Archív kategorií: foto-info

Všeobecné Informácie o fotoaparátoch, alebo ich vlastnostiach

Odkaz
tipy pre lepšie makro fotky z kompaktu/ultrazoomu
Tipy pre lepšie makro fotky z kompaktu/ultrazoomu

Aj s ultrazoomom sa dajú spraviť zábery ako s väčšieho snímača (s pekne rozmazaným pozadím). Stačí len vedieť ako na to:

  • treba vyzoomovať – teda ten istý predmet fotiť z väčšej vzdialenosti
  • fotiť z nižšej výšky – aby pozadie predmetu bolo čo najďalej
  • priblížiť sa – čím sa zvýši pomer vzdialenosti od predmetu a pozadia
  • no a vybrať si nerušivé pozadie

Chcel som o tom napísať článok už dávnejšie, ale keďže na digimanii vznikol podobný, tak ja už nemusím 🙂

Ako sa dajú fotiť krajšie fotky kompaktom/ultrazoomom (ale nie mobilom, lebo nemá optický zoom), sa možno dočítať v článku 5 tipů pro lepší makro fotky kompaktem a ultrazoomem.

High-res shot (3): porovnanie detailov s 2x zoomom

Pridaj komentár

Počas svojho testu so seťákom som si uvedomil, že keď sa z 20-megapixelového snímača vytvorí 80-megapixelový výstup, tak je výslednom zábere scéna podobná 2-násobnému zoomu.

Je mi jasné, že rovnaký výsledok (výrez z high-res) by vznikol len za ideálnych podmienok
(keby bola kresba objektívu dokonalá + keby high-res shot produkoval 4x viac detailov)
Či high-res produkuje 4x viac detailov nevieme, ale že kresba seťáku nie je dokonalá, je istota.
(hlavne na mFT snímači, na ktorom tých 80 megapixelov seťák určite dokonale nevykreslí)

Ale ani bežné zábery neprodukujú dokonalé detaily, takisto objektív na väčšom zoome už môže mať horšiu kresbu ako na menšom. Porovnanie s high-res shotom môže byť zaujímavé.

Aby som zistil rozdiely, nafotil som:

  1. záber na 15mm: nafotil som ho na high-res shot + vytvoril 80 megapixelový JPG z RAW
  2. záber na 30mm: normálny JPG záber v rozlíšení 20 megapixelov

Aký bol nakoniec rozdiel medzi výrezmi z týchto dvoch záberov?

Pokračovať v čítaní →

High-res shot pomôže aj seťáku (mZuiko 12-50/F3.5-6.3)

Pridaj komentár

Napriek tomu, že “setový” mZuiko 12-50 nepatrí medzi tie najkvalitnejšie objektívy (poľa meraní je to jeden z najmenej ostrých skiel systému mFT), vyskúšal som si s ním spraviť niekoľko testov high-res shotu. No a zostal som príjemne prekvapený:

Očividne high-res shot dokáže pomôcť aj tým najlacnejším (to moje stálo 149 eur) sklám.
(a to som bol do teraz presvedčený, že na high-res sú potrebné tie najkvalitnejšie)

Ale pekne po poriadku. Najprv teória:

Pokračovať v čítaní →

Rýchle porovnanie A7R II, D850 a PEN-F (v high-res móde)

komentárov 7

Dodatok 22.3.2017: dopísaná kapitola čo som tým vlastne chcel vyjadriť

Keď sa kamoš rozhodoval medzi D850 a A7R mark III, navrhol som mu, nech si z nich v predajni nafotí zopár záberov a doma ich v kľude porovná.
Keďže ma zavolal, aby som tam šiel s ním, tak som toho využil aj na pre porovnanie s high-res shotom z môjho PEN-F.

Nafotili sme pár záberov:

  • najprv som ja: spravil pár cvakov s A7RII + Sigma redukcia + jeho pevná 50mm/1.8
  • predavač: spravil cvak na A7RII + Zeiss 55mm/1.8
  • kamoš: spravil pár cvakov na A7RII + 24-240mm
  • predavač: pár cvakov na D850 + Nikkor 50mm/1.4
  • tesne pred odchodom som ja: spravil jeden cvak na PEN-F + Sigma 30mm/1.4

Čo myslíte, ako to dopadlo?

Pokračovať v čítaní →

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

1 Odpoveď

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní →

Problematické expozičné časy u DSLR
(kvôli roztraseniu zrkadlom a uzávierkou)

1 Odpoveď

V článku o zvýšených nárokoch na ostrosť som vysvetlil, ako vzniká roztrasenie spôsobené uzávierkou. Zrkadlovky majú ale aj zrkadlo, ktoré pridáva ďalšie roztrasenie, ktoré prejavujúce sa zníženou ostrosťou. Na ktorých časoch sa teda znížená ostrosť zrkadloviek prejavuje v praxi?

