Archív značiek: expozícia

Transmission: skutočná svetelnosť objektívov;
porovnanie mZuiko 9-18/f4-5.6 a Nikkor 10-24/f3.5-4.5

Čo si myslíte, o koľko svetelnejšie je sklo so svetelnosťou f3.5-4.5 voči sklu s f4-5.6?
(teda: o koľko viac svetla sa dostane na jednotku plochy snímača?)

  • Nikkor má podľa špecifikácií v priemere F4
    • toľko mávajú profesionálne zoomy (ktoré sa robievajú buď na F2.8 alebo na F4)
  • mZuiko má parametre svetelnosti horšie ako seťák (ktoré mávajú f3.5-5.6)
    • no a také bývajú hodnotená hanlivými slovami: “blato”, “tma-tma”, ..

Podľa špecifikácií by ten rozdiel mal byť 0.5 EV na minimálnom a 1.1 EV na maximálnom zoome.
Koľko je to naozaj?

Aký je teda ten skutočný rozdiel (medzi “profi sklom” a “seťákom typu tma-tma”)?
Mňa to celkom prekvapilo…

Pokračovať v čítaní

Problematické expozičné časy u DSLR
(kvôli roztraseniu zrkadlom a uzávierkou)

V článku o zvýšených nárokoch na ostrosť som vysvetlil, ako vzniká roztrasenie spôsobené uzávierkou. Zrkadlovky majú ale aj zrkadlo, ktoré pridáva ďalšie roztrasenie, ktoré prejavujúce sa zníženou ostrosťou. Na ktorých časoch sa teda znížená ostrosť zrkadloviek prejavuje v praxi?

Odkedy Nikon D810 implementoval EFSC, je u neho možné otestovať vplyv zrkadla a uzávierky. No a v recenzii na dpreview to aj spravili.

Aké boli ich zistenia ohľadom kritických časov?

Pokračovať v čítaní

Porovnávanie foťákov – Matematika snímačov a objektívov

Dodatok 22.11.2016: pridaný odkaz na článok o ekvivalentnej svetelnosti a napísaný jeho obsah
Dodatok 1.2.2017: pridaný odkaz na posledný článok o fotoweboch a webových porovnávačoch

Séria “Porovnávanie ‘neporovateľných’ foťákov” je už kompletná – skladá sa už z 5 článkov:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov (čerstvo pridaný článok) obsahuje:
    • ukážku špecifikácií niektorých profikompaktov a ILC seťákov
    • vysvetlenie základných parametrov objektívu
    • využitie crop faktoru na prepočítanie niektorých z týchto parametrov
    • porovnanie výkonu na základe týchto parametrov
    • porovnávanie expozícií a z toho vyplývajúce súvislosti
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje (článok pridaný 1.11.2016)
    • zamyslenie sa nad teoretickým využitím “ekvivalentnej” clony
      • zatiaľ sa využíva len v diskusiách na trollenie
      • s menším snímačom sa nikto nesnaží dosahovať rovnakú HO ako FF
    • popísané problémy spôsobujúce uvádzanie tohto (zatiaľ zbytočného) údaju
    • chyby, ktorých sa dopúšťajú obhajcovia tejto “ekvivalencie”
    • história “Crop faktoru” a k čomu bol vlastne dobrý pri presadzovaní sa DSLR
    • gancovský záver: keďže “EQ clona” vznikla kvôli mFT systému, tak to znamená… 😉
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (článok pridaný 31.1.2017)
    • vysvetlenie parametrov, ktoré merie DxO mark
    • Photozone výsledky – ako ich interpretovať a na čo si treba dať pozor
    • fotoweby s testovacími scénami
    • zoznam rumors a news webstránok, ktoré priebežne sledujem

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Títo výrobcovia používajú niekoľko typov (veľkostí) snímačov. K nim prislúchajú rôzne objektívy.

Nedostatočný parameter jedného modelu je možné (aspoň čiastočne) vykompenzovať iným parametrom (napríklad svetelný kompakt doháňa zníženú kvalitu menšieho snímača lepšou svetelnosťou objektívu). 

