História článku: 17.4.2020 napísaný na facebook, 28.6.2020 publikované na Gancovkách

Tí, ktorí ma poznajú dlhé roky, vedia, že som prekonal jedno nákazlivé vírusové ochorenie. Často som o tej chorobe hovoril, až to niektorým začalo liezť na nervy, tak už o tom moc nehovorím. Ale teraz musím.

Len málokto vie, že u nás (na dedine) bola epidémia a ochoreli sme takto viacerí, lebo sa o tom nikde nepísalo. Že kvôli tomu testovali celú moju rodinu a známych (našťastie som už nikoho iného nenakazil).

Mnohí ste si ale určite všimli, že dodržiavam určité zásady, ktoré vám iste pripadajú divné. Že mám trochu iné názory ako ostatní. Že si všetko – pokiaľ sa dá – preverujem.
Že hneď “neverím” všetkému čo je napísané (nech to napíše hocikto), ale zároveň to ani neodmietam a považujem za možné.

Nie je to náhoda. Má to svoj dôvod.
Choroba ma totižto navždy zmenila.

Čo sa mi vlastne stalo?
1) Keď moju pečeň napadol vírus a vypotenie nepomohlo, šiel som k doktorovi
2) Keďže to bolo nákazlivé, skončil som na infekčnom. Bez kamošov a rodiny
3) Musel som byť nielenže zavretý v miestnosti, ale aj dodržiavať diétu
4) Obidve tieto obmedzenia spôsobili, že sa mi začal stav zlepšovať
5) Moja imunita nakoniec vírus prekonala, ale poškodila mi pri tom pečeň
6) Išiel som teda domov (už som nemusel byť sám), kde som mal pokračovať v diéte, no tentokrát mi už varila mama, ktorá len vynechala potraviny čo mi škodia
7) Pohoršilo sa mi, teda som sa musel vrátiť do nemocnice, kde sa mi znova polepšilo.
8) Išiel som znova domov – tentokrát som si tú diétu poctivo naštudoval a začal si sám variť – až som sa vyliečil úplne.
Teraz sa mám lepšie ako predtým.
9) odvtedy som mal párkrát podobné príznaky, ako keď som “cítil pečeň” (napr. keď zjem veľa mastného), ale už viem čo mám robiť: diéta

Napadla ma taká paralela, že so Slovenskom je to teraz podobné, ako vtedy so mnou:
1) keď môj štát napadol vírus, začal som pracovať doma na homeoffice
2) keďže sa vírus nezastavoval, tiež som sa musel prestať stretávať s ostatnými ako pri tej chorobe
3) okrem obmedzenia stretávania sa, štát zaviedol aj povinnosť nosiť rúška
4) keďže opatrenia to podchytili zavčasu, počty novo nakazených v štáte nestúpali
(len neskôr sa objavovali na “logických” miestach; podobne ako pri probléme s pečeňou v bode 9) )
5) aktuálne dlhodobá karanténa už poškodzuje našu ekonomiku a treba riešiť iný problém ako samotný vírus
6) nielenže pokračujeme v karanténe ktorú zaviedla ešte minulá vláda
-> ale je tu už nová vláda, ktorá zaviedla ešte ďalšie opatrenia navyše

Bude sa ale opakovať krok 7?
7) bude ekonomika natoľko poškodená, že straty na životoch kvôli nevhodnej ekonomickej stratégii, budú väčšie ako z vírusu samotného?
8) bude treba potom kvôli tomu úplne zmeniť stratégiu?
9) treba sa vôbec báť, že sa nákaza rozšíri?
Veď už vieme ako na ňu: pár týždňovou karanténou…

Čo som sa vďaka tej chorobe dozvedel?

• zbytočné obmedzenia škodia podobne ako samotná choroba
  Dokonca môžu škodiť aj viac.
  👉 nie sú vari dnešné ekonomické straty (plus straty na životoch o ktorých sa nerobia štatistiky) už príliš veľké?
  
• keby som si vtedy doma dokázal variť správnu diétu, nemusel som sa vracať do nemocnice a opakovane sa zbytočne obmedzovať
  👉 nestačilo by len správne zvoliť ochranné opatrenia, namiesto niektorých zbytočných zákazov?

Myslím si preto, že vhodnejšia ochrana pred nákazou (primerané používanie rúšok, nedotýkanie sa zbytočne rukami tváre, umývanie rúk pred jedlom, zakrývanie si úst pri kýchaní), by dosiahla podobný, alebo dokonca lepší efekt, ako “samota”, ktorá tiež škodí, ale inak.
Že už nie je nutné “zostať doma” a nechať si kvôli tomu pomaly zabíjať zomierajúcou ekonomikou a svoje zdravie. Môže to byť dokonca škodlivejšie. Môže sa to zle skončiť.
Skrátka že teraz je už nutné čo najskôr porušiť nadbytočné obmedzenia (ale postupne, so sledovaním či sa stav náhodou príliš nezhoršuje). Prestať sa zbytočne báť, lebo aj to škodí zdraviu. Konečne zobrať zodpovednosť do vlastných rúk.

Už nastal čas vyliezť z bezpečného úkrytu…

---

Dodatok: tento článok som napísal 5 dní pred prvou fázou uvoľňovania.

V deň, keď sa poslanci klubu OĽANO dohodli, že budú pravidelne prispievať do Fondu vzájomnej pomoci sumou 500 eur. Fond zriadil premiér Igor Matovič. Peniaze mali dostať ľudia, ktorí sa pre pandémiu ocitli v zlej finančnej situácii.
(nakoniec im tam z recesie prispel jeden oligarcha sumou pol miliónom euro)

Deň na to vymysleli, že pendleri sa budú musieť preukázať testom, na čo vzniklo toto:

https://www.facebook.com/matovicovcirkus/videos/252579492547650/

(pre dovysvetlenie: v tom videu sú sparodované aj Matovičove plačovky)

Asi takéto blbosti riešili naši koronakríziči, namiesto plánovania uvoľňovania opatrení.
Tie sa začali riešiť až keď v Čechách sa už uvoľňovanie začalo.