Tiež sa vám po príchode z práce už nič nechce robiť? Napriek tomu, že v práci je všetko v pohode (samozrejme ak vás nesabotuje šéf či kolegovia), tak doma je to inak?

Mne sa také niečo stalo. Nakopili sa mi fotky na spracovanie. Nie kvôli tomu, že by som si na ne nevedel nájsť čas, ale kvôli tomu, že sa mi nechcelo (do toho vôbec púšťať).
Aj som si kvôli tomu zobral dovolenku, no moc som ich vtedy nespracoval. Ako je to možné?
Veď v práci mi všetko ide ako po masle, baví ma to, jedinú chvíľkovú únavu cítim len po obede, no kávička to zvláda. Čo je doma iné?

Prečo je také zložité namotivovať sa doma? Prišiel som na to. Je v tom zásadný rozdiel.
Všetky princípy v tomto článku ešte ale nenapíšem. Len tipy, čo sa s tým dá robiť:

• jednak preto, lebo ešte potrebujem skompletizovať všetky nadobudnuté vedomosti
• zadruhé: už len samotné uvedomenie si – že k “domácej” motivácii treba pristupovať inak – je zásadné zistenie a v mnohých prípadoch aj dostatočné (na prekonanie “lenivosti”)
• zatretie: v tomto článku sa chcem zamerať vyslovene na spracovanie fotiek – čo všetko sa s tým dá robiť – hoci sa hodí aj nefotografom

Najprv je ale nutné opísať, v čom je “spracovávanie fotiek” iné, prečo je nutné to nevzdať a ako som sa “dostal do problémov”. Až potom napíšem, čo všetko som dosiahol aj bez pochopenia princípov (a toho zásadného zistenia). Zacitujem aj tipy iných a zopár postrehov z kníh.

Väčšine fotografom už budú stačiť informácie v tomto článku.
Vlastne to podstatné tu už je, len nie názorne vysvetlené.
Dá sa aplikovať nielen na fotografovanie (spracovávanie fotiek), ale aj na iné činnosti.

Problém pri spracovávaní fotiek (a podobných činnostiach)

Spracovávanie fotiek (hlavne ak sa nakopili) je dlhodobý proces. Nedá sa to spraviť na jeden krát.  Je to nikdy nekončiaci proces (hlavne ak vieme, že časom nám budú ďalšie a ďalšie fotky pribúdať). Nestačí len namotivovať sa na to aby sme začali, treba navyše ešte aj vydržať.

prečo sa nám nechce?

Na rozdiel od práce za odmenu, existujú aj činnosti, ktoré robievame len sami pre seba. Zadarmo. Ale treba ich spraviť. Občas sa jedná aj o dlhodobé činnosti.

U mňa je takouto činnosťou spracovanie starších fotiek a vytriedenie dát, ktoré sa mi za tie roky ocitly na harddisku. Knižky ktoré si chcem prečítať, dokumenty ktoré si chcem pozrieť, články čo ma zaujali, vtipy čo ma pobavili .. chcel by som si z nich spraviť výcuc.
Na to ale treba veľmi veľa času (veď aj samotným “zbieraním” som ho veľa strávil).

Ďalším rozdielom práce pre seba je, že nám za jej nerobenie nehrozí žiaden trest. Predsa sa sami nebudeme trýzdniť. Je teda veľmi jednoduché takéto činnosti odkladať.
Po určitej dobe nám takéto činnosti ľahko dokážu prerásť cez hlavu. Ako príklad môže poslúžiť aj môj súkromný mail: každý deň mi niekoľko mailov pribudne, niekoľko ich spracujem. Občas si v inboxe nechám nejaký mail ktorému by som sa ešte v budúcnosti chcel venovať. No už takýchto mailov mám 1156!

Pri takomto počte už je problém to, že nech si aj nájdem nejaký čas na spracovávanie, určite ich nespracujem všetky. A keďže prácu nedokončím, pocit uspokojenia bude omnoho menší, ako by som niečo dokončil. Aj keby som spracoval všetky maily, nečaká ma potom žiadna odmena. Len začnú pribúdať nové maily.

Preto je ťažké sa do takýchto činností púšťať. Preto sa nám do nich nechce.

je dôležité nevzdať sa

U každej činnosti, ktorá nemá dedlajn, vždy existujú dve jednoduché riešenia:

• raz a navždy vymazať
• spracovanie odložiť na neskôr (a kúpiť väčší harddisk)

No ten, kto sa s týmito riešeniami uspokojí, bude ich používať aj na ostatné situácie.
Výsledok: už nikdy nič nedokončí.

Túto stratégiu (keďže sa “oplatila”), využije aj na ostatné činnosti v živote. Postupne u neho zakapú všetky záujmy, prestane športovať, skončí posediačky pri televízore.
Typickým príkladom je obetovať všetko kvôli deťom. No deti vyrastú a odídu preč. Starať sa im do života, chcieť riešiť ich problémy (a ignorovať problémy vlastné) nie je správne. No matky zostávajú matkami, hoci ich deti už nie sú deťmi => no ale väčšina matiek radšej “všetko obetuje kvôli deťom” => čoho dôsledku isto každý pozná => a zároveň vznikli aj vtipy o svokrách.

Otázka: presvedčila vás táto úvaha o tom, že porekadlo “ak chceš niečo dosiahnuť, musíš sa vzdať veľa vecí” síce na prvý pohľad vyzerá rozumne, ale je to vyslovene blbosť.
Nikdy zbytočne neobetujte to, čo máte radi! Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí to po vás požadujú (sú to zvyčajne loozry, ktorí nikdy nič nedokončia).
(samozrejme aj v tomto existujú výnimky: ak nejaká činnosť nemá význam, môžu mať pravdu že túto činnosť treba zanechať, no ale o tom musia mať aj pre vás presvedčivé dôvody)
Všetko sa dá zoptimalizovať, určite mnohé aj úspešne dokončiť, len to vyžaduje námahu, vytrvalosť a zvyčajne aj zmenu v návykoch.

Ako sa mi postupne nakopili nespracované fotky

Spočiatku som sa aj ja uspokojil s odkladaním. No prišlo to postupne.

fáza 1: odkladanie

Ako mi fotky pribúdali, začal som mať problémy s miestom.
Pôvodne som si na fotky a MP3 (nazval som ich “médiá”) vyhradil jeden “drive” na harddisku.
Keď to nestačilo, pribudli mi fotky aj na inom oddiele harddisku. Neviem či za to mohli RAW-y, alebo to nastalo ešte predtým.
Keďže som mal PC aj doma aj na byte, zároveň som na fotky začal využívať aj externý harddisk.
V podstate sa mi už len kopili dáta na disku, na niektoré fotky som odvtedy už ani len nepozrel.
Nastala potreba nejako si ich zorganizovať.

fáza 2: organizovanie

Tým, že som mal fotky na viac ako 5-tich miestach (2x PC, 2x externý HDD, práca, viacero diskových oddielov, USB flash a karty foťákov), začal som v tom všetkom mať strašný bordel.
Povedal som si, že fotky sa budem snažiť dávať na jedno miesto na HDD a spracované budem napaľovať na DVD a ako ISO images ukladať do archívu na disk.

Vytvoril som si (už predtým) jednoznačný systém identifikovania fotiek:

• akcie som identifikoval podľa dátumu a názvu, alebo čísla:
  • vo formáte [YYMMDD_nazov], napr: 140321_Amorphis
  • u rodinných fotiek občas stačil názov foťáku a rok
• spracované fotky (a zálohy originálov) som si rozhodil podľa tém na DVD-čka:
  • finálne zábery boli napríklad na: “Akcie 2012-2014”, “Topfest a M.O.R”, “kamoši 2”, ..
  • ich originálne nespracované zábery: “RAW 2013.2”, “ORIG 8” (fotky bez RAW), …
• vyhradil som si tri adresáre:
  • archív ISO – záloha napálených DVD
    

    Dáta na disku: ISO archívy

  • nespracované/nenapálené a nespracované/napálené fotky
    

    Dáta na disku: nespracované adresáre

fáza 3: nestíhačky

Kúpou PEN-u sa mi naskytla možnosť pracovať s RAW a kvantá dát (zároveň s množstvom času na úpravy) sa mi zväčšovali ešte viac. Pribúdali mi aj znalosti v spracovaní fotiek. Na spracované zábery sa naopak občas z nostalgie pozriem, občas som sa teda vrátil aj k starším fotkám a “podokončoval” ich.

Hneď po nafotení akcie sa mi nechcelo spracovávať fotky. Ani sťahovať ich z SD karty.
Začal som prioritizovať: spracovával som skôr fotky z akcií s kamošmi, potom hociaké väčšie akcie .. a až potom tie ostatné.
Tie ostatné (napríklad rodinné fotky) sa už zvyčajne k slovu nedostali 🙁
Čo je dosť blbé, keďže mama by určite chcela mať nejaký výber.

fáza 4: uvedomenie si problému

V istej dobe mi už bolo jasné, že mi fotky pribúdajú rýchlejšie, ako ich stíham spracovávať.

Človek najprv hľadá výhovorky a obviňuje okolie. Spočiatku som to pripisoval pomalému PC.
Je pravda, že vytvorenie jedného RAW mi trvalo aj 30 sekúnd. No ale aj každá zmena v nastavení trvala nekonečné sekundy.
Bolo logické očakávať, že s lepším PC to bude lepšie. No kým som sa rozhýbal do lepšieho PC ísť, nakopili sa mi ďalšie fotky na spracovanie. A keď som si nakoniec to nové PC kúpil, moja efektivita sa nezvýšila až o toľko o koľko som očakával.

fáza 5: analýza problému

Bolo mi jasné, že takto to už ďalej nemôže ísť:

• nemôžem beztresne toľko fotievať ako dovtedy => fotenie by som mal obmedzovať
• nestačí nafotené fotky odkladať, treba ich aj spracovať
  => inak sa nedostanem aj k spracovaniu starších fotiek
• nestačí nechať fotky na HDD
  => musia byť napálené na DVD, aby som sa k nim zbytočne nevracal a nezdržovali ma
• nechcem ich priamo zmazať (ani na ne zabudnúť)
  => prišiel by som o väčšinu svojich spomienok a to nedovolím
• neposuniem sa ďalej, kým ma staré fotky budú zdržiavať => musím ich spracovať čo najskôr
• musím mať prehľad o svojom postupe
  => inak neviem ako dlho mi to bude trvať (ani či napredujem)

Rozhodol som sa, že spracujem (nie zmažem) všetky súbory na HDD. A spracujem maily.
Vytvoril som si skript, ktorý mi uloží názvy súborov a spočíta ich (aj vtipy a videá, ktoré som si chcel ešte pozrieť):

• celkovo potrebujem spracovať asi 100 000 súborov (420 GB dát)
• z toho asi 30 000 vtipov, 60 000 fotiek a 400 hodín videí a filmov
  • videá sú kapitola sama o sebe (tiež ich pribúda toľko koľko ich odbudne)
  • vtipy sa mi (viď nižšie) podarilo nejako spracovať
    • a nové vtipy už pribúdajú tak, že sú rovno spracované (vytriedené)

Výsledné dáta som si zapisoval do ODS (teda Open office XLS) a zistil som, že ani pri najlepšej vôli sa to výrazne nezlepšuje (začal som aj “podvádzať”, keďže som niektoré súbory kopíroval do nemonitorovaných adresárov, aby som si nepokazil/nezneprehľadnil štatistiky).

fáza 5: zefektívnenie workflow

lepšia organizácia dát

Ako najmenej času stráviť s vytriedením dát na disku? Dávať ich na disk rovno vytriedené.
V prípade vtipov sa mi to podarilo: nové vtipy už kopírujem priamo do “finálnych” adresárov.

časový optimalizátor

Existujú programy na zoptimalizovanie času. Aj ja som si naprogramoval svoj vlastný.
Meral mi trvanie činností (plus počítal štatitiky) a tak som mal prehľad čo som vlastne robil.
Na vtipy to prekvapivo fungovalo a podarilo sa mi ich spracovať. Pekne som pokročil aj so spracovávaním Gancoviek.
No spracovávaniu fotiek to nepomohlo: teraz už viem, že u nich nestačí len nájsť si na ne čas. Treba na ne omnoho viac.

lepší foťák: preprocessing namiesto RAW

Najrýchlejšie spracovanie fotiek je vôbec ich nespracovávať.
No s prvým E-P1 som sa musel trápiť s RAW, aby som dosiahol čo najlepšiu úroveň šumu (teraz viem, že by to šlo aj z JPG) a aj nastavenie správneho WB.
S druhým E-P3 som už nepotreboval RAW na dosiahnutie správnej WB.
S E-P5 som sa už nemusel trápiť ani so šumom.

Naučil som sa vôbec sa nespoliehať na RAW: vďaka LiveView už môžem záber upraviť do správneho tvaru už pred samotným odfotením a toto mi šetrí čas pri spracovávaní.
Naučil som sa fotiť tak, že som už vôbec nepotreboval zmazávať pokazené fotky (keďže ich počet bol minimálny).
Vyžadovalo to síce rozmýšľať o výsledku už pri fotení a chcelo to určitú dobu počas ktorej som spoznal rezervy úprav v JPG. Teda učenie. Ale stálo to za to.
So súčasnou generáciou MILC je už aj detekcia správnej expozície aj WB na úrovni, na ktorú sa dá spoľahnúť. A prípadné úpravy pred samotným fotením vyžadujú len minimálnu námahu.

S každým novším foťákom sa moje workflow zlepšovalo (akurát som to nedávno spomínal v článku DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20): sú efektívnejšie).

No vznikol mi aj nový problém:

najnovšia generácia PEN-u mi umožnila fotiť rýchlym sériovým snímaním.
Vznikajú tak fotky ktoré by dovtedy nevznikli .. ale aj veľa odpadu. A zmazávať som sa ešte úplne nenaučil (viem že by som sa mal, no zatiaľ to ešte nie je také akútne).

hromadné úpravy

Naučil som sa hromadne spracovávať JPG:

• pomocou hromadného batch procesu s vhodnou konfiguráciou úprav som spravil niekoľko verzií a v názve súboru som popisoval tieto zmeny (viď predchádzajúci obrázok)
  • napríklad na korekciu “oranžového” auto WB na normálnejšie môže byť napr. prípona “_3GB10”, čo znamená: green -3, blue +10
• výstupy som zmenšil a nakopíroval do rovnakého adresára so zmenšenými originálmi
• v rýchlosti som premazal tie verzie, ktoré sa mi menej páčili
• keď sa mi ani po tomto niektoré zábery nepáčili, spracoval som ich osobitne

vedieť si povedať kedy už stačí

V testigu je základný princíp: “testovanie nikdy nemôže byť úplné” (len u triviálnych situácií).
Aj u fotenia si treba vedieť povedať, kedy je výsledok už dostatočný a kedy sa síce ešte dá o čosi vylepšiť, ale už to za tú námahu nestojí.

Keď sa niekto trápi 40 minút s jednou fotkou, nie je to v poriadku. Len v začiatkoch.
Robiť to stále nie je normálne (samozrejme ak sa nejedná o veľmi drahý a zaplatený projekt):

• buď to znamená, že nám nejde o výsledok – teda napríklad to, že nás to baví
  (poznám človeka, čo rád zbiera huby, no nejedáva ich)
• má nevhodne vybratý foťák
  (prípadne má nevhodné návyky z minulého foťáku a tak s novým nenarába efektívne)
• alebo to jednoducho nevie

Citát z diskusie:

…chcelo by to viac PP 🙂
Ale je pravda, ze co nevyriesis do pol minuty (fakt velky problem), to je na zmazanie ak nejde o nejaky super-specialny moment. Clovek sa to rychlo nauci ked ma 5-6 foteni za tyzden.

fáza 6: obmedzovanie fotenia

Stal som sa omnoho efektívnejší ako pred pár rokmi. Na zistil som, že ani zoptimalizovanie procesov nestačí. Fotky mi stále pribúdali. Nakoniec som obmedzil som aj samotné fotenie.
(hoci teraz mi to zase začalo stúpať)

fáza 7: nechuť do spracovávania

Síce už nemám veľa problémov s novými súbormi, ale aj tak som si nenašiel čas na spracovávanie tých starších fotiek. Už samotné nájdenie času na fotky je problém:

• cez víkendy sa vždy buď niečo deje, oddychujem alebo cestujem domou
  (kde fotky nespracovávam, alebo na notebooku z princípu nechcem)
• cez týždeň chcem chodiť na tréningy (čo by som mohol aj 3x týždenne) – vlastne musím, kvôli chrbtici a aby som zostal vo forme
• práca aj s cestovaním mi zaberie ~ 10 hodín, večer sa musím o seba postarať, nastupuje i únava a hodí sa zaslúžený odpočinok
• a samozrejme ešte by som sa mal venovať aj iným činnostiam a záujmom

Kto ma pozná osobne, určite odo mňa začul frázu “chcel by som konečne spracovávať fotky”. Chcel. No keď už sedím za PC, nejde to. Zistil som, že sa do toho nedokážem dokopať.