Dajú sa vôbec takto rozdielne foťáky/objektívy porovnávať?
???
Dajú. Píšem o tom v článku Matematika snímačov a objektívov.

 

DSLR vs MILC – výhody bezzrkadloviek (20) – sú efektívnejšie

Čo je to vlastne efektívnosť?
Je to pomer výstupu a vstupu (alebo “miera dosiahnutého úspechu”).

Pri fotení a po ňom

Už som spomínal, že MILC vo všeobecnosti:

  1. spoľahlivejšie ostria (detekcia scény/tváre/očí pravdepodobnejšie určí správne miesto pre AF +
    kontrastné/hybridné ostrenie je presnejšie + osobitne umiestnený AF modul DSLR spôsobuje FF/BF)
  2. menej záberov zbytočne roztrasú (zrkadlom, či uzávierkou)
  3. môžu voliť optimálnejšiu expozíciu (vďaka detekcii scény, alebo “face priority AE”) a
  4. vďaka LiveView u nich nastáva menej expozičných chýb (na LCD ich vidno a hneď sa dajú opraviť)

Čo to ale v praxi znamená?
Ich percento technicky správnych záberov je vyššie.
– jedným slovom povedané – efektívnejšie.

S efektívnejším fotením je aj lepšia efektivita postprocessingu (keďže treba opravovať menej chýb).
(a keďže stačí fotiť menej, efektívnejšie je aj využitie miesta na karte/harddisku, ale to ma už netrápi: fotievam zvyčajne do JPG a vždy si môžem kúpiť väčšiu kartu)
Efektívnejšia je aj kontrola snímkov priamo po odfotení (netreba chimpovať: pozerať na LCD po OVF).

Dôsledky lepšej efektivity

To ale stále nie je všetko. Že sú efektívnejšie aj v inom, som si uvedomil napríklad pri čítaní prvých dojmov z 5Ds, pri pohľade na nápis u priloženého záberu:

lightroom – cropped, lighten

(do diskusie som vtedy napísal, že tá nesprávna expozícia a kompozícia je buď chybou fotografa alebo zrkadlovky, proti čomu nikto ani len náznakom neprotestoval, len obhajovali fotografa)

Až potom som si uvedomil, že JPG nepoužívam len z rozmaru. Ale že, vďaka lepšej efektivite fotenia, nemusím používať RAW prevodník na doladenie správnej expozície (vidím ju už pri fotení => prípadné korekcie robím už vtedy). A nielen to: ja v poslednej dobe už výsledné zábery ani neorezávam (čo tiež skracuje čas spracovávania => efektívnejšie trávim svoj voľný čas).
Naposledy som ich len hromadne zmenšil, zRARoval a sharoval.

Pochopil som ďalšiu dôležitú vec: vďaka MILC efektívnejšie využívam plochu snímača! 

Pokračovať v čítaní

Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video

Na gancovkách nemám veľa fotiek. Zopár sa ich nachádza v článkoch o fotení športu bezzrkadlovkami (stolný tenis, beh), ale na takéto situácie ich asi využíva len málokto.
Aj ja ich používam hlavne na fotenie úplne iných motívov.

MILC sú najvyhovujúcejšie (aj vďaka nedokonalostiam DSLR) hlavne na:

  • prírodu: keďže sú skladnejšie a bývajú aj ľahšie
  • ľudí: kvôli jednoduchšiemu foteniu, vďaka lepšej inteligencii foťáku a nenápadnosti
  • makro: vďaka použiteľnému LiveView, optimalizovanej stabilizácii a novej Oly funkcionalite
  • video: ich sklá sú optimalizované, môžu zobraziť obraz aj v hľadáčiku a vydržia dlhšie

Pokračovať v čítaní

Optimálne nastavenie MILC Olympusov

Dodatok 1.9.2015: doplnená kapitola “AF-S + MF”, premenovaná kapitola “Oneskorenie displeja” na “Frame rate”
Dodatok 7.9.2015: doplnená kapitola “Optimálna clona”
Dodatok 9.4.2017: doplnená podkapitola “ďalšie možnosti ovládania SCP”: o dotykovom nastavení a použití rolleru

Výrobné nastavenia Olympusov nemusia vyhovovať každému.

