O politiku som sa dlho nezaujímal. Tak som si povedal, že sa na ňu dôkladnejšie pozriem.
Podľa prieskumov z roku 2015 by SMER samotný získal 41% hlasov. Prečo je to tak? Znamená to, že Slovenská pravica nemá čo ponúknuť? Čo vlastne ponúkajú a čím sa zaoberajú?

Ešte predtým ako napíšem čo ponúkajú, je nutné napísať čím všetkým Slovenská pravica už prešla a prečo sa nachádza v stave v akom sa nachádza.

História “pravice” na Slovensku

Prečo je “modrá”?

Po zamatovej revolúcii nastali rôzne zmeny. Jednou z nich bol brutálny rozmach reklamy a billboardov. Jedna reklamná kampaň bola špecificky premakaná: na billboardoch boli zábery oblohy/mora (a podobných modrých motívov) a nápis “Modrá je dobrá”.

Asi pol roka (aspoň mne to tak pripadalo) boli po celom slovensku takéto billboardy a nikto netušil o čo sa jedná. A zaujímalo to každého. Až neskôr na tých modrých billboardoch pribudli nápisy, nakoniec SDKÚ (alebo DS, to si už nepamätám, vtedy som politiku ignoroval úplne).

Billboard SDKÚ – ďalšia “modrá je dobrá” kampaň (16.2.2010)

Celá táto maškaráda spôsobila, že odvtedy sa na Slovensku strany delia na “pravicové” (modré) a “ľavicové” (červené).

Pravicové sú tie, ktoré “tapetujú” slovensko (modrými) billboardami (zjavne na to majú).
Ešte aj dnes (pred voľbami 2016) vidno najviac modrých billboardov “Už je čas BEZ FICA”.

Prázdne sľuby

Jediné, na čo si o porevolučnej politike spomínam je, že Dzurinda sľuboval dvojnásobné platy.
(samozrejme okrem “s pánom bohom, idem od vás, neublížil som…”)
Či platy skutočne dvojnásobne stúpli už ale asi nikto ani neriešil, všetci si ale všimli, že viac ako dvojnásobne stúpli ceny. Sľub, ktorý dali, teda nedodržali tak, ako to bežný ľudia očakávali.

Možno v skutočnosti neklamali, ale ľudia sa určite cítili oklamaní. Dnes už Dzurindovi (a jeho SDKÚ) nikto neverí.

Čosi o Jánošíkovi

SDKÚ nie je jediné, ktoré “funguje” na billboardoch. Rovnako začínala aj jedna iná strana (možno viaceré, ale túto špecifickú som si všimol aj ja: človek, ktorý sa o politiku nezaujímal).
Rovnako ako v prípade “modrá je dobrá”, sa začali objavovať zelené billboardy s nápismi “Slovensko potrebuje odborníkov, nie Jánošíkov” (na úvodnom obrázku, z 22.3.2009).
Aj tieto billboardy ma zaujali (a pobavili) a preto som si niektoré z nich dokonca aj odfotil.

Čo sa z nich vykľulo? Ďalšia politická strana: Sloboda a Solidarita (dátum registrácie: 27.2.2009, teda mesiac predtým ako som odfotil tú fotku). Je to vlastne spolok bohatých (ktorí podobne ako SDKÚ majú veľa prachov na billboardy). Aj to píšu na svojej stránke:

SaS: Skupina podnikateľov a manažérov ktorá si založila politickú stranu. Tak vznikla v roku 2009 pravicovo-liberálna strana Sloboda a Solidarita

To ale nie je všetko. Po tom, ako sa do vlády dostal Smer a pravici už takmer nikto neveril, začali sa objavovať billboardy s Ficovou karikatúrou. Dokonca vznikla aj web-stránka www.jurajficojanosik.sk (teraz je už len na facebooku).

Billboard www.jurajficojanosik.sk (7.5.2011), zdroj: facebook

SAS vznikla ako strana “proti Jánošíkom”. Náhoda?

Sociálne siete

Okrem billboardov sa Anti-Fico nálady začali prejavovať aj inde: na internete.
Keď si pozriem politické články zdieľané na facebooku, drvivá väčšina z nich je o Ficovi, alebo o korupcii (vládnucej ľavice, samozrejme). Nič konštruktívne, čo by Slovensku skutočne pomohlo.
Len “krčmové kydy” (ja to tak volám, keďže je z nich rovnaký úžitok).

