Blogové články

E-M5 mark II: prvý dojem a preskúšanie “High res” módu

1 Odpoveď

Zmena 22.10.2016: zmenený “Mouseover” (zmena obrázku po prejdení myškou, ale v Chrome to nefungovalo) za slajder “Before after”. Teraz už vidno aj hi-res shot aj zväčšeninu naraz.

Po vydaní E-M5 Mark II vzniklo niekoľko recenzií z ukážkami “High resolution” módu. Používali sa kvalitné objektívy, teda výsledok bol buď perfektný, alebo roztrasený (obsahoval artefakty).

Ako by asi vyzeral výsledok so seťákom? Za akých podmienok nastáva roztrasenie?
Nastalo zlepšenie s novým firmwarom? Dajú sa vylepšiť už raz spravené, no roztrasené zábery?

Z recenzií na internete som sa nedozvedel (To fakt zaujíma iba mňa? Neviem googliť?)
Tak som si povedal, že skočím do predajne a vyskúšam si to sám.

Pokračovať v čítaní →

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

komentárov 8

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní →

Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky

komentárov 8

Začnem trošku akoby mimo témy. V jednej diskusii zaznela veta:

přes tu kritiku mám X-E1 rád, rád s ním fotím a prodávat ho neplánuju, protože za tu cenu nic lepšího jen tak neseženu. Reálné fungování s ním není ani zdaleka tak dramatické, jak to vypadá

Čosi podobné som vlastne prežíval s mojou prvou bezzrkadlovkou E-P1: všetky recenzie kritizovali pomalosť ostrenia, tak som si to bol v predajni preveriť, či by mi to na moje účely stačilo (chcel som foťák len na fotenie kamošov pri akcoškách). Keďže to ostrenie nebolo horšie ako u Fujiny F50fd, ktorú som na to dovtedy používal (hlavne v zlom svetle predajne), tak som ju tam hneď aj objednal (chcel som DZ kit, no mali len s pancakom).

Požadovanú funkciu spĺňal dokonale.

Vo všetkých diskusiách sa prepieralo, že bezzrkadlovky sú pomalé a že nie sú vhodné na šport. Nebol dôvod neveriť. Ale keďže som “pingpongista”, napriek tomu som skúsil fotiť aj v hale.
No potom sa stalo niečo zvláštne:

Pokračovať v čítaní →

Optimálne nastavenie MILC Olympusov

komentáre 2

Dodatok 1.9.2015: doplnená kapitola “AF-S + MF”, premenovaná kapitola “Oneskorenie displeja” na “Frame rate”
Dodatok 7.9.2015: doplnená kapitola “Optimálna clona”
Dodatok 9.4.2017: doplnená podkapitola “ďalšie možnosti ovládania SCP”: o dotykovom nastavení a použití rolleru

Výrobné nastavenia Olympusov nemusia vyhovovať každému.

  • niektorí sa sťažujú na šum (teda na jeho prílišné odšumovanie)
  • niekto nie je zvyknutý na jeho ovládanie
  • zrkadlovkárom nemusí stačiť výkon AF-C
  • zazneli aj výčitky na chýbajúce ISO 100

Kvôli týmto drobnostiam nemusí byť ich dojem na prvý pohľad práve ten najlepší.

Odšumovanie sa ale dá znížiť (napriek tomu je v recenziách snáď takmer vždy zapnuté) a ovládanie je po zapnutí SCP (ktorý štandardne zapnutý nie je) najlepšie aké poznám.
Ostrenie v AF-S je rádovo rýchlejšie a oplatí sa ho používať aj tam, kde sú iný navyknutý používať AF-C. Rozšírené ISO 100 mnohé modely majú, ale treba si ho manuálne nastaviť (hodnota LOW).

Existuje ešte niekoľko nastavení, ktoré je vhodné poznať a môžu pomôcť pri dosahovaní lepších výsledkov, alebo zlepšiť pohodlie pri fotení.

Pokračovať v čítaní →

Doplnenie chýbajúcich informácií

Naposledy doplnené články

Pridaj komentár

Keďže občas dopíšem nejakú kapitolu do starších článkov, rozhodol som sa, že jej text zobrazím zároveň aj v tomto osobitnom článku (pre doplnené kapitoly klikni “Pokračovať v čítaní”).
Na hlavnej stránke zobrazím len odkazy (pre zobrazenie celých článkov klikni na ich odkaz).