Odkedy Nikon D810 implementoval EFSC, je u neho možné otestovať vplyv zrkadla a uzávierky. No a v recenzii na dpreview to aj spravili.

Aké boli ich zistenia ohľadom kritických časov?

Pokračovať v čítaní →

Autofocus bezzrkadloviek dokáže využiť svetelné sklá
(vysvetlenie fungovania AF modulu zrkadloviek)

Pridaj komentár

Zamýšľali ste sa niekedy nad špecifikáciami autofocusu?

U bezzrkadloviek býva uvádzaná len citlivosť (low-light AF sensitivity), napríklad -4EV u A7S.
U zrkadloviek je okrem citlivosti (ktorá bola asi prvý krát vychvaľovaná u Canonu 6D, lebo so svojimi -3EV u stredového bodu, to bola vtedy najcitlivejšia zrkadlovka v predaji) ešte uvádzaná aj clona a prípadné krížové body.

Je nejaký rozdiel medzi citlivosťami zrkadloviek a bezzrkadloviek?
Áno, je.

Podľa praktických skúseností, bezrkadlovky dokážu využiť aj svetelnosť svetelných skiel, vďaka čomu môžu lepšie zaostrovať v zlých svetelných podmienkach, aj keď podľa deklarovanej špecifikácie ich zaostrovací modul môže byť menej citlivý.

Pokračovať v čítaní →

Porovnávanie foťákov – detailnejšie informácie o fotoweboch

Pridaj komentár

Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (práve pridaný článok)

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Zorientovaniu sa medzi nimi sa venujú niektoré fotoweby a rumors stránky.
Poskytujú: informácie o nových modeloch, recenzie, porovnania a diskusie.

U foťákov sa porovnávať dajú napríklad:

  • namerané hodnoty snímačov a objektívov: DxO mark, photozone, ..
  • štandardizované zábery testovacích scén: dpreview, imaging-resources, ..
  • špecifikácie a namerané hodnoty – snapsort, ..
  • vzhľad a veľkosť: camerasize

Čo všetko tieto webové servery umožňujú?

  • čo znamenajú niektoré parametre, ktoré meria DxO mark?
  • ako interpretovať hodnoty z Photozone a na čo si u jeho výsledkov dávať pozor?
  • na ktorých weboch sú testovacie scény (u ktorých sa dá porovnať viac foťákov naraz)?
  • ktoré webové stránky o foťákoch (rumors a news servery) priebežne sledujem?

Píšem v článku: Detailnejšie informácie o foto-weboch

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Pridaj komentár

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní →

Porovnávanie foťákov – Matematika snímačov a objektívov

Pridaj komentár

Dodatok 22.11.2016: pridaný odkaz na článok o ekvivalentnej svetelnosti a napísaný jeho obsah
Dodatok 1.2.2017: pridaný odkaz na posledný článok o fotoweboch a webových porovnávačoch

Séria “Porovnávanie ‘neporovateľných’ foťákov” je už kompletná – skladá sa už z 5 článkov:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov (čerstvo pridaný článok) obsahuje:
    • ukážku špecifikácií niektorých profikompaktov a ILC seťákov
    • vysvetlenie základných parametrov objektívu
    • využitie crop faktoru na prepočítanie niektorých z týchto parametrov
    • porovnanie výkonu na základe týchto parametrov
    • porovnávanie expozícií a z toho vyplývajúce súvislosti
    • …
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje (článok pridaný 1.11.2016)
    • zamyslenie sa nad teoretickým využitím “ekvivalentnej” clony
      • zatiaľ sa využíva len v diskusiách na trollenie
      • s menším snímačom sa nikto nesnaží dosahovať rovnakú HO ako FF
    • popísané problémy spôsobujúce uvádzanie tohto (zatiaľ zbytočného) údaju
    • chyby, ktorých sa dopúšťajú obhajcovia tejto “ekvivalencie”
    • história “Crop faktoru” a k čomu bol vlastne dobrý pri presadzovaní sa DSLR
    • gancovský záver: keďže “EQ clona” vznikla kvôli mFT systému, tak to znamená… 😉
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (článok pridaný 31.1.2017)
    • vysvetlenie parametrov, ktoré merie DxO mark
    • Photozone výsledky – ako ich interpretovať a na čo si treba dať pozor
    • fotoweby s testovacími scénami
    • zoznam rumors a news webstránok, ktoré priebežne sledujem

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Títo výrobcovia používajú niekoľko typov (veľkostí) snímačov. K nim prislúchajú rôzne objektívy.