Akú skutočnú silu majú sociálne siete sa ukázalo pri voľbách (asi roku 2010), kedy sa facebookom šíril článok s približne týmto textom:
“Chcete vymeniť skostnatených politikov? Zakrúžkujte tých, čo sú na kandidátke ako posledný”

Takto sa do parlamentu dostal Matovič.

Kydanie

Už som spomínal, že väčšina politických internetových článkov je “ohováracia”.

Internet je médium mladších ročníkov, ktorí si “nesplnené modré sľuby” nepamätajú, sú vychované porevolučnou propagandou anti-komunizmu a veria teórii “trhu, ktorý všetko sám vyrieši”. Navyše študenti a “prvovoliči” sú najľahšie manipulovateľný, keďže ešte nemajú veľa skúseností (pričom – paradoxne – na sociálnych sieťach sú práveže starší/skúsenejší/múdrejší, no dôverčivejší <voliči> prezentovaní ako neschopní a zmanipulovaní <Ficovoliči>).

Rovnako manipulovateľný sú ale aj tí, ktorý nedokážu zvážiť so zápormi aj klady. Každá voľba je totižto kompromis medzi prospešným a škodlivým. Ten, kto sa ale o tom prospešnom nedozvie, môže ľahko získať predstavu “že je to škodlivé”. Práve pre nich je nachystaná “očierňovacia kampaň”, ktorá sa akoby stala mottom súčasnej “pravice”.

Ku očieňovaniu sa pridalo aj zosmiešňovanie:

Billboardová kampaň “Istota v ťažkých časoch” (9.7.2010)

Antikampaň: billboard “Istota ťažkých časov” (9.7.2010)

Hovorí sa, že “pohár je buď z polovice prázdny, alebo z polovice plný”. Záleží len na pohľade. No neskúsení si neuvedomujú, že “s polovice prázdny pohár” nie je v ničom horší ako “s polovice plný”. Pri jednostrannej kritike (aká sa práve odohráva na billboardoch a sociálnych sieťach) môže ľahko vzniknúť názor, že “tá druhá strana” je bez chýb (alebo aspoň lepšia).

O politikoch sa objavuje zvyčajne len to škodlivé (korupcia, neúspechy, negatívne dopady ich rozhodnutí, porovnávanie s najlepšími .. alebo proste výmysly).
Ako som predviedol v článku Odpor proti vlakom zadarmo, dokonca aj to, čo je vyslovene prospešné, sa dá prezentovať aj z negatívnej stránky.

Zameriavanie sa na osobu, nie na stranu

Zdá sa, že toto je jediné, čo dokáže pravica skutočne poskytnúť (a prináša im to preferencie): kydať na Fica. 

Billboard KDH – kto volí Fica (9.7.2010)

Billboard SAS: “tiež si zaslúžim istotu” Zdroj: strana-sas.sk

SDKÚ musela na Billboardy minúť fest veľa peňazí. Tu vidno dokonca až dve naraz:

24.2.2016: billboard SDKÚ “bez Fica” (dokonca dva krát)

22.12.2015: billboard OĽANO “pár zlodejov”

Prečo sa sústreďujú len “na jedného človeka”? Určite je to nejaká vyššia politická hra, ktorej význam poznajú len tí zasvätení. Napadá ma niekoľko možných teórií…

Prieskumy

Je pochopiteľné, že v takomto stave ľudia “vedia koho nevoliť”, ale nevedia koho voliť.
Nevolia “niekoho”, ale “proti niekonu”. Vtedy nastupuje druhá manipulačná fáza: prieskumy.
Tým, že pre zvolenie do národnej rady je nutné 5% hranica, hlas odovzdaný strane ktorá sa do parlamentu nedostane je v podstate bezcenný (aspoň niektorí to tak prezentujú).
K argumentom pre určitú politickú stranu to pridáva ďalší parameter: “zvoliteľnosť”, ktorý je napriek zbytočnosti jeden z najvýznamnejších, lebo v praxi zabezpečuje, že do parlamentu sa dostane len niekoľko najbohatších strán (ktoré dokážu billboardami poukázať na svoju existenciu a vedeli by podplatiť prieskumné agentúry aby ich prezentovali ako zvoliteľné).