(Správne) držanie bezzrkadlovky (porovnanie s DSLR)
21.9.2015: pridané 3 obrázky OK/NOOK držania, PS 2 a kapitola neskúsení amatéri

Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (článok v hlavnom menu)
21.6.2015: doplnených ďalších (asi) 13 drobností do kapitoly 20

Je mFT systém (Olympusy/Panasonicy) drahý? Ani moc nie… (z 3. 2. 2015)
16. 5. 2015: nová kapitola Softwarové korekcie

Závisí rozmazanie pozadia objektu od veľkosti snímača? (z 3. 5. 2015)
14. 5. 2015: doplnená kapitola
“Rovnaký objekt, clona a ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, rôzne snímače”

Preostrovanie bezzrkadloviek: tracking vs AF-C (z 8. 6. 2014)
10. 5. 2015: doplnená kapitola “Je zložité fotiť pohyb?”

Pokračovať v čítaní →

Závisí rozmazanie pozadia objektu od veľkosti snímača?

komentárov 17

Dodatok 8.5.2015: výstup zo svetelného skla a odkaz na článok z photographylife 14.5.2015: pridané porovnanie seťáku a kompaktu

Isto vás napadne, že čo sa to pýtam za otázku, veď je to úplne jasné:

každý predsa vie, že väčší snímač rozmaže pozadie viac

To je samozrejme pravda, ale len za určitých podmienok:

  • v prípade svetelnejšieho skla môže byť aj z menšieho snímača pozadie viac rozmazané
  • v prípade odfotenia menšieho detailu sa nám pozadie tiež javí rozmazanejšie

Dobre teda, zanedbajme všetky ostatné vplyvy a považujme ich za rovnaké (svetelnosť objektívu, veľkosť foteného záberu, ohnisková vzdialenosť), teda keď odfotíme ten istý objekt tým istým objektívom, o koľko viac bude rozmazané pri použití väčšieho snímača?

Tu to už začína byť zaujímavé:

Pokračovať v čítaní →

Skreslenie bezzrkadlovkových objektívov? Žiaden problém…

komentárov 5

Dodatok 1.5.2015: kapitola budúcnosť je v softwari, 16.4.2016: kapitola kritika sony 16-50

Bezzrkadlovkovým objektívom býva občas vytýkané aj skreslenie.
Napríklad v článku Sklamanie s logom ZEISS:

Som sklamaný, keď tak pekne vyhotovený objektív, inak s dobrou kresbou a zanedbateľnými ostatnými chybami, je znehodnotený brutálnou sférickou chybou. V takejto podobe nemal nikdy opustiť brány fabriky.

Je to naozaj taký problém?
Podľa mňa nie. Je úplne zbytočné sa sťažovať na skreslenie, lebo toto sa vo finálnych záberoch (dokonca ani v hľadáčiku a displeji) nevyskytuje. Je totižto softwarovo odstránené.

Pokračovať v čítaní →

Hosteska: neroztrasený záber

Súvislosti: zvýšený šum v tieňoch, prepaly a (nízky) DR

komentárov 5

Myslíte si, že niektoré značky šumia menej ako ostatné? Že niektoré majú väčšiu rezezervu v svetlách (RAW headroom)? Kvôli tomu že majú lepší snímač alebo procesor?

Omyl: šum v tieňoch (zároveň aj prepaly) sú vo väčšej miere ovplyvnené prístupom k DR.
(algoritmy výrobcov sú na podobnej úrovni; rozdiely v snímačoch meria DxO mark)

Mnohé scény nemajú príliš veľký DR, takže ak sa tento do rozsahu snímača vojde, výsledný záber bude v poriadku.

Ak je ale DR scény väčší ako je DR snímača, musí foťák zvoliť určitý kompromis.

Môže urobiť len 3 veci:
1) neriešiť to a zvoliť expozíciu podľa strednej šedej
2) podexponovať (a potom zosvetliť tiene) – zachránia sa detaily vo svetlách, ale zvyšuje sa šum
3) alebo preexponovať – čo síce zlepšuje detaily v tieňoch, ale produkuje prepaly

Podľa mojich pozorovaní, v defaultnom nastavení Nikon a Panasonic volí prvú možnosť, Sony a Olympus druhú, FujiFilm, Pentax a Canon tretiu.

Pokračovať v čítaní →

Gancovky (logo)

Bleskovky

Pridaj komentár

V poslednej dobe som namiesto nových článkov skôr dopĺňal tie staršie. Pridal som:

A aby ste už nikdy netvrdili že nefotím, tu je zopár mojich cvakov z oficiálnych akcií, čo som voľakedy dával buď na Facebook, alebo tu na Gancovky:

Toto odfotím aj mobilom .. či?
(alebo: skutočná zložitosť pekných záberov)
Sú vôbec kvalitné foťáky potrebné?

komentárov 10

Zmena 4.3.2015: preformulovaný záverečný text paradoxu 3, pridané PS do záberu a posledný riadok do názvu, 28.3.2015: nová kapitola Len také “obyčajné fotenie”, preverenie jedného tvrdenia (odkaz na porovnanie záberov) 

Občas niekto vysloví takúto vetu:

Toto odfotím aj mobilom

Je to skutočne pravda? Čo o sebe prezrádza ten kto sa takto vyjadruje?
Prečo sa niekomu môžu zdať zábery z kvalitného foťáku obyčajné?
Čo sa naozaj dá a čo sa nedá odfotiť mobilom, alebo kompaktom?
Sú kvalitné foťáky vôbec ešte portrebné? Čo je vlastne potrebné na to, aby bola fotka pekná?

Obsah článku:

  • blesk a farby – prečo sa nám môžu zdať fotky z lepších foťákov obyčajné
  • fotenie pohybu bez blesku – skutočné nároky na fotenie (športu v hale)
  • statické zábery sa nám môžu zdať krajšie ako (omnoho náročnejšie) fotky v pohybe
  • odfotiť niečo z diaľky (alebo odfotiť detail) je omnoho zložitejšie ako z blízka
  • na niektoré veci je ultrazoom lepší ako základná zrkadlovka
  • zábery s rozmaným pozadím nebývajú zložité – dajú sa dosiahnuť aj ultrazoomom
  • pri tvorbe fotiek netreba trpieť, krásu fotky to nezlepší
  • ak skúsenejší fotograf prirovnáva k mobilu, myslí tým niečo iné ako začiatočník
  • analýza ilustračného obrázka – bol fotený mobilom?

Pokračovať v čítaní →

Je mFT systém (Olympusy/Panasonicy) drahý? Ani moc nie…

komentárov 16

Dodatok 4.2.2015: kapitola o kritike svetelnosti 75-300, 16.5.2015: nová kapitola Softwarové korekcie

Po tom, ako niektoré bezzrkadlovky predbehli zrkadlovky v rýchlosti zaostrenia (a v trackingu už tiež nie je problém), ich najzávažnejším protiargumentom sa stáva cena. Napríklad:

.. když budu posuzovat samotná těla, tak je jednoznačně lepší Olympus. Zkus si ale projít nabídku objektivů a hlavně jejich ceny, tam je situace opačná

Najčastejšie bývajú kritizované:

  • mZuiko 75-300 mm – že je drahší ako napríklad Nikkor 70-300 a má horšiu svetelnosť
  • Lumix 12-35mm a mZuiko 12-40 mm – že stoja takmer toľko ako Nikkor 17-55 F/2.8
  • mZuiko 17 mm F/1.7 – že na to aký je veľký (teda malý) by mal stáť omnoho menej
  • mZuiko 75 mm F/1.8 – že tá cena je nehorázna, vyššia ako u CaNikonu
  • Olympus E-M10, Panasonic GX7  – že stoja viac ako najlacnejšie zrkadlovky, hoci sú menšie
  • absencia lacnej pevnej 50-ky, či ekvivalent (pomalej) 18-105-ky
  • skreslenie v RAW – že je väčšie ako u DSLR objektívov

Sú naozaj drahé? Čo vlastne ponúka konkurencia?