Napadlo ma niekoľko systémov, ako na to:

• napríklad v párne dni len upravovať fotky, v nepárne sa venovať “prokrastinácii”
  • facebook, diskusie, …
• keď som zistil, že to nedokážem dodržať, skúsil som to po hodinách
• alebo som si povedal, že proste o 10-tej večer každý deň sa budem venovať fotkám

Napriek tomu, že sa jednalo o “jednoducho zvládnuteľné veci” a hociaký z týchto systémov by mal stačiť, nepomohlo to. Nedokázal som ich dodržiavať. Proste som na to nemal dostatočne silnú vôľu (už aj viem prečo: je viacero dôvodov, jeden je v kapitole “Odmena po práci”, ďalšie: TODO).
Pri predstave, že by som mal začať spracovávať fotky (dlhodobý proces), napáda ma že “zabijem 3 hodiny a nič z toho”, potom ma napadne napríklad “veď sa musím aj vyspať”, začnem robiť niečo iné a tak zvyčajne skončím pri prokrastinácii (krátkodobých činnostiach). Keď sa potom pozriem späť, browzdaním po internete, diskutovaním, facebookom a podobne strávim aj viac času, ako by som ho strávil s fotkami.

Pomoc od druhých

Zistil som, že moje doterajšie vedomosti, skúsenosti ani logika nestačia.
Väčšina ľudí používa facebook ako motivačnú platformu: postuje frázy o úspechu.
Preto som zo zúfalstva na facebook založil diskusiu s otázkou:

Máte dáky tip ako sa namotivovať do spracovávania fotiek?

Odpovede:

• Neviem aku hudbu pocuvas..ale velke sluchatka na usi..nahlas muzika a uz to nejako ide…
• bez sluchatiek.. na plne pecky.. 😀
• subacik…repraciky….zavriet sa v izbe a hotovo
• najlepsia motivacia je deadline
• jj, presne tak, deadline 😀
• Čím skôr fotky spravím, tým skôr budú financie… 😀
• www.di.fm, kategoria Soulful House, alebo Vocal Chillout
• Thomas Bergersen – Promise (Final Version)
• Two Steps From Hell – Strength Of A Thousand Men
  I hope you enjoy to this beautifull melody from Two Steps From Hell – Nero (2011) album.
• Sadnut o 23:00 k pc, vsetko vypnut (internet mobil tablet…) nachystat jeflo vodu a makat 🙂
• money/cash !!!
• Warriyo – Sunburn (a playlist)
• Nerobit to zadarmo/TFP 😀 ale za dobre fee 🙂
• Linkin Park – The Best Songs  – Toto video už nie je k dispozícii. UMG si nárokuje autorské práva.
• Vypnut fuckbook a zacat pracovat 😛
• Ja: Super tipy! .. dobrá muzička na plné pecky ma nenapadla .. aj tie ostatné by mohli pomôcť 😉
  S internetom ma napadlo “nepoužívať ho počas párnych hodín” .. no ešte sa mi to moc nedarí 🙁
• Tiez mam tento problem …
• vycerpany kontokorent 😀
• moje fotenie je len hobby, ucet ma od fotenia len odvadza 😀
• Odkedy mam deti, tak sa nemusim motivovat na upravu fotiek. Tak sa tesim, ked mam chvilu kludu a mozem v pokoji upravovat, ze ma to zacalo aj bavit. Odporucam 🙂
• Zle odporucanie 😛 to sa radsej este dalsich 6-8 rokov budem premahat vypinanim internetu…..na dzeco je este cas 😀
• zobudit sa rano o 4 a pracovat s cistou hlavou 😉
• Ja si fičím na hudbe hlavne cez Spotify a nahlas, lebo vedľa nás stavajú dom a tie zbíjačky treba prehlušiť 😀 A inak, aj spomínané peniaze sú motivácia, lebo ak ich dostanem hneď napríklad po fotení koncertu, tak mi je blbé, že na fotky dlhšie čakajú a to ma motivuje. A zas, ak mám peniaze dostať až potom, aj to je motivácia mať v hlave niečo, čím si chcem spraviť radosť, nejaký kus oblečenia, topánky, alebo termín blížiacej sa splátky kreditky 😀
• mne akurát hrá Karel Gott- Lady Karneval 😀
• odkladaj to tak dlho ze uz sa to viac nebude dat, potom to uz prekusnes

výcuc z odpovedí

1) pustiť si perfektnú muzičku

Táto odpoveď ma prekvapila najviac. Hoci ju podvedome používam (keď niečo robím, zvyčajne mám sluchátka aby ma nič nerušilo), zaujal ma aj hudobný štýl, ktorý sa v odpovediach prejavil.
Hlavne Thomas Bergersen je na prácu ako stvorený: je to vlastne akoby hudba z filmu, no akurát také pasáže, že pri práci máte pocit, že už už “hlavný hrdina ide vyhrať” (teda že vaša práca sa akurát blíži do zdarného konca). Neskutočné niečo.

2) dedlajn

Vtedy som to ešte prehliadol, ale po prečítaní poslednej knihy (ktorú spomeniem neskôr) je to fakt jedna z najlepších zásad.
Ovšem v mojom prípade ťažko použiteľná, keďže pri najväčšom možnom tempe ako si viem predstaviť ukončím spracovávanie fotiek najskôr tak o 3 roky.
No ale “dedlajn” sa dá využiť aj na menšie ciele.

Keď som robil na jednom projekte v Tatrabanke, vždy ráno sa tam stretli zamestnanci jedného oddelenia a povedali čo v ten deň budú robiť.
Tiež to bolo čosi podobné ako “dedlajn”, ale prešpekulovanejšie: takto som si zároveň každé ráno musel naplánovať (teda dedlajn bol koniec pracovnej doby) čo budem robiť a navyše ešte aj kolegovia (a šéfka) vedeli čo.

3) vypnúť internet

Odpoveď je to síce logická, no v praxi nie moc úspešná. Občas sa mi totižto stalo, že mi nefungoval internet, no aj tak som sa vtedy do fotiek nepustil.
Bez internetu totižto robievam veci, ktoré nerobím vtedy, keď ten internet mám 😉
Napríklad upratovanie, čítanie, alebo dobieham zanedbaný spánok.

4+) ďalšie tipy už len v skratke:

• financie – pre niekoho to môže byť motivácia (v práci to funguje 🙂 ), no obávam sa, že mňa by to potom prestalo baviť
  • zatiaľ za peniaze nefotím, som na tom teda podobne ako tvrdenie “moje fotenie je len hobby, ucet ma od fotenia len odvadza”
• začať o 23.00, pripraviť si jedlo, vypnúť net a makať – hoci to znie podobne ako 3), toto by na mňa mohlo fungovať lepšie
  • podobne ako: “zobudit sa rano o 4 a pracovat s cistou hlavou”
• (popri deťoch) vnímať upravovanie fotiek ako odmenu/oddych, nie ako prácu
  • keď budem mať deti, tak si na tento tip určite spomeniem
• odkladať až tak dlho ako sa dá, potom to prekúsnuť
  • do tohto stavu sa asi pomaly dostávam 🙂

V skutočnosti to boli všetko dobré tipy, no ani tie mi nepomohli: mal som pocit, že už sa ma buď netýkajú, alebo som ich už skúsil a nepomohli.
Hľadal som v nich totižto odpoveď na otázku “prečo nemám takú pevnú vôľu”. No nenašiel.
A tak som tie tipy ani nevyskúšal (okrem tej muzičky, ktorá ich všetky zatienila a myslel som si, že bude stačiť). Keby som hľadal odpoveď na otázku “ako aplikovať pracovnú motiváciu do tej “domácej”, pomohli by.

Medzičasom som hľadal informácie aj inde.

Motivačné prednášky

Čítanie motivačných kníh mi spočiatku nič neprinieslo.
Po úvodnom nadšení som totižto nadobudol pocit, že to títo ľudia robia len pre peniaze. “Motivátori” si totižto z “time managementu” spravili biznis. Akoby prednášali manažérom podnikov, čo a ako by mali robiť: ako sa “zbaviť lenivých zamestnancov” a podobné veci.
Nečudujem sa teda, ak sa niektorí manažéri potom správajú akoby sa o svojich zamestnancov nezaujímali: ak im proste niekto nesadne hneď, tak hľadajú iného, ktorý im bude zobať z ruky.
Možno tak firma naozaj funguje najlepšie, no mimo “vysokého manažmentu” sa tento princíp vôbec nedá uplatniť v obyčajnom, bežnom živote.
Ich riešenie na spracovanie starých fotiek by bolo “zmazať a nikdy sa k nim nevracať”.
No už som popísal, k čomu to vedie.

Keď som si čítal produkty “motivátorov” (ktorí na týchto kecoch zarobili majland), vždy ma napadlo, že to čo sa z ich rečí dá použiť, už vlastne všetko praktizujem a stále sa mi nechce (spracovávať fotky).
Zásady, ktoré sa tam uvádzajú (napríklad “prestať sledovať TV”, alebo “kašľať na to čo hovorí sused”) síce na prvý pohľad majú logiku, no v praxi to nestačí. Napríklad tú telku už dávno nesledujem, po presťahovaní svojich susedov ani nepoznám.

Nikto nenapísal nič, čo by som mohol jednoducho začať praktizovať aj ja.
Všetci sa totižto zameriavali hlavne “na druhých”: napríklad ako delegovať svoju prácu na iných, aby som “ja sám” nič robiť nemusel a mal tak čas sám pre seba. No toto za mňa nikto nespraví.

Behaviorálna ekonómia

Vysvetlenie, ako funguje motivácia človeka, som ale našiel. Nie však z kecov “motivačných zbohatlíkov”, ale v pokusoch chlapíka menom Dan Ariely, ktorý sa venuje “behaviorálnej ekonómii”.
Na rozdiel od klasickej ekonomiky – ktorá predpokladá, že “existuje neviditeľná ruka trhu, ktorá všetko vyrieši” a z toho odvodzuje všetko – v jeho knihách sa nespolieha len na teóriu. Ale v praxi na rôznych pokusoch (a zážitkoch zo života) skúma správanie ľudí. Jeho knihy sú určite bestsellerom: na jeho knihu som narazil náhodou a zaujal ma názov: “Jak drahé je zdarma”.

Napriek tomu, že “ekonómia” a “fotky” na prvý pohľad vôbec nesúvisia, už pri názve tej knihy som si uvedomil, že v skutočnosti súvisia. A veľmi.
Za spracovanie starých fotiek mi nikto platiť nebude, naopak ak ich spracujem a pošlem kamošom, oni ich budú mať zadarmo. Mňa ale nie (keďže ma stoja čas a peniaze za foťák).
A hoci je tá kniha o úplne iných veciach, v pár kapitolách sa venuje aj motivácii.

ako sa motivovovať nevzdať pracovať na dlhodobých činnostiach

V jednej kapitole Dan popisoval, že keď mal veľké zdravotné problémy, testovali na ňom nový liek. Tento síce fungoval, ale mal veľmi nepríjemné vedľajšie účinky (niekoľko hodinové zvracanie, bolesti a podobne). Ako sa neskôr dozvedel, on jediný ho doužíval do konca. A prečo? Lebo ako fanúšik sledovania filmov si ako odmenu za pretrpenie tých múk doprial sledovanie filmu. Pri sledovaní filmu pozabudol na to zlé a tak prečkal tie najkrutejšie časy.

Prokrastinácia a alkohol

V jednej motivačnej prezentácii “dosť bylo prokrastinace” bolo prezentované, že browzdanie po internete, diskutovanie, facebook a podobné aktivity nás odrádzajú od nášho cieľa.
Úplne sa ich zriecť však nepovažujem za správne riešenie: mám kamošov, ktorý na facebook postujú zaujímavé články, v diskusiách o foťákoch sa preberajú aj iné témy (paradoxne vhodnejšie do života ako samotné sledovanie TV), dokonca aj v tej telke sú zaujímavé veci ktoré by bežný občan mal vedieť.

Pokúsil som sa aplikovať zásadu z predchádzajúcej kapitoly na spracovanie fotiek: použiť prokrastináciu ako odmenu po spracovaní fotiek. Teda namiesto mailu (čo bolo normálne ako prvé po zapnutí PC) chvíľu riešiť najprv fotky a až potom si pozrieť novinky o foťákoch, diskusie a facebook.
Zistil som, že to naozaj funguje: fakt som sa do spracovania fotiek odhodlal a zopár ich aj spracoval. Z toho vyvodzujem záver:

“Najlepšia motivácia (do nefinančných činností) je okamžitá odmena prokrastináciou”

Neskôr som si uvedomil, že som vlastne čosi podobného už raz čítal (a spomenul v článku o závislostiach). V knihe “Majster alkohol” prezradil Jack London jeho tip na to, ako sa stať slávnym spisovateľom: dal si záväzok, že každé doobedie napíše aspoň 1000 slov. Keďže sa z neho ale stal alkoholik, alkohol používal ako odmenu po písaní a napiť sa alkoholu mohol až po napísaní toho čo si zaumienil.
No jeho príklad zároveň poukazuje na riziko takéhoto správania: keďže sa stal závislák, začal piť aj pred ukončením svojej 1000-ky s tým, že to dokončí neskôr. Chvíľu to fungovalo, no časom nedokázal písať, kým sa nenapil. Časom, keď už bol úplná troska už ani svojich 1000 denných slov nezvládal. Nakoniec sa predávkoval. Napriek tomu je to jeden z najlepších spisovateľov svojej doby.

Odmena po práci

Sám na sebe som si všimol, že domáce činnosti (prokrastináciu, ktorej sa nevenujem v práci) zároveň využívam aj ako okamžitú odmenu po práci (financie prichádzajú len raz mesačne).

Funguje to napríklad takto: povedal som si, že Facebook budem používať len doma => je to prínosné pre prácu (zbytočne ma to nerozptyľuje) => zároveň tým pre mňa navyšuje jeho hodnota (keďže sa ho dobrovoľne na čas zriekam; keby mi ho zakazovali iný, bral by som ho ako niečo zlé) => vytvoril som si tak niečo (pre mňa hodnotné), čím sa môžem priamo odmeniť po práci => čo ma zároveň dodatočne motivuje (chodiť do práce), keďže po nej bude odmena.

Má to ale neželaný vplyv na domáce práce: tým, že si domáce sedenie pri PC spájam s prokrastináciou, neberiem ho už ako prácu. No ale spracovávanie fotiek už nie je prokrastinácia, ale práca. Tým, že doma čosi robím na PC, nielenže si míňam svoj vlastný čas, ale oberám sa tak zároveň aj o odmenu za prácu v zamestnaní.

Aj toto môže byť významný (ak nie hlavný) dôvod toho, že sa nám po práci už nič nechce.
Vysvetľuje aj, že medzi prácou doma a prácou v zamestnaní je diametrálny rozdiel!

 

Ďalšie zásady

Jack Londonova pamiatka nech je pre nás aspoň ponaučením, že “prokrastinácia” (dokonca aj alkohol) sa dá využiť aj pozitívne. No treba ju (ho) mať pod kontrolou. A (ako som už napísal v článku o závislostiach): “nikdy nezvyšovať dávku” (hoci vtedy keď som ten článok písal, ma nikdy nenapadlo, že by sa hodil aj na prokrastináciu).

Ako som zistil, je nutné si zaviesť určité zásady a potom sa ich poctivo držať (najlepšie si ich aj zapísať). Lebo inak ich určite nebudeme dodržiavať. Navyše človek proste zabúda.

Pri browzdaní internetom som ešte narazil na ďalšie zásady, ktoré sa oplatí dodržiavať (alebo aspoň poznať). Takisto v Ariely-ho knihách sú vysvetlené aj iné princípy fungovania človeka, ktoré vplývajú na motiváciu (a nie je ich málo).
V skutočnosti sa človek správa iracionálne, je to skôr klbko nervov podliehajúce náladám ako logicky zmýšľajúca bytosť (o čom sme doteraz určite boli presvedčený).
Poznatky získané z jeho pokusov dávajú nový pohľad na kydy motivátorov. Musím si ich teda prečítať ešte raz, lebo až teraz viem, čo by som v nich mal hľadať.
No kým ich skompletizujem, určite prejde hodne času a možno ich nenapíšem ani tu, ale do nejakého nového článku.

No myslím si, že už tieto zásady, ktoré sú tu popísané sú pre začiatok dostatočné.

Napísali iní

Súvisiace články a ich citáty

1. Jak změnit své návyky:
   • Možná jste slyšeli, že vybudovat nový návyk trvá 21 dnů. Nemělo by to být tedy tak těžké.
   • Jestliže si záměrně nevytváříme dobré návyky, tak si podvědomě utvoříme ty špatné.
2. Samo Trnka radí: Ako vybabrať so sebou samým, že by robota bola hotová:
   • Z práce, ktorá je koníčkom, sa pri prvej väčšej prekážke môže stať už len obyčajná práca.

Zhrnutie môjho článku

Namiesto bežného záveru, v ktorom by som zhrnul to najpodstatnejšie, tentokrát radšej zacitujem, čo o mojom článku bolo napísané v diskusii:

Četl jsem tak ob jeden odstavec, ale zato jsem vydržel až do konce, byl jsem totiž zvědavej jak to dopadne – když selže vnitřní motivace, sebeodměňování, koučovací videa, motivační články, nebo dokonce i citáty, co pak přiměje člověka k činu. A článek nakonec odpověď naozaj poskytuje – nejlepší motivací, když se vám do něčeho nechce, je pomyšlení, že až si to odbydete, budete potom moct zas nerušeně prokrastinovat. Tomu řikám panečku odměna!

Ešte jedna rada na záver

Keď si už nájdete čas na spracovanie fotiek a zoptimalizujete si workflow (alebo hocičo iné), určite budete mať pocit, že máte zrazu omnoho viac voľného času.
Nezabite ho zbytočne nepodstatnými úlohami, ktoré znovu nebudete stíhať. Lebo sa dostanete zase do bludného kruhu, z ktorého sa určite bude dať dostať, ale možno vám už na to vedomosti z tohto článku stačiť nebudú.