Nedostatočný parameter jedného modelu je možné (aspoň čiastočne) vykompenzovať iným parametrom (napríklad svetelný kompakt doháňa zníženú kvalitu menšieho snímača lepšou svetelnosťou objektívu). 

Dajú sa vôbec takto rozdielne foťáky/objektívy porovnávať?
???
Dajú. Píšem o tom v článku Matematika snímačov a objektívov.

 

Nová sekcia: Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov

Pridaj komentár

Do menu Foto info som pridal novú podkategóriu Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov.
Pôvodne to mal byť jeden článok o technologických súvislostiach a možnostiach porovnávania na webe.

No časom sa mi to rozrástlo, tak som sa rozhodol rozdeliť ho a publikovať postupne :

  1. V úvodnom článočku som vypísal, prečo získavanie informácií o foťákoch nie je jednoduché:
    • napriek množstvu fotowebov, neviem o nijakom, kde by boli úplné základy, ktoré by mal každý fotograf poznať (čo je mimochodom dôvod, prečo som vytvoril sekciu Foto-info, kde chcem v pár článkoch spísať všetko podstatné)
    • keďže je dnes ponuka foťákov väčšia, ťažšie sa určuje ich vhodnosť
    • kvôli množstvu (zastaralých, protichodných alebo manipulatívnych) informácií nie je jasné, ktorým z nich možno veriť
    • vďaka zjednodušovaniu foťákov sa (podľa fotiek) nedajú tak ľahko určiť ani fotografické znalosti
  2. v článku Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť som:
    • vymenoval 12 (internetových) zdrojov  s ktorými sa pri porovnávaní stretávam ja:
      • dpreview, DxO mark, camerasize (viď ilustračný obrázok), photozone, press releasy, imaging-resources, recenzie, špecifikácie, diskusie, reklama, kamoši, ..
    • ku nim som vypísal ich najpodstatnejšie výhody aj nevýhody
    • opísal som aj možnosť “niekoho sa spýtať”
    • prezradil som svoj systém na analyzovanie rozporuplných informácií
    • a v závere som zhrnul, akým informáciám sa vlastne dá veriť
  3. [TODO ~ 12/2016] v ďalšom článku napíšem viac detailov o niektorých fotoweboch
  4. [TODO ~ 10/2016] a v článku s názvom “Matematika snímačov a objektívov” vysvetlím niektoré parametre a súvislosti medzi nimi, ktoré treba poznať (napríklad ak chceme spravodlivo porovnávať šum dvoch foťákov)

Odkazy na spomínané články:

m4/3 snímač nie je malý; naopak: má ideálne rozmery

Pridaj komentár

Veľkosť mFT snímača asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody (vymenované aj s 1. technického aj s 2. používateľského hľadiska) všetkých ostatných veľkostí:

  • u menších snímačov:
    1. sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
    2. nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
  • väčšie snímače zase:
    1. potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
    2. znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť
      (pričom aj preostrenie rozsahu objektívu im v priemere trvá dlhšie)

Výhody, ktoré poskytujú iné veľkosti snímača dnes už veľa neznamenajú:

  • menší snímač umožňuje menšie telo/objektívy
    • no ďalšie zmenšovanie už nie je potrebné, keďže už mFT je dosrtatočne skladný
    • navyše foťák treba držať v rukách a ovládať, teda určitá veľkosť je stále nutná
  • väčší snímač lepšie zvládne šum
    • no toto vylepšenie nie je až také markantné (ako rozdiel “kompakt => m4/3”)
    • dnes už “šum” nie je takým problémom (dostatočne fotia už aj staršie modely)
  • menšia HO väčších snímačov spôsobuje viac problémov ako úžitku
    • už pri f/1.8 s mFT (ktoré používam často) je problém mať viacej osôb naraz ostrých
      (navyše dodatočné rozmazanie sa dá dorobiť aj v postprocessingu, no ostrosť už nie)

O výhodách veľkosti mFT snímača som už písal v kapitole 7 článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (tento text je len jej najnovší dodatok).

Problémy DSLR – dodatok 7 a 8 – porovnanie 70D a 5Ds

komentárov 6

Od publikovania článku Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek) som do neho už 6-krát dopísal nové informácie. No tento mesiac pribudli ďalšie 2:

Úmyselné spomalenie?

V recenzii novej 50-megapixelovej zrkadlovky bola medzi zápormi aj “prodleva od zmáčknutí spouště”. Je naozaj najnovší foťák pomalší ako staršie? Prečo?
Môžu za to zvýšené nároky na kvalitu?

Oneskorenie spúšte (Shutter Response) je merané napríklad na imaging-resources:

  • nameraná hodnota pre “Full Autofocus Single-point” (čas pri správnom zaostrení objektívu) u 5DS (0.268 sekundy) je naozaj rádovo väčšia ako u 70D (0.075 sekundy)
  • je zaujímavé, že spomalenie nastalo aj u 7D mark II (0.249 sekundy) v porovnaní s 5 rokov staršou 7D (0.131 sekundy)

Z nameraných hodnôt pre 70D je zjavné, že pre Canon nie je problém spraviť foťák s bleskovými reakciami. Napriek tomu majú najnovšie zrkadlovky asi štvrť-sekundové oneskorenie spúšte.
U 70D boli zároveň reportované aj výrazné problémy s ostrosťou, keď sa používa ako zrkadlovka (kedy z princípu môže nastať roztrasenie mechanickými súčiastkami).
Pri použití ako bezzrkadlovka (cez LiveView) tieto problémy nenastávajú.

Vyzerá to tak, že zrkadlovky sú dnes zámerne spomaľované.
Aj najnovšia/najmodernejšia 7D mark II je citeľne pomalšia ako pôvodná 7D. Pravdepodobne kvôli zvýšeným nárokom na ostrosť (na ktoré má zrkadlovkový princíp fotenia negatívny vplyv).

Poučenie z reklamácie 70D

Pokračovať v čítaní →

DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20) – sú efektívnejšie

komentáre 4

Čo je to vlastne efektívnosť?
Je to pomer výstupu a vstupu (alebo “miera dosiahnutého úspechu”).

Pri fotení a po ňom

Už som spomínal, že MILC vo všeobecnosti:

  1. spoľahlivejšie ostria (detekcia scény/tváre/očí pravdepodobnejšie určí správne miesto pre AF +
    kontrastné/hybridné ostrenie je presnejšie + osobitne umiestnený AF modul DSLR spôsobuje FF/BF)
  2. menej záberov zbytočne roztrasú (zrkadlom, či uzávierkou)
  3. môžu voliť optimálnejšiu expozíciu (vďaka detekcii scény, alebo “face priority AE”) a
  4. vďaka LiveView u nich nastáva menej expozičných chýb (na LCD ich vidno a hneď sa dajú opraviť)

Čo to ale v praxi znamená?
Ich percento technicky správnych záberov je vyššie.
Sú – jedným slovom povedané – efektívnejšie.

S efektívnejším fotením je aj lepšia efektivita postprocessingu (keďže treba opravovať menej chýb).
(a keďže stačí fotiť menej, efektívnejšie je aj využitie miesta na karte/harddisku, ale to ma už netrápi: fotievam zvyčajne do JPG a vždy si môžem kúpiť väčšiu kartu)
Efektívnejšia je aj kontrola snímkov priamo po odfotení (netreba chimpovať: pozerať na LCD po OVF).

Dôsledky lepšej efektivity

To ale stále nie je všetko. Že sú efektívnejšie aj v inom, som si uvedomil napríklad pri čítaní prvých dojmov z 5Ds, pri pohľade na nápis u priloženého záberu:

lightroom – cropped, lighten

(do diskusie som vtedy napísal, že tá nesprávna expozícia a kompozícia je buď chybou fotografa alebo zrkadlovky, proti čomu nikto ani len náznakom neprotestoval, len obhajovali fotografa)

Až potom som si uvedomil, že JPG nepoužívam len z rozmaru. Ale že, vďaka lepšej efektivite fotenia, nemusím používať RAW prevodník na doladenie správnej expozície (vidím ju už pri fotení => prípadné korekcie robím už vtedy). A nielen to: ja v poslednej dobe už výsledné zábery ani neorezávam (čo tiež skracuje čas spracovávania => efektívnejšie trávim svoj voľný čas).
Naposledy som ich len hromadne zmenšil, zRARoval a sharoval.

Pochopil som ďalšiu dôležitú vec: vďaka MILC efektívnejšie využívam plochu snímača! 

Pokračovať v čítaní →

Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video

1 Odpoveď

Na gancovkách nemám veľa fotiek. Zopár sa ich nachádza v článkoch o fotení športu bezzrkadlovkami (stolný tenis, beh), ale na takéto situácie ich asi využíva len málokto.
Aj ja ich používam hlavne na fotenie úplne iných motívov.

MILC sú najvyhovujúcejšie (aj vďaka nedokonalostiam DSLR) hlavne na:

  • prírodu: keďže sú skladnejšie a bývajú aj ľahšie
  • ľudí: kvôli jednoduchšiemu foteniu, vďaka lepšej inteligencii foťáku a nenápadnosti
  • makro: vďaka použiteľnému LiveView, optimalizovanej stabilizácii a novej Oly funkcionalite
  • video: ich sklá sú optimalizované, môžu zobraziť obraz aj v hľadáčiku a vydržia dlhšie

Pokračovať v čítaní →