Niektoré články až príliš okato zdôrazňujú, že treba ísť voliť, lebo kto nevolí, dáva hlas Ficovi. Ovšem keď niekto nechce voliť, asi nemá koho. Keď už bude voliť, tak podľa čoho? Hmmm…

Dôsledok: ľudia nevolia tých, ktorých skutočne chcú, ale vedome volia “menšie zlo”.
(aspoň mám ten pocit z pár posledných prezidentských volieb)

Minority

Čím sa “preslávila” strana “Sloboda a solidarita”?
Vo svojom volebnom programe sa zamerali na špecifických voličov (zaoberaním sa homosexuálmi a legalizáciou marihuany). Možno to vypadá, že si tým odplašia veriacich voličov (a dosť veľa ľudí si z toho robí aj srandu), ale v skutočnosti je to čistá kalkulácia:

• verní kresťania aj tak budú voliť KDH, bez ohľadu na volebný program
• o homosexuáloch sa hovorí ako o 4-percentných, teda spolu s “huličmi” je zaistených minimálne 5% voličov, čo už je samo osebe hranica zvoliteľnosti do parlamentu

Keď pravica vládla

Ohováranie a billboardová propaganda slávili svoj úspech v roku 2010, keď sa pravicová koalícia dostala do vlády.  Vtedy sa ukázalo, že “pravica” vlastne nemá žiaden spoločný koncept, len sa proste spojili strany založené na boji proti Smer-u do jedného spolku.

No ale ako môže spolu fungovať napríklad KDH (ktoré je proti homosexuálom) a SaS (ktoré ich naopak podporuje)? Ani to nefungovalo. Po dvoch rokoch sa táto vláda predčasne rozpadla.

Nepravicové princípy

PRAVICA NEMÁ ČO PONÚKNUŤ väčšine.
Neviem či sú si toho bežní ľudia vedomí, ale politici samotní to určite vedia. Čo s tým?

Začiatkom roka 2016 (teda pred hlavnou volebnou kampaňou) som mal jeden zaujímavý telefonát. Bola to agentúra, platená za prieskum trhu a verejnej mienky. Anketárka mi najprv povedala, že rozhovor je monitorovaný .. blabla .. a že sa jedná o dotazník KDH.
Potom nasledovali otázky typu “čo by ste chceli na Slovensku zmeniť” a podobné.

Odvtedy som si začal všímať billboardy KDH: jediné čo tam spomínajú je “rodina”, ktorá s pravicovými princípmi nemá nič spoločné (vlastne ani s kresťanstvom a demokraciou, nie to ešte s hnutím).

Dokonca som na jednom billboarde videl podporu pre nájomné byty, čo je jeden z bodov, na ktoré chce Smer použiť financie v ďalšom “balíčku” (ktorý vo svojom videu kritizuje Sulík).

Z KDH pochádza aj Prochádzka, ktorý si založil stranu Sieť. Na jeho billboardoch je pre smenu “štát”, ktorý by podľa pravice mal mať čo najmenší vplyv.

Delenie na pravicu a ľavicu je podľa mňa prekonané. Ani Smer podľa mňa nie je ľavica.
Vo wikipedii sa o pravici aj ľavici píše to isté:

“V súčasnosti sa často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.”

Odpor proti pravici

Na každého, kto je dlhšie v politike sa niečo nájde: Sulík má “SaSanku”, Matovič “daňovú optimalizáciu” .. ale pri toľkých AntiFico billboardoch je až neuveriteľné, že na Fica sa našlo len “kolapič” a proti pravici nikto neprotestuje (možno to nie je prekvapivé: už som písal, že “ľavica” na to nemá finančné prostriedky). Vlastne proti niekomu inému ako Ficovi si pamätám len jeden jediný billboard. Tak som si ho hneď aj vyfotil:

23.2.2016: billboard region PRESS a Matovič

Je to síce len jeden, bezvýznamný billbord na nenápadnom mieste. Pripadá mi to, akoby niekomu (keďže každý si môže zaplatiť billboard, nie je to až tak neprekonateľne drahé) rupli nervy a takto vyjadril čo si skutočne myslí (keby to bola kampaň strany, bolo by tých boardov isto omnoho viac). No signalizuje, že “pravicová politika” tiež začína mať svojich odporcov.

Pravica dnes

Po tom, ako skrachovali sľuby o dvojnásobných platoch, pravica prakticky už vôbec nič nesľubuje. Len kritizuje, alebo chce “optimalizovať” dane.

Doteraz som si všimol hlavne tieto činnosti:

• znižovanie daní bohatým, pod zásterkou “rovnej dani” a podobných
  • ide len o to, aby bohatý – oni – menej odvádzali do štátu
• kydanie na Fica a negatívne hodnotenie všetkého čo urobí (jeho strana)
  • aj to vyslovene prospešné (už som písal: Odpor proti vlakom zadarmo)
• sústreďujú sa na nepodstatnosti
  • KDH navrhlo zákon (a hlasovalo zaň) za väzenie pre ženy čo podstúpili potrat
• manipulujú odvolávaním sa na rodinu, hoci jej vôbec nepomáhajú
• zameriavanie sa na minority (homosexuáli, narkomani, ..)
• znevažujú funkciu štátu

Trochu iný pohľad na dane a mzdy

Sulík vo svojich článkoch/videách najviac rieši dane.
Ohľadom daní som sa trošku zamyslel:

Ľudia vs firmy

V spomínaných článkoch/videách častokrát zaznieva, že “to zaplatí stredná trieda”.
Je pravda, že chudobní moc platiť dane nemôžu, ale platia ich aj bohatí a firmy.
A firmám príjmy častokrát vytvárajú hlavne stroje (ktoré zatiaľ nikto nezdaňuje).

Štát podľa stránky Cena štátu vyberie:

• daň z príjmu ľudí – 2.2 miliardy eur
• daň z príjmu firiem – 2.3 mld
• DPH – 5.1 mld
• spotrebné dane – 2 mld
• sociálne odvody – 6 mld (Sociálna poisťovňa ale minie 7.1 mld)
• zdravotné odvody – 2.7 mld (Zdravotné poisťovne minú 4 mld)

Firmy môžu dane “optimalizovať” (v skutočnosti by teda mali platiť ešte viac), no napriek tomu zaplatia viac na dani z príjmov. Tvrdenie o “strednej triede” teda nie je pravdivé.

Je to skôr manipulácia s voličmi, keďže “v strednej triede” je ich najviac.

Vplyv zmeny daní pre ľudí a pre štát

Čo sa stane zmenou (znížením/zvýšením) napríklad o 5%?
Pri aktuálnej dani 20% (nech sa to dobre počíta) to znamená:

• zmena ceny o 4,17%
  • to ľuďom fakt nepomôže/neuškodí (rozdiel medzi eurom a eurom a 4 centami)
• zmenu príjmov štátu o 25%
  • toto môže znamenať zníženie miezd (učiteľom, zdravotným sestrám, ..) až o štvrtinu!

Bežným ľuďom teda zvýšenie daní veľmi neuškodí, ich zníženie ale pocítia omnoho viac.

Znižovanie daní znamená okrádanie ľudí

Nie je daň ako daň

V jednom zo Sulíkových videí k predvolebnej kampani  je navrhované aj “znížiť daň z benzínu a nafty na minimum EÚ”.
Túto daň ale platia aj zahraničné vozidlá (žeby to bolo nariadenie niekoho zvonku?), teda jej zníženie by Slovenskému rozpočtu uškodilo viac, ako by to pomohlo našim vodičom.

Medzi poslednými bolo “zrušenie 2% odvodov od umelcov”. Prečo asi?
Vychádza mi to na ďalšiu špecificky cielenú predvolebnú kampaň, zameranú na “minority”.
(po huličoch a homosexuáloch)

Takisto zvláštnou tam sú “zdravotné odvody z dividend” (ktoré zaviedla vláda v ktorej bol on sám).
Komu to pomôže? Len tím, ktorí to nepotrebujú (teda “kšeftárom”, ktorí nevedeli čo s peniazmi a tak ich “investovali”). Alebo žeby jemu samotnému?

Vplyv (minimálnej) mzdy

Podobne ako dane, pravica zvykne kritizovať aj hladinu minimálnej mzdy.
Argumentom proti zvyšovaniu minimálnej mzdy je, že niektorým sa potom už neoplatí podnikať. Je to pravda?

Minimálna mzda sa týka len najmenej výnosným činnostiam, ktoré by po tomto boli nútené zvýšiť ceny. Samotné zvýšenie cien by nebolo príliš citeľné: podobne ako zmena dane sa ani zmena miezd nepremieta úplne do ceny koncového výrobku. Len čiastočne.
Takéto zvýšenie ceny je systémové (teda tieto náklady by sa zvýšili “všetkým”), teda by nemalo mať vplyv na konkurenciaschopnosť firiem.
Dokonca ani na kúpyschpnosť: bez konkurencie bude nutné akceptovať aj vyššie ceny
(keď si chcem kúpiť chleba, tak si ho kúpim aj keď bude stáť euro dvadsať, hoci predtým stálo len euro .. proste budem musieť .. a v skutočnosti sa to tak aj deje). Ľudia navyše budú mať viac peňazí, takže si drahšie výrobky budú môcť dovoliť kúpiť. Pre nich v skutočnosti žiadna zmena nenastane (možno dokonca nastane zmena k lepšiemu).