  • niektorí sa sťažujú na šum (teda na jeho prílišné odšumovanie)
  • niekto nie je zvyknutý na jeho ovládanie
  • zrkadlovkárom nemusí stačiť výkon AF-C
  • zazneli aj výčitky na chýbajúce ISO 100

Kvôli týmto drobnostiam nemusí byť ich dojem na prvý pohľad práve ten najlepší.

Odšumovanie sa ale dá znížiť (napriek tomu je v recenziách snáď takmer vždy zapnuté) a ovládanie je po zapnutí SCP (ktorý štandardne zapnutý nie je) najlepšie aké poznám.
Ostrenie v AF-S je rádovo rýchlejšie a oplatí sa ho používať aj tam, kde sú iný navyknutý používať AF-C. Rozšírené ISO 100 mnohé modely majú, ale treba si ho manuálne nastaviť (hodnota LOW).

Existuje ešte niekoľko nastavení, ktoré je vhodné poznať a môžu pomôcť pri dosahovaní lepších výsledkov, alebo zlepšiť pohodlie pri fotení.

Pokračovať v čítaní

Toto odfotím aj mobilom .. či?
(alebo: skutočná zložitosť pekných záberov)
Sú vôbec kvalitné foťáky potrebné?

Zmena 4.3.2015: preformulovaný záverečný text paradoxu 3, pridané PS do záberu a posledný riadok do názvu, 28.3.2015: nová kapitola Len také “obyčajné fotenie”, preverenie jedného tvrdenia (odkaz na porovnanie záberov) 

Občas niekto vysloví takúto vetu:

Toto odfotím aj mobilom

Je to skutočne pravda? Čo o sebe prezrádza ten kto sa takto vyjadruje?
Prečo sa niekomu môžu zdať zábery z kvalitného foťáku obyčajné?
Čo sa naozaj dá a čo sa nedá odfotiť mobilom, alebo kompaktom?
Sú kvalitné foťáky vôbec ešte portrebné? Čo je vlastne potrebné na to, aby bola fotka pekná?

Obsah článku:

  • blesk a farby – prečo sa nám môžu zdať fotky z lepších foťákov obyčajné
  • fotenie pohybu bez blesku – skutočné nároky na fotenie (športu v hale)
  • statické zábery sa nám môžu zdať krajšie ako (omnoho náročnejšie) fotky v pohybe
  • odfotiť niečo z diaľky (alebo odfotiť detail) je omnoho zložitejšie ako z blízka
  • na niektoré veci je ultrazoom lepší ako základná zrkadlovka
  • zábery s rozmaným pozadím nebývajú zložité – dajú sa dosiahnuť aj ultrazoomom
  • pri tvorbe fotiek netreba trpieť, krásu fotky to nezlepší
  • ak skúsenejší fotograf prirovnáva k mobilu, myslí tým niečo iné ako začiatočník
  • analýza ilustračného obrázka – bol fotený mobilom?

Pokračovať v čítaní

Odkaz

Fotia foťáky rovnako? Dá sa sa to zistiť napríklad tak že pri fotení rovnakej scény na rôznych foťákoch nastavíme rovnakú clonu a citlivosť. A výsledok?

As I stated in this post, I let the cameras choose exposure so I shot in A mode. I was curious to see how each camera would expose the same scene. The X-Pro always overexposes for me and the Sony usually underexposes. The Olympus was the one that exposed just right though the Sony AWB was the best of the lot.

Zdroj:  Crazy Comparison High ISO and Exposure! Olympus OM-D E-M5 vs Fuji X-Pro 1 vs Sony NEX-7 – JPEG | STEVE HUFF PHOTOS.

Pokračovať v čítaní