^{História článku: 11.6.2023: publikovanie, 22.6: aktualizovaný ilustračný obrázok, doplnená zásada “sleduj tok peňazí”, 28.6: pridané porekadlo “podľa seba súdim teba” a podkapitolu “kto je skutočný fašista či zlodej?”, 24.7: doplnená kapitola “ako rozoznať či sa jedná o ruský útok alebo ukrajinskú PVO”, 29.8: info z podobného článku “jak rozlišit co je pravda”}

Nedávno som videl “Bájku o klebetách”, v ktorej majster odporúčal každú správu najprv “preosiať správu cez 3 sitá”. Prvým z nich bola otázka: “je tá správa pravdivá?”

Dnes to ale nie je až taká jednoduchá otázka. Žijeme totižto nielen v dobe informačnej vojny, ale dokonca počas skutočnej vojny. A vo vojne pravda umiera ako prvá.

Nemali by sme teda hneď uveriť všetkému, čo sa nám predkladá. Na tomto sa (paradoxne) zhodnú všetci: aj “korporátne” (mainstream), aj “slobodné” (alternatíva) médiá vyzývajú ku kritickému mysleniu. Ich prístup je ale rozdielny: korporátne médiá vyzývajú “preveriť si zdroj”, slobodné médiá si kladú otázku “cui bono?”.
Ja si kladiem podobné otázky, ale moja prvá otázka je iná + kladiem si aj ďalšie.

Tu je v skratke “moje sito”:
1) filter projekcie/pokrytectva (“nehovorí o sebe?”)
2) “cui bono?” (“komu to prospeje?”) => sleduj tok peňazí
3) “Occamova britva” (sú na to dôkazy? Je to aspoň logické?)
4) bohorovné tvrdenia + opakovanie => červená kontrolka!
5) slovíčka “údajne” + “tvrdí že” => nie sú fakty
6) nikto nemôže vedieť, čo si druhý myslí
7) nálepky poukazujú na nedostatok faktov
8) korešponduje nadpis s textom?
9) neodporuje doterajším faktom a skúsenostiam?
10) zdroj informácie: klamal predtým? nešíri propagandu? čo zamlčiava?