Navýšenie minimálnej mzdy má omnoho menší vplyv, ako naznačujú pravičiari: znamená len mizivé navýšenie výslednej ceny (ktoré je navyše vykompenzované vyššími mzdami).

Znevažovanie štátu

Z popisu spomínaného videa (k predvolebnej kampani) sa môže zdať, že štát vyberá peniaze len na to, aby ich potom mohol rozkradnúť. Citujem:

My vravíme, menej štátu je lepšie ako veľa, nižšie dane sú lepšie ako vysoké. A to preto, lebo peniaze, ktoré sa nezoberú tým, ktorí ich vytvorili, nepotrebujú úradníkov, ktorí ich budú prerozdeľovať a nepotrebujú politikov, ktorí sa na nich nabalia.

Tento názor je prekvapivo veľmi rozšírený. Pravica z výdavkov štátu spomína len “odrobinky”, ktoré si privlastnia presne takí istí “podnikatelia”, ako sú oni sami.
(podobné štvavé kampane sú na facebooku proti cigánom kvôli pomoci v hmotnej núdzi)

A pritom najviac sa minie na dôchodky a zdravotníctvo (u ktorých som už písal, že sa z daní vyberá menej ako sa minie), potom nasledujú platby za školstvo, štátny dlh, železnice a cesty, až potom nasledujú ostatné výdavky (viac detailov je na stránke cenastatu.sk; a na ich “bločku” )

Prečo sa pravica snaží o čo najmenší vplyv štátu?

Lebo na svoje fungovanie štát potrebuje peniaze. A oni sú práve tí, ktorí ich majú najviac.
A podľa princípu solidarity by práve oni mali byť tí, ktorí by mali platiť najviac daní.
Preto tá “rovná daň”, preto “nezdaňovanie dividend”, preto kritika všetkého čo ľavica spraví, preto všetky tie reči o tom, že štát je zlý a všetko by sa malo predať sprivatizovať.
(myslím si aj, že pri slabom štáte viac prekvitá aj korupcia)

Záver

Delenie na pravicu a ľavicu je v súčastnej dobe naktuálne.
Jej samotné vládnutie ukázalo, že “pravica” (ako zjednocovací princíp) vlastne vôbec neexistuje.
Ďalším dôvodom je, že pravica už nemá čo ponúknuť. Všetky jej tézy sa ukázali ako neúčinné:

• “zvýšené” platy nepriniesli ľuďom zlepšenie (kvôli zvýšeniu cien infláciou)
• zníženie daní neprinieslo citeľné zníženie cien
• privatizácia štátneho majetku sa neukázala ako správna cesta
  (a dnes ju už len málokto presadzuje)

Pravica môže len sľúbiť zníženie daní tým najbohatším, no tým si nikdy nezaistí vládnu väčšinu.
Preto sa, namiesto sľubov, sústreďuje už len na očierňovanie “ľavice”.
Nakoľko sa im to darí zistíme v nasledujúcich voľbách.

Dodatok 1: skôr ako ma z niečoho obviníte, napíšem aj svoj názor: ja osobne neuznávam delenie na pravicu a ľavicu. V minulých voľbách som sa neriadil propagandistickými heslami strán, prieskumami, ani názormi druhých ale podľa programu jednotlivých strán a diskusiách s ich predstaviteľmi. Snažil som sa tak eliminovať vplyv akejkoľvek manipulácie. Asi preto mi z toho vyšli strany, ktoré sa do parlamentu ani nedostali. Tohto roku mám o dilemu menej: v čase volieb nebudem doma a voličský preukaz som si nestihol vybaviť.
Prvý krát vyskúšam, aké to je neísť voliť.

Dodatok 2 (zo stránky, kde sú aj paródie na billboardy):

Dodatok 3: pri tom neustálom obviňovaní si vždy spomeniem na tento vtip:

Klamár klame: to on klame!
(alebo inak: Zlodej kričí “chyťte zlodeja”)