Pokračovať v čítaní →

Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek)

komentárov 18

Publikované: 9.1.2015, Dodatky: 15.1.2015: obrázky roztrasenia D3300, zmienka o D7000, 16.1.2015: obrázok s roztrasením z D7100, 1.2.2015: kusová variabilita 7D mark II, 500D a seťák, časová nestáloť 600D
30.3.2015: v kapitole o 6D pridaná podkapitola Keď ani reklamácia nepomôže, 1.4.2015: nová kapitola Štandardné problémy AF (dve zmienky o A7100) a postreh na záver, 4.4.2015: D3200 a Roztrasenie zrkadlom, 17.12.2015: ostrosť 5Ds cez OVF a LiveView 31.12.2015: poučenie z reklamácie 70D (plus doplnený záver) a porovnanie rýchlosti spúšte nových DSLR, 3.4.2016: prečo Sigma vydala bezzrkadlovky a nie zrkadlovky a ešte raz o problémoch D7000 a jej nahradení FujiFilm-om, 27.8.2017: kapitola Problematické expozičné časy u DSLR

Bezzrkadlovky spôsobili niekoľko zaujímavých zmien v ponuke zrkadloviek:

  • aby nezaostávali kvalitatívne, už aj do low-end-ov sa dávajú takmer tie najlepšie snímače
    (snímač v D3300 je rovnaký ako v D7100, len je tam 12-bitový AD prevodník)
  • aby dokázali konkurovať aj cenou, stále sú na trhu sety bez stabilizácie
    (napríklad v Alze sú takéto stále najpredávanejšie)
  • výrobcovia zrkadloviek sa poslednú dobu sústredili hlavne na FF modely a ich objektívy
    (Nikon v roku 2014 vydal 3 FF zrkadlovky, 3 bezzrkadlovky, no len 1 APS-C DSLR a najvyšší APS-C je stále D300s z roku 2009)

Nastala ale ešte jedna zaujímavá zmena: zvýšili sa u nich nároky na ostrosť.

Zrejme za to môžu dva dôvody:

  • tým že bezzrkadlovky (vďaka menším rozmerom) poskytujú lepšiu prenositeľnoť, musia (väčšie) zrkadlovky poskytovať aspoň niečo navyše – proste musia byť kvalitnejšie, lebo sa to od nich očakáva
  • po probléme s roztrasením záberu uzávierkou u E-P5 a jeho “vyriešení” (elektronickou prvou lamelou) je už jasné že ani občasná neostrosť sa už netoleruje

Prejavuje sa to hneď v niekoľkých oblastiach:

Pokračovať v čítaní →

Prehľad bezzrkadloviek

komentáre 4

Na rozdiel od zrkadloviek, ktoré dnes už prakticky vyrábajú už len 3 výrobcovia (ak nerátam Sigmu a modely s medium snímačom) a majú 2 veľkosti snímačov, možností u bezzrkadloviek je viac.

Existuje až 10 výrobcov bezzrkadloviek, majú 9 typov bajonetov (m4/3 bajonet majú 3 výrobcovia), 10 typov objektívov (Sony má aj FF objektívy) a 6 veľkostí snímačov. Môžu mať aj rôzny tvar: môžu byť hranaté (PEN type) alebo podobné zrkadlovkám s hľadáčikom v prostriedku (DSLR like).

Aktuálny prehľad (ku 30. 12. 2014) som spravil do tabuľky:
Pokračovať v čítaní →

Manipulatívne reklamy

Predajnosť Canonu (alebo: zrkadlovky nie sú rodinné foťáky)

komentárov 6

dodatok 14.1.2014: kapitola Reklamé kampane, 20.2.2014: vysvetlenie čo je to profesionálny fotopaparát

Canon je aktuálne najpredávanejšia značka fotoaparátov.

Prečo?
Tu je zopár možných dôvodov:

  • má výstižne zvolený názov
  • mal v minulosti dobrý štart (z ktorého dodnes ťaží)
    • vychoval si generáciu verných následníkov
  • jeho najlacnejšie kvalitné objektívy sú nepoužiteľné v bežnom živote
  • venuje sa viac marketingu ako skutočným inováciám
    • jeho taktikou je ponúkať druhotriednu kvalitu za nižšiu cenu
  • jeho ovládanie je naschvál iné ako u iných foťákov

Zdá sa vám to málo? Mne nie. Vysvetlím, prečo si to myslím…

Pokračovať v čítaní →