve tu sa vyformovala hrdosť Nikonistov na to, že majú veľký snímač? 😀
  3. jeho značka je jednoducho zvládnuteľná aj laikmi, značka konkurencie si robí čo chce
    • no “hračička nebo nekritický milovník značky jím bude nadšen”
  4. špičkové snímky sú pre neho tie, ktoré vzniknú z RAW
    • z čoho určite pre zrkadlovkárov logicky vyplynulo, že JPG je nepoužiteľný 😉
  5. profíkovi foťák ostrí aj na miesto, kde nemá AF body
  6. profíkovi pri vysokých citlivostiach nefunguje AF a v hľadáčiku DSLR nič nevidí
  7. keď profíkovi poddexponuje jeho značka, tak “má podle nás blíž k realitě”
    • a u konkurencii vtedy nastáva “svévolné chování”
  8. vysoký DR je podľa nich spôsobený veľkým počtom pixelov
  9. zosvetľovanie pre nich znamená orezanie temných dát

Vedel by takýto profík kvalifikovane poradiť s výberom foťáku?

Pokračovať v čítaní →

Mesiac fotený s E-P1

Fotenie mesiaca rôznymi objektívami

komentáre 3

Včera bol superspln (mesiac v splne a zároveň najbližšie k zemi) a bol najväčší od roku 1948.
Preto som sa rozhodol publikovať o mesiaci článok, hoci ešte nebol úplne dokončený.
(ešte som na ďalší deň pomenil/podopĺňal zopár drobností, opravil chyby a preformuloval záver)

Dokáže kompakt (vreckový ultrazoom) odfotiť mesiac?
Aký je rozdiel medzi mesiacom odfoteným základným objektívom a teleobjektívami?
Ako vyzerá mesiac odfotený na 20 megapixelovú FF zrkadlovku s 3/4 kg teleobjektívom?
Dokáže 16 megapixlelový m4/3 foťák so 430 g objektívom odfotiť to isté?

Použité objektívy:

  1. ultrazoom Sony H20 (10x zoom, 10 megapixelov): údaje na objektíve 6-36mm 1:3.6-4.4
  2. ultrazoom Olympus SH-2 (26x zoom, 16 megapixelov): 4.5-108mm 1:3.0-6.9
  3. setový základný objektív: mZuiko 14-42mm F/3.5 – F/5.6 (hmotnosť: 116g, dĺžka: 56 mm)
  4. setový teleobjektív: mZuiko 40-150mm F/4 – F/5.6 (hmotnosť: 206g, dĺžka: 86 mm)
  5. super teleobjektív: mZuiko 75-300mm F/4.8 – F/6.7 (hmotnosť: 430g, dĺžka: 116 mm)
  6. FF teleobjektív: Canon 70-200mm F/4L (hmotnosť: 760g, dĺžka: 175 mm)

Pokračovať v čítaní →

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Pridaj komentár

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní →