Archívy autora: Ganec

Porovnávanie foťákov – Matematika snímačov a objektívov

Pridaj komentár

Dodatok 22.11.2016: pridaný odkaz na článok o ekvivalentnej svetelnosti a napísaný jeho obsah
Dodatok 1.2.2017: pridaný odkaz na posledný článok o fotoweboch a webových porovnávačoch

Séria “Porovnávanie ‘neporovateľných’ foťákov” je už kompletná – skladá sa už z 5 článkov:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov (čerstvo pridaný článok) obsahuje:
    • ukážku špecifikácií niektorých profikompaktov a ILC seťákov
    • vysvetlenie základných parametrov objektívu
    • využitie crop faktoru na prepočítanie niektorých z týchto parametrov
    • porovnanie výkonu na základe týchto parametrov
    • porovnávanie expozícií a z toho vyplývajúce súvislosti
    • …
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje (článok pridaný 1.11.2016)
    • zamyslenie sa nad teoretickým využitím “ekvivalentnej” clony
      • zatiaľ sa využíva len v diskusiách na trollenie
      • s menším snímačom sa nikto nesnaží dosahovať rovnakú HO ako FF
    • popísané problémy spôsobujúce uvádzanie tohto (zatiaľ zbytočného) údaju
    • chyby, ktorých sa dopúšťajú obhajcovia tejto “ekvivalencie”
    • história “Crop faktoru” a k čomu bol vlastne dobrý pri presadzovaní sa DSLR
    • gancovský záver: keďže “EQ clona” vznikla kvôli mFT systému, tak to znamená… 😉
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (článok pridaný 31.1.2017)
    • vysvetlenie parametrov, ktoré merie DxO mark
    • Photozone výsledky – ako ich interpretovať a na čo si treba dať pozor
    • fotoweby s testovacími scénami
    • zoznam rumors a news webstránok, ktoré priebežne sledujem

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Títo výrobcovia používajú niekoľko typov (veľkostí) snímačov. K nim prislúchajú rôzne objektívy.

Nedostatočný parameter jedného modelu je možné (aspoň čiastočne) vykompenzovať iným parametrom (napríklad svetelný kompakt doháňa zníženú kvalitu menšieho snímača lepšou svetelnosťou objektívu). 

Dajú sa vôbec takto rozdielne foťáky/objektívy porovnávať?
???
Dajú. Píšem o tom v článku Matematika snímačov a objektívov.

 

Photokina 2016 v znamení mirrorless

komentáre 2

Čo zaujímavé sa predstavilo na Photokine? (červeným: len DSLR, modrým: len MILC)

  • FujiFilm predstavil: medium-formát bezzrkadlovku GFX 50S
  • Olympus oznámil: E-PL8, blesk FL-900R, vývoj E-M1 Mark II
    • Pro servis (zahŕňajúcu aj “next day delivery replacement unit + video hotline”)
  • Panasonic oznámil: vývoj GH5 (s 6k photo), predstavil odolný G80, profikompakty LX10 a FZ2000, predviedol aj GH4 pre drony
  • Sony: a99 Mark II
  • čínsky YI: nový mFT model M1 aj s 2 sklami pre systém
  • Canon: EOS M5 a teleobjektív pre zrkadlovky
  • Irix predstavil: adaptér Canon EF -> Sony E
  • Metz predstavil blesk Mecablitz M400, ktorého prednosťou sú kompaktné rozmery

Nikon z ILC oblasti nič neoznámil, predstavil len KeyMission akčné foťáky (konkurenciu pre GoPro), podobne ako JK Imaging (Kodak Pixpro 4KVR360).

Novo oznámené sklá:

  • Tokina: svetelný širokáč (aký )  Fírin 20mm F2 pre FE
  • Venus Optics: nezvyčajne malé/ľahké Laowa 7.5mm F2 pre MFT + 15mm F2 FE Zero-D
  • Olympus: 30mm F3.5 macro, 25mm F1.2 Pro, 12-100mm F4 IS Pro
  • Panasonic: 8-18mm, 12-60mm, 50-200mm, všetko so svetelnosťou 2.8-4
  • Zeiss: Loxia 85mm F2.4 pre E-formát (*)
  • Samyang: premium manuálne sklá (pre všetky mounty) 14mm F2.4 + 85mm F1.2; video sklo XEEN 16mm T2.6
  • Sigma: 85mm F1.4 Art, 12-24mm Art, 500mm F4 Sport (Canon, Nikon + Sigma mount)
  • Leica: do 18 mesiacov predstaví 5 nových MILC skiel pre SL systém
  • Meyer-Optik: Primoplan 1.9/58
  • Voigtländer: Nokton f/1.4 (pre Nikon F) + Macro Apo-Lanthar 65mm f/2 (Sony E) + Heliar 1:3.5 50mm (M-mount)

Viac info je napríklad na stránke Photokina 2016 Highlights.

Zopár mojich postrehov a názorov:
Pokračovať v čítaní →

Nový Canon 5D mark IV – pohľad z druhej strany

komentárov 8

Dodatok 7.9.2016: kapitola Dual pixel RAW + šum 10.9.2016: kapitola Vernosť farieb 24.9.2016: kapitola Nekompatibilita so Sigmami

Po 4 a pol roku, Canon oznámil dlho očakávaného nástupcu EOS 5D mark III.
Ešte sa ani nezačal predávať a už sa stal najpredávanejším foťákom na amazon.com.
(moja predpoveď v predminulom článku – že to bude predajný hit – sa teda vyplnila)

V čom by mal byť taký “skvelý”?

  • je to najlacnejšia zrkadlovka so 4K videom (len $3500 za samotné telo $4600 so “seťákom”)
  • má konečne nový snímač = viac megapixelov, nemal by mať slabý DR ako ostatné Canony
  • obsahuje novú funkcionalitu “Dual pixel RAW”
  • má väčšiu rýchlosť kontinuálneho snímania a citlivejší autofocus
  • má dotykový displej, WiFi, GPS, …

Prvotné recenzie sú všetky pozitívne. Akoby nemal žiadny chybu. Alebo žeby predsa?

Pokračovať v čítaní →

Nová sekcia: Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov

Pridaj komentár

Do menu Foto info som pridal novú podkategóriu Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov.
Pôvodne to mal byť jeden článok o technologických súvislostiach a možnostiach porovnávania na webe.

No časom sa mi to rozrástlo, tak som sa rozhodol rozdeliť ho a publikovať postupne :

  1. V úvodnom článočku som vypísal, prečo získavanie informácií o foťákoch nie je jednoduché:
    • napriek množstvu fotowebov, neviem o nijakom, kde by boli úplné základy, ktoré by mal každý fotograf poznať (čo je mimochodom dôvod, prečo som vytvoril sekciu Foto-info, kde chcem v pár článkoch spísať všetko podstatné)
    • keďže je dnes ponuka foťákov väčšia, ťažšie sa určuje ich vhodnosť
    • kvôli množstvu (zastaralých, protichodných alebo manipulatívnych) informácií nie je jasné, ktorým z nich možno veriť
    • vďaka zjednodušovaniu foťákov sa (podľa fotiek) nedajú tak ľahko určiť ani fotografické znalosti
  2. v článku Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť som:
    • vymenoval 12 (internetových) zdrojov  s ktorými sa pri porovnávaní stretávam ja:
      • dpreview, DxO mark, camerasize (viď ilustračný obrázok), photozone, press releasy, imaging-resources, recenzie, špecifikácie, diskusie, reklama, kamoši, ..
    • ku nim som vypísal ich najpodstatnejšie výhody aj nevýhody
    • opísal som aj možnosť “niekoho sa spýtať”
    • prezradil som svoj systém na analyzovanie rozporuplných informácií
    • a v závere som zhrnul, akým informáciám sa vlastne dá veriť
  3. [TODO ~ 12/2016] v ďalšom článku napíšem viac detailov o niektorých fotoweboch
  4. [TODO ~ 10/2016] a v článku s názvom “Matematika snímačov a objektívov” vysvetlím niektoré parametre a súvislosti medzi nimi, ktoré treba poznať (napríklad ak chceme spravodlivo porovnávať šum dvoch foťákov)

Odkazy na spomínané články:

Priemerná cena foťáku a najpredávanejšie foťáky

komentáre 2

Dodatok 8.2.2017: aktualizované koncoročné grafy, pridaný komentár s bilanciou 2016 a predpoveďou na 2017

Už v minulom článku som sa venoval cene foťákov, kedže som si všimol, že priemerná cena za bezzrkadlovky za február bola vyššia, ako za zrkadlovku. Tento fakt je zaujímavý tým, že tie najdrahšie foťáky sú profesionálne zrkadlovky a naopak tie najlacnejšie sú najnižšie modely bezzrkadloviek. Do porovnania ma napadlo pridať aj kompakty, z čoho vznikol ilustračný obrázok.

V tomto článku sa budem venovať ešte najlacnejším a najpredávanejším modelom, detailnejšiemu prehľadu vývoja cien foťákov a mierne zaktualizujem minulé grafy. Pokračovať v čítaní →

Bleskovky (apríl 2016): Sigma interview, paródia na recenzie, porovnanie predajov a cien DSLR/MILC

1 Odpoveď
  • Sigma interview: výrobca objektívov Sigma pred 2 mesiacmi prekvapil vydaním svetelného 50-100 F1.8 telezoomu a bezzrkadloviek s APS-C a APS-H (väčším) snímačom. Prečo bezzrkadlovky, hoci predtým vyrábali zrkadlovky?
    Dôvody vysvetlili v interview na imaging-resources.
  • paródia na recenzie: v diskusiách, alebo v používateľských recenziách sa recenzenti občas sťažujú na .. veci, ktoré skutočných majiteľov bezzrkadloviek vôbec netrápia.
    Najčastejšie “pripomienky” 😉 zhrnul Erik Stenbakken v prvoaprílovom videu
    (doplnok článku
  • citácia z diskusie: dôvod prechodu z Nikon na FujiFilm a zamyslenie sa nad fotkami
  • (16.4) do článku o “dôvodoch si priplatiť” som doplnil kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma) a súvisiace články
  • (16.4) do článku o korekciách som pripísal kapitolu kritika sony 16-50
  • porovnanie predajov a DSLR/MILC cien: z CIPA štatistík sa okrem počtov predaných kusov (“shipments”) dajú vyčítať aj tržby. Z nich sa dajú vypočítať aj iné zaujímavosti.
    Čo myslíte, o koľko sú zrkadlovky drahšie? Koľko percent z ILC tvoria predané MILC?

Pokračovať v čítaní →

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Pridaj komentár

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní →

Offtopic: agenda pravicových strán

Pridaj komentár

O politiku som sa dlho nezaujímal. Tak som si povedal, že sa na ňu dôkladnejšie pozriem.
Podľa prieskumov z roku 2015 by SMER samotný získal 41% hlasov. Prečo je to tak? Znamená to, že Slovenská pravica nemá čo ponúknuť? Čo vlastne ponúkajú a čím sa zaoberajú?

Okrem odpovedí na tieto (a podobné) otázky, v článku sa zaoberám:

  • históriou pravicových strán – čím prešli a prečo sa dostali do súčastného stavu
    • billboardovými kampaňami, sľubmi, manipuláciou, ale aj ohováraním
  • fotkami billboardov – z ktorých vás isto niektoré pobavia
  • pohľadom na aktivity pravice dnes
    • analýzou ich sľubov a dôvodom, prečo “nemajú radi štát”

Celý článok je tu: Agenda pravicových strán

m4/3 snímač nie je malý; naopak: má ideálne rozmery

Pridaj komentár

Veľkosť mFT snímača asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody (vymenované aj s 1. technického aj s 2. používateľského hľadiska) všetkých ostatných veľkostí:

  • u menších snímačov:
    1. sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
    2. nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
  • väčšie snímače zase:
    1. potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
    2. znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť
      (pričom aj preostrenie rozsahu objektívu im v priemere trvá dlhšie)

Výhody, ktoré poskytujú iné veľkosti snímača dnes už veľa neznamenajú:

  • menší snímač umožňuje menšie telo/objektívy
    • no ďalšie zmenšovanie už nie je potrebné, keďže už mFT je dosrtatočne skladný
    • navyše foťák treba držať v rukách a ovládať, teda určitá veľkosť je stále nutná
  • väčší snímač lepšie zvládne šum
    • no toto vylepšenie nie je až také markantné (ako rozdiel “kompakt => m4/3”)
    • dnes už “šum” nie je takým problémom (dostatočne fotia už aj staršie modely)
  • menšia HO väčších snímačov spôsobuje viac problémov ako úžitku
    • už pri f/1.8 s mFT (ktoré používam často) je problém mať viacej osôb naraz ostrých
      (navyše dodatočné rozmazanie sa dá dorobiť aj v postprocessingu, no ostrosť už nie)

O výhodách veľkosti mFT snímača som už písal v kapitole 7 článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (tento text je len jej najnovší dodatok).

Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Pridaj komentár

Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

  • jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
  • zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak– je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
  • zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Celý článok tu: Motivácia do spracovávania fotiek + optimalizácia workflow

Problémy DSLR – dodatok 7 a 8 – porovnanie 70D a 5Ds

komentárov 6

Od publikovania článku Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek) som do neho už 6-krát dopísal nové informácie. No tento mesiac pribudli ďalšie 2:

Úmyselné spomalenie?

V recenzii novej 50-megapixelovej zrkadlovky bola medzi zápormi aj “prodleva od zmáčknutí spouště”. Je naozaj najnovší foťák pomalší ako staršie? Prečo?
Môžu za to zvýšené nároky na kvalitu?

Oneskorenie spúšte (Shutter Response) je merané napríklad na imaging-resources:

  • nameraná hodnota pre “Full Autofocus Single-point” (čas pri správnom zaostrení objektívu) u 5DS (0.268 sekundy) je naozaj rádovo väčšia ako u 70D (0.075 sekundy)
  • je zaujímavé, že spomalenie nastalo aj u 7D mark II (0.249 sekundy) v porovnaní s 5 rokov staršou 7D (0.131 sekundy)

Z nameraných hodnôt pre 70D je zjavné, že pre Canon nie je problém spraviť foťák s bleskovými reakciami. Napriek tomu majú najnovšie zrkadlovky asi štvrť-sekundové oneskorenie spúšte.
U 70D boli zároveň reportované aj výrazné problémy s ostrosťou, keď sa používa ako zrkadlovka (kedy z princípu môže nastať roztrasenie mechanickými súčiastkami).
Pri použití ako bezzrkadlovka (cez LiveView) tieto problémy nenastávajú.

Vyzerá to tak, že zrkadlovky sú dnes zámerne spomaľované.
Aj najnovšia/najmodernejšia 7D mark II je citeľne pomalšia ako pôvodná 7D. Pravdepodobne kvôli zvýšeným nárokom na ostrosť (na ktoré má zrkadlovkový princíp fotenia negatívny vplyv).

Poučenie z reklamácie 70D

Pokračovať v čítaní →

DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20) – sú efektívnejšie

komentáre 4

Čo je to vlastne efektívnosť?
Je to pomer výstupu a vstupu (alebo “miera dosiahnutého úspechu”).

Pri fotení a po ňom

Už som spomínal, že MILC vo všeobecnosti:

  1. spoľahlivejšie ostria (detekcia scény/tváre/očí pravdepodobnejšie určí správne miesto pre AF +
    kontrastné/hybridné ostrenie je presnejšie + osobitne umiestnený AF modul DSLR spôsobuje FF/BF)
  2. menej záberov zbytočne roztrasú (zrkadlom, či uzávierkou)
  3. môžu voliť optimálnejšiu expozíciu (vďaka detekcii scény, alebo “face priority AE”) a
  4. vďaka LiveView u nich nastáva menej expozičných chýb (na LCD ich vidno a hneď sa dajú opraviť)

Čo to ale v praxi znamená?
Ich percento technicky správnych záberov je vyššie.
Sú – jedným slovom povedané – efektívnejšie.

S efektívnejším fotením je aj lepšia efektivita postprocessingu (keďže treba opravovať menej chýb).
(a keďže stačí fotiť menej, efektívnejšie je aj využitie miesta na karte/harddisku, ale to ma už netrápi: fotievam zvyčajne do JPG a vždy si môžem kúpiť väčšiu kartu)
Efektívnejšia je aj kontrola snímkov priamo po odfotení (netreba chimpovať: pozerať na LCD po OVF).

Dôsledky lepšej efektivity

To ale stále nie je všetko. Že sú efektívnejšie aj v inom, som si uvedomil napríklad pri čítaní prvých dojmov z 5Ds, pri pohľade na nápis u priloženého záberu:

lightroom – cropped, lighten

(do diskusie som vtedy napísal, že tá nesprávna expozícia a kompozícia je buď chybou fotografa alebo zrkadlovky, proti čomu nikto ani len náznakom neprotestoval, len obhajovali fotografa)

Až potom som si uvedomil, že JPG nepoužívam len z rozmaru. Ale že, vďaka lepšej efektivite fotenia, nemusím používať RAW prevodník na doladenie správnej expozície (vidím ju už pri fotení => prípadné korekcie robím už vtedy). A nielen to: ja v poslednej dobe už výsledné zábery ani neorezávam (čo tiež skracuje čas spracovávania => efektívnejšie trávim svoj voľný čas).
Naposledy som ich len hromadne zmenšil, zRARoval a sharoval.

Pochopil som ďalšiu dôležitú vec: vďaka MILC efektívnejšie využívam plochu snímača! 

Pokračovať v čítaní →

Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video

1 Odpoveď

Na gancovkách nemám veľa fotiek. Zopár sa ich nachádza v článkoch o fotení športu bezzrkadlovkami (stolný tenis, beh), ale na takéto situácie ich asi využíva len málokto.
Aj ja ich používam hlavne na fotenie úplne iných motívov.

MILC sú najvyhovujúcejšie (aj vďaka nedokonalostiam DSLR) hlavne na:

  • prírodu: keďže sú skladnejšie a bývajú aj ľahšie
  • ľudí: kvôli jednoduchšiemu foteniu, vďaka lepšej inteligencii foťáku a nenápadnosti
  • makro: vďaka použiteľnému LiveView, optimalizovanej stabilizácii a novej Oly funkcionalite
  • video: ich sklá sú optimalizované, môžu zobraziť obraz aj v hľadáčiku a vydržia dlhšie

Pokračovať v čítaní →

E-M5 mark II: prvý dojem a preskúšanie “High res” módu

1 Odpoveď

Zmena 22.10.2016: zmenený “Mouseover” (zmena obrázku po prejdení myškou, ale v Chrome to nefungovalo) za slajder “Before after”. Teraz už vidno aj hi-res shot aj zväčšeninu naraz.

Po vydaní E-M5 Mark II vzniklo niekoľko recenzií z ukážkami “High resolution” módu. Používali sa kvalitné objektívy, teda výsledok bol buď perfektný, alebo roztrasený (obsahoval artefakty).

Ako by asi vyzeral výsledok so seťákom? Za akých podmienok nastáva roztrasenie?
Nastalo zlepšenie s novým firmwarom? Dajú sa vylepšiť už raz spravené, no roztrasené zábery?

Z recenzií na internete som sa nedozvedel (To fakt zaujíma iba mňa? Neviem googliť?)
Tak som si povedal, že skočím do predajne a vyskúšam si to sám.

Pokračovať v čítaní →

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

komentárov 8

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní →