UK deaths delta - štatistiky

Zrušte povinné rúška (4): kovid je už ako chrípka

História článku: 6.8.2021: publikovanie, dodatok 27.11.2021: vysvetlenie aktuálnej katastrofickej situácie na Slovenskua a prečo neodporuje pôvodnému tvrdeniu, 28.11.2021: pridaný obrázok s porovnaním úmrtí na kovid

V počiatku kovidovej pandémie sa ľudia rozdelili na dva tábory, ktoré:
1) prirovnávali kovid ku chrípke, alebo
2) tvrdili, že sa jedná o výrazne smrteľnejšiu chorobu
=> ukazuje sa, že obe tieto skupiny mali svojim spôsobom pravdu

Štatistiky už v októbri naznačovali, že kovid má pre väčšinu ľudí skutočne rovnakú úmrtnosť ako chrípka, ale pre starších ľudí je výrazne smrteľnejšia. Pre deti bol dokonca menej rizikový kovid.

Ako je to možné?

Skutočný rozdiel medzi kovidom a chrípkou

Kovid aj chrípka majú podobné príznaky, podobnú liečbu, na rovnakom princípe sa šíria (kvapôčkovou infekciou) a v skutočnosti majú aj podobnú úmrtnosť.
Jediný rozdiel je v tom, že chrípka tu je aspoň 100 rokov a kovid len 1 rok. To je celé.
Od toho sa odvíja aj vyššia úmrtnosť ľudí nad 60 rokov, ktorá tvorí 90% úmrtí.

Úmrtnosť chrípky a kovidu v závislosti od veku

V minulom roku sa objavili prvé porovnania úmrtnosti podľa veku.
V nich mali mladí dokonca nižšiu pravdepodobnosť úmrtia ako na chrípku.
Naopak starší mali rádovo vyššie riziko. Kvôli tomu sa zdalo, že je ten rozdiel taký veľký.

úmrtnosť chrípka vs kovid (2020)

Tabuľka vysvetľuje, ako môžu mať pravdu aj tí, čo tvrdili že kovid je ako chrípka, aj tí čo tvrdili že nie je. Vysvetlím prečo:

Dlhodobý vs. krátkodobý vplyv vírusu

Principiálne sa totižto riziko automaticky znižuje:

  • pri každom víruse je prvý rok najvyššia pravdepodobnosť, že sa nakazí najviac ľudí
    • buď neprežijú, alebo prekonaním kovidu získajú imunitu a na ďalší rok už neochorejú
  • druhý rok už prakticky môžu ochorieť “len” tí, ktorí neochoreli prvý rok
    • bude ich teda menej ako prvý rok
  • každý ďalší rok bude menej a menej ľudí, pre ktorých je vírus rizikový
    • bude ich ešte menej
  • a takto to bude nasledovať aj po ďalšie roky
    => teda čím prejde dlhšia doba, tým bude vírus relatívne menej rizikový

Okrem toho sa ale dejú ďalšie 3 postupné zmeny, ktoré spôsobujú pravý opak:

  • ľudia postupne starnú
    • a čím sú starší, tým sa pre nich vírus stáva nebezpečnejší
  • vírus vďaka evolúcii mutuje aby prežil
    • po čase sa teda znova stáva problematickým aj pre tých, ktorí ho prekonali
  • protiláty na vírus postupne slabnú
    • je to aj logické, nakoľko ak telo protiláty nepotrebuje, tak ich prestane tvoriť
      (hoci štúdie poukazujú na fakt, že existuje tzv. bunková imunita, ktorá si tieto protilátky dokáže rýchlo vytvoriť aj po rokoch)

V konečnom dôsledku sa teda po rokoch udejú tieto 2 zmeny:

  • úmrtnosť a škodlivosť vírusu výrazne poklesne
    • lebo každým rokom klesá, až sa ustáli na nejakej hodnote
      (alebo bude kolísať v závislosti od aktuálnej mutácie)
  • pomer mladších ľudí sa zvýši
    • nakoľko starší majú viac rokov na získanie imunity, postupne sa bude zvyšovať percento mladších (ktorí vírus ešte neprekonali)

Vplyv vakcíny

Vakcína spôsobuje ďalšie tri javy, ktoré znižujú riziko:

  • tým, že vďaka získanej imunite z vakcíny umrie menej ľudí
    • znižuje sa úmrtnosť a pravdepodobnosť problémov
  • zároveň sa aj znižuje počet neimunizovancýh ľudí, ktorý môžu na ďalší rok ochorieť
    • čím vlastne pomáha prirodzenému “premoreniu”
  • zároveň očkovať sa dávajú hlavne starší a rizikoví ľudia
    • teda aj v prípade vakcinácie sa bude postupne zvyšovať percento mladých ľudí

Svojim spôsobom teda vakcína nahrádza prirodzenú dlhoročnú evolúciu vírusu.
(zároveň – ak sa použije na vírus s dlhou evolúciou – umožňuje aj jeho úmrtnosť znížiť)
Percento rizikových sa u mladých zákonite zníži menej ako u starších.

Tvrdenie, že “nový delta vírus postihuje hlavne mladých” je teda hoax, prameniaci z nepochopenia zákonitostí očkovania a prirodzenej evolúcie vírusu. Je totižto logické, že pomer mladých bude po čase automaticky vyšší. Ale ak sa celkový počet chorých nezvyšuje ako v aktuálnej situácii, NEMOŽNO tvrdiť, že nový vírus je pre mladších nebezpečnejší. Lebo nie je. Len sa jeho nebezpečnosť znižuje pomalšie.

Úmrtnosť chrípky

Podľa Amerického CDC je úmrtnosť na chrípku okolo 0.1%
Podľa českej wikipédie je v EÚ podobná alebo vyššia. U nás a v ČR je určite vyššia:

V rámci EU letalita chřipky koreluje dlouhodobě mezi 0,1–0,4. V České republice koreluje mezi 0,15–0,25 tzn. že každý rok zemře “na chřipku” (v souvislosti s chřipkou) asi 1500–2500 lidí. Ve statistice SZÚ na chřipku jako primární příčinu úmrtí zemře jen desetina.

Tieto údaje sú vzhľadom na predcházajúcu kapitolu logické, lebo zaočkovanosť u nás a v Čechách je nižšia ako v USA.

Úmrtnosť kovidu v UK: celková vs “Delta variant”

Podľa worldometers.info je stav v UK, ku dňu 6.8.2021, pre počet výskytov kovidu:

  • Coronavirus Cases: 5,982,581
  • Deaths:130,086
    • z uvedených čísiel vyplýva priemerná úmrtnosť 2.17%

Podľa poslednej prezentácie Investigation of SARS-CoV-2 variants of concern: technical briefings (z 23.7.2021) sú tieto dáta ohľadom delta variantu:

  • Delta cases (All cases): 229,218
  • Deaths within 28 days of positive specimen date (All cases): 460
    • z týchto hodnôt už vyplýva aktuálna úmrtnosť len 0.2% (čo je viac ako 10x menej)

Pre nezaočkovaných je táto hodnota ešte nižšia:

  • Delta cases (All cases) Unvaccinated: 121,402
  • Deaths within 28 days of positive specimen date (All cases) Unvaccinated: 165
    • pre neočkovaných teda vychádza toto riziko už len na 0.136%

Riziko kovidu je teda podobné, ako riziko chrípky v Čechách.
Pre neočkovaných je dokonca nižšie 🙂

Poznámka ku neočkovaným a rizikovým

Ako vidno zo štatistík, neočkovaní majú omnoho menšie riziko problémov, ako priemerná populácia. Je to nielen preto, že sú v priemere mladší, teda menej rizikoví. Ale hlavne preto, lebo veria že kovid zvládnu aj bez očkovania. Ak sa totižto človek stará o svoje zdravie + ak nemá chronické choroby či obezitu + ak vidí že ľudia ako on kovida prekonali bez problémov
=> tak sa zvyčajne zaočkovať dať nechce.

Naopak: ak človek býva chorľavý, jeho známi mali s kovidom problémy
=> tak ho to automaticky motivuje aby sa dal zaočkovať.

V praxi to spôsobuje, že už pri relatívne malom percente zaočkovaných je zaočkovaná drvivá väčšina skutočne rizikových ľudí.

Preto môže aj pri rovnako smrteľnom víruse vychádzať v štatistikách až 16x menšia úmrtnosť neočkovaných ako u priemernej populácii (pričom treba ešte zobrať do úvahy, že medzi nezaočkovanými sú najrizikovejší práve tí, ktorí sa zaočkovať dať nemôžu – kvôli alergiám, či srdcovým problémom – teda riziko tých ktorí sa zaočkovať nechcú dobrovoľne, je v praxi ešte nižšie).


Zhrnutie

Kovid má (a aj mal) podobnú úmrtnosť ako chrípka. Len rizikovosť ľudí bola iná.
Keby sme tu 100 rokov mali kovid a prišla by chrípka, narobila by to podobnú neplechu.

Štatisticky sa preto minulý rok javil smrteľnejšie, lebo vtedy bolo omnoho viac rizikových ľudí (bez dostatočnej imunity). Tohto roku je už ale situácia iná. Čo je dobrá správa.

Vďaka silnej predchádzajúcej kovidovej vlne (kedy sa veľa rizikových premorilo/umrelo) + vďaka očkovaniu (kedy sa imunizovali tí, čo sa cítili rizikový) už zostalo minimum skutočne rizikových ľudí. Úmrtnosť kovidu a chrípky sa vďaka tomu prakticky takmer dorovnala. Dokazujú to štatistiky z Británie. Podobné to bude aj u nás.

Nakoľko kovid je v podstate rovnako nebezpečný ako chrípka -> proti ktorej rúška nepoužívame => nie sú už potrebné rúška ani proti kovidu. V Británii to už pochopili.

PS1: hoci sa 60% zaočkovanosť seniorov na Slovensku zdá malá, dovoľujem si tvrdiť, že to určite stačí, aby prípadná ďalšia vlna bola citeľne menšia ako tá minulá.

PS2: očkovanie ľudí do 50 rokov (mimo chronicky chorých) nie je potrebné (keďže u nich je riziko rádovo menšie ako priemerné, dokonca je menšie ako u očkovaných seniorov)

– – – – – – – – – –
Dodatok 27.11.2021 – vysvetlenie súčasnej situácie

Moja predpoveď sa nenaplnila ako som očakával:

  • aktuálne máme až ~3200 hospitalizovaných, z toho ~250 ventilovaných pacientov
  • čo sa pomaly blíži maximu minulej vlny ( ~4200 pacientov, ~390 ventilátorov)

Aj úmrtnosť na deltu sa v UK medzičasom zvýšila (keďže bolo leto, bola menšia).
Ale to nevylučuje moje tvrdenie, že kovid je ako chrípka, lebo:

  • samotné vakcíny nemajú takú efektivitu akú by mali mať
    • v prvom rade vakcíny nezabraňujú šíreniu, tak ako prekonanie ochorenia
    • zároveň je ešte mnoho rizikových nezaočkovaných
    • pričom v EÚ a v USA už dosiahla aktuálna vlna nadpolovičnú silu
  • hoci v UK majú – vďaka “premoreniu” v lete – ešte stále rádovo menej úmrtí ako predtým
  • ale v Japonsku (má 76% plne zaočkovaných obyvateľov) a Indii (29%) ich už prakticky kovid netrápi
    • takže je jasné že na očkovaní v skutočnosti nezáleží
    • v týchto krajinách je ale povolená liečba Ivermektínom
    • je rádovo lepšia aj ako v Portugalsku, dávaného za vzor očkovanosti a prípadov

V Portugalsku majú aktuálne 310 x viac “prípadov”a 120 x viac mŕtvych na milión ako v Japonsku, kde od 13. augusta začali na liečbu covidu potichu používať IVM

Porovnanie úmrtí s kovidom v krajinách s liečbou Ivermektínom, západných krajín a Slovenskom
Porovnanie úmrtí s kovidom v krajinách s liečbou Ivermektínom, západných krajinách a Slovenskom

U nás je ale problém výraznejší. Z viacerých dôvodov:

Skutočný dôvod “nízkeho vakcinačného levelu”

Vláda sa síce snaží zvaliť vinu na opozíciu (a médiá na dezinformácie), ale:

  • vláda zanedbala očkovanie dôchodcov a obmedzenia “motivujú” skôr mladých
    • covid pasy do práce, reštaurácií, indoor športy -> nútia do očkovania nerizikových
  • veľa ľudí nie je zaočkovaných kvôli rizikám z vakcíny
    • vďaka pomalému postupu očkovania sa prevalili problémy so srdcom po očkovaní ešte pred tým, ako sa rizikoví kardiaci stihli dať zaočkovať
  • dôchodcovia nie sú zaočkovaní kvôli horšej dostupnosti
    • treba sa prihlásiť cez internet (čo je pre senilných problém)
    • dôchodcovia s odľahlých dedín zas majú problém dostať sa do očkovacieho centra
      (z TV reportáže vyplýva, že niektorí sa zaočkovali až teraz, keď ich odviezol autobus)
  • naša vláda sa zameriava len na očkovanie
    • tým robí očkovaniu “medvediu službu”, lebo sú najmenej dôveryhodní
    • no a vďaka očkovaniu zanedbávajú liečbu, alebo diskutovanie o nej

Zanedbaná liečba

Hlavný dôvod (“neliečenie” podľa dokumentu ” Terapeutický manažment pacientov s COVID 19″) už dlhodobo pomenováva Juraj Mesík (liečbu navrhuje tu).
V skratke (zaznelo v diskusii “hovorme spolu”):

táto vláda nariadila neliečiť kovid .. a spôsobila katastrofu, ktorej repete zažívame práve teraz

Vo výsledku patríme aktuálne medzi štáty čo zvládajú kovid najhoršie.
Ale nie kvôli kovidu; pri takomto prístupe by krachovalo zdravotníctvo aj kvôli chrípke.
Je to hlavne preto, lebo nielenže sa vláda nevenovala príprave na 3 vlnu (kvôli čomu im odišlo tisíce zdravotníkov), ale zbabrali aj to jediné o čo sa snažili: očkovanie.
Podľa prezidentky “máme najhorší vakcinačný level”.

Ale vďaka ich prístupu sú ľudia aspoň opatrnejší a preto máme podľa ŠÚKL len 7 podozrení na úmrtie po vakcíne (pozn: toto je sarkazmus, ale Krajčí si to naozaj takto vysvetľoval, keď sa dozvedel že v Čechách je tých úmrtí viac ako 130)

Súvisiace články: