^{Dodatok 14.5.2021: doplnené dôkazy pre 2 zvolené bulharské konštanty}

Aká je skutočná pravdepodobnosť problémov s kovidom?

Podľa NZCI údajov z 1.5.2021 vychádza pravdepodobnosť úmrtia 1.5%
(11 732 obetí pri 758 425 pozitívnych, čiže pri 382 720 PCR + 375 705 AG testoch)
Je to ale len zo zachytených prípadov, teda bude menšia o ľudí čo kovid prekonali bez príznakov/testov + tých čo majú tak silnú imunitu, že ju nikdy nechytia.
A zase naopak, pri ľuďoch z rizikovými faktormi bude vyššia
-> z čoho ale zákonite vyplýva, že bez týchto rizikových faktorov bude nižšia.

Skutočná pravdepodobnosť problémov s kovidom je teda nižšia ako pravdepodobnosť vypočítaná zo štatistík. Navyše je pre každého človeka rôzna, v závislosti od rizikových faktorov.

Rizikové faktory sú napríklad tieto:

Rizikové faktory

• vek: úmrtnosť pri kovide je 5.4% (70 rokov a viac), 0.5% (50-69 rokov), 0.02% (20-49 rokov), 0.003% (do 20 rokov)
• chronické choroby: “cukrovkári, nebodaj s astmou a nebodaj s nadváhou majú šancu, že zomrú pri COVIDE 8-30x vyššiu ako zdraví ľudia” (zdroj: dáta bez pátosu)
• stres, zlý spánok: nakoľko nemáme údaje, dám “Bulharskú konštantu” BK ~ 10x
• rúško: problémy s dýchaním + nadmerné/nesprávne používanie (spôsobujúce množenie škodlivín): BK = 10x

Sú ale aj faktory, ktoré naopak riziko znižujú:

• vakcinácia: pri 90% účinnosti vychádza BK = 10x
• profylaxia vitamínom D: podľa Bukovského 20-80% => BK ~ 3x
• profylaxia ivermektínom: podľa Mesíka 79% => BK = 4x
• účinná liečba – logicky by sa časom mala zlepšovať
• faktor kolektívnej imunity: pri 20% zaočkovaných + 20% prekonaní choroby + prirodzenej imunite => je BK ~ 4x
• no a kovid oficiálne malo len 1/13 ľudí => BK ~ 5x že ho nechytím ani v budúcnosti

Pre mňa to teda vychádza: 0.0000001%
= 0.02% (vek) * 1/30 (nemám cukrovku ani chronické choroby) * 1/10 (vyhýbam sa stresu) * 1/10 (dýchanie/rúško) * 1/4 (kolektívna imunita) * 1/5 (ak nechytím kovid) * 1/3 (vitamín D)

Vakcinačná kalkulačka

Oficiálne pravdepodobnosti problémov:

• trombózy u AstraZeneca: 0.00065% (zdroj: facebook MZ)
• faktor vyššej pravdepodobnosti trombózy u mladších ľudí => BK ~ 2x
• anafylaktický šok: 0.001%
• čiastočné ochrnutie: 1/30 000 (podľa letáku Pfizer)

Neoficiálne rizikové faktory:

• zápal srdcového svalu po druhom očkovaní Pfizer: zatiaľ neznáme
• Faktor nenahlasovania všetkých problémov => BK ~ 10x
• Faktor korupcie, ututlávania a zapierania => BK ~ 10x
• Budúce možné problémy: sú neznáme => BK ~ 10x
• Rizikovosť pri známych alergiách => BK ~ 10x

Keďže v karte mám napísanú alergiu na jeden liek, tak pre mňa teda treba rátať s vyššou pravdepodobnosťou problémov. U mňa teda treba rátať s možnou hodnotou 0.13% zrazenín, alebo teoretického 0.1% anafylaktického šoku

ZHRNUTIE:

Pravdepodobnosti mi teda vychádzajú rádovo takto:

• možné problémy pri kovide: 0.0000001%
• možné problémy pri vakcíne: 0.1%

Pri súčasných vedomostiach a informáciách je teda pre mňa vakcína rizikovejšia ako kovid. To len aby ste vedeli, prečo sa zatiaľ neplánujem dať zaočkovať.

– – – – – – –
Poznámka pod čiarou

Uvedené “Bulharské konštanty” sú samozrejme len odhadnuté. Pri faktoroch, kde sa presné čísla nedajú nijako zistiť ani odhadnúť, dal som konštantu 10x.
Je mi jasné, že kvôli tomu sú niektoré nadhodnotené, ale z dôvodu neexistujúcich skutočných dát ich treba považovať za možné => teda treba s nimi rátať.
Výsledný rozdiel mi vyšiel preto taký veľký, lebo riziká kovidu sú všeobecne známe, ale riziká vakcinácie sú ešte stále neznáme => preto je ich potenciál vyšší (aj keď aj ten sa časom bude znižovať).

Dodatok 14.5.2021: dôkazy pre buhlarské konštanty

Faktor nenahlasovania všetkých problémov

Odhadol som že sa nahlasuje len desatina skutočných prípadov. Dr. McCullough vo videu O efektivní léčbě covidu a rizicích vakcín proti covidu hovorí, že ich môže byť dokonca aj menej a uvádza tieto dôvody:

Předchozí studie uvádějí, že do VAERSU se hlásí pouze 1-10 % všech nepříznivých efektů, a to z několika praktických důvodů. Zaprvé – je k tomu zapotřebí zdravotnický pracovník, který může vstoupit do systému, nebo známý, který zavolá zdravotníkovi, aby tam udělal záznam. Většina úmrtí se objeví v první, druhý a třetí den, takže jsou oznámeny zdravotnickým personálem. Některá se stanou přímo ve vakcinačním centru, takže zdravotnící se cítí velmi zodpovědní a ihned to ohlásí. Mnohdy jsou oznámeny sestrami z domovů pro seniory nebo sestrami, které vidí pacienty na JIP, kde jsou pacienti prohlášeni za mrtvé nebo prodělali resuscitaci a zemřeli. Takže to se akumuluje první, druhý a třetí den. CDC 8. března oznámilo na svém webu bez větších fanfár, že revidovalo 1600 úmrtí s nejmenovanými lékaři FDA a naznačili, že ani jedno úmrtí nebylo kvůli vakcíně.

Faktor korupcie, ututlávania a zapierania

Oficiálne je pravdepodobnosť trombózy = 0,00065%
Je to použité napríklad v infografike ministerstva zdravotníctva na facebooku.

Zo správy z Nórska ale vychádzajú omnoho vyššie čísla:

V Nórsku stihli do polovice marca podať 134-tisíc dávok vakcíny od spoločnosti AstraZeneca. U celkovo piatich ľudí – relatívne mladých a dovtedy zdravých – sa vyskytla ťažká trombóza, traja z nich zomreli. Jedna ďalšia osoba zomrela po očkovaní vakcínou od AstraZenecy na krvácanie do mozgu. Nórsko 11. marca dočasne pozastavilo používanie tejto vakcíny a tamojšie zdravotnícke úrady odporučili 15. apríla od očkovania toto vakcínou úplne upustiť.

Prepočítavanie: 134-tisíc dávok (po 2 dávky na človeka) = viac ako 67 tisíc ľudí
=> potom to už pre 5 trombóz vychádza pravdepodobnosť = 0.00746%
(čiže 10x viac ako oficiálne prezentovaná -> je to približne toľko, akú BK som zvolil)

Je to už jeden z 13400 ľudí, teda tento prejav sa musel vyskytnúť aj počas klinických skúšok. Keďže ale vakcína bola schválená na núdzové použitie, tak to poukazuje na možné ututlanie takýchto vedľajších účinkov.