Archív značiek: Olympus

Zmanipulované predpojaté (“hejterské”) recenzie?

Dodatok 24.9.2015: kapitoly Porovnávanie na rozdielnom zoome a zmenšení Dôsledky
Dodatok 26.9.2015: nová kapitola Keď porovnával porovnateľné
Dodatok 27.9.2015: obrázok vplyvu clony f/8 a gancovinu; v závere odstavec  Sú takéto “recenzie” zbytočné?
Dodatok 14.10.2015: nová kapitola Tendenčný výber záberu pre porovnanie
Dodatok 28.4.2017: nová kapitola Doslov

Ako dopadne recenzia foťáku so 40 megappixelovým módom, ak ho zrecenzuje Nikonista?
(pre nezainteresovaných: Nikon prišiel ako jeden z prvých s 36 megapixelovou FF zrkadlovkou a dnes už všetky jeho APS-C majú 24 megapixelov => zjavne vsádza na kvalitu)
Ako dopadne recenzia ostrenia Sony, keď ho bude recenzovať majiteľ Canonov? Ako bude hodnotiť vysoké ISO modelu A7S, ktoré v tomto prevyšuje najlepší model jeho značky?
Prečo “recenzie cudzích značiek” vyznievajú tak, ako vyznievajú?

Možno ste si všimli, ale po uvedení Olympusu E-M5 a jeho 40-megapixelového módu (zo 16M snímača) vznikli 2 druhy “recenzií”:

  • v niektorých tento mód prekonával dokonca 36 megapixelový Nikon
    (ktorý mal u zrkadloviek dovtedy najviac)
  • v ďalších zase prevládali len roztrasené zábery

Pokračovať v čítaní

Keď je bezzrkadlovka lepšia na šport, ako zrkadlovky

Začnem trošku akoby mimo témy. V jednej diskusii zaznela veta:

přes tu kritiku mám X-E1 rád, rád s ním fotím a prodávat ho neplánuju, protože za tu cenu nic lepšího jen tak neseženu. Reálné fungování s ním není ani zdaleka tak dramatické, jak to vypadá

Čosi podobné som vlastne prežíval s mojou prvou bezzrkadlovkou E-P1: všetky recenzie kritizovali pomalosť ostrenia, tak som si to bol v predajni preveriť, či by mi to na moje účely stačilo (chcel som foťák len na fotenie kamošov pri akcoškách). Keďže to ostrenie nebolo horšie ako u Fujiny F50fd, ktorú som na to dovtedy používal (hlavne v zlom svetle predajne), tak som ju tam hneď aj objednal (chcel som DZ kit, no mali len s pancakom).

Požadovanú funkciu spĺňal dokonale.

Vo všetkých diskusiách sa prepieralo, že bezzrkadlovky sú pomalé a že nie sú vhodné na šport. Nebol dôvod neveriť. Ale keďže som “pingpongista”, napriek tomu som skúsil fotiť aj v hale.
No potom sa stalo niečo zvláštne:

Pokračovať v čítaní

Optimálne nastavenie MILC Olympusov

Dodatok 1.9.2015: doplnená kapitola “AF-S + MF”, premenovaná kapitola “Oneskorenie displeja” na “Frame rate”
Dodatok 7.9.2015: doplnená kapitola “Optimálna clona”
Dodatok 9.4.2017: doplnená podkapitola “ďalšie možnosti ovládania SCP”: o dotykovom nastavení a použití rolleru

Výrobné nastavenia Olympusov nemusia vyhovovať každému.

  • niektorí sa sťažujú na šum (teda na jeho prílišné odšumovanie)
  • niekto nie je zvyknutý na jeho ovládanie
  • zrkadlovkárom nemusí stačiť výkon AF-C
  • zazneli aj výčitky na chýbajúce ISO 100

Kvôli týmto drobnostiam nemusí byť ich dojem na prvý pohľad práve ten najlepší.

Odšumovanie sa ale dá znížiť (napriek tomu je v recenziách snáď takmer vždy zapnuté) a ovládanie je po zapnutí SCP (ktorý štandardne zapnutý nie je) najlepšie aké poznám.
Ostrenie v AF-S je rádovo rýchlejšie a oplatí sa ho používať aj tam, kde sú iný navyknutý používať AF-C. Rozšírené ISO 100 mnohé modely majú, ale treba si ho manuálne nastaviť (hodnota LOW).

Existuje ešte niekoľko nastavení, ktoré je vhodné poznať a môžu pomôcť pri dosahovaní lepších výsledkov, alebo zlepšiť pohodlie pri fotení.

Pokračovať v čítaní

Je mFT systém (Olympusy/Panasonicy) drahý? Ani moc nie…

Dodatok 4.2.2015: kapitola o kritike svetelnosti 75-300, 16.5.2015: nová kapitola Softwarové korekcie

Po tom, ako niektoré bezzrkadlovky predbehli zrkadlovky v rýchlosti zaostrenia (a v trackingu už tiež nie je problém), ich najzávažnejším protiargumentom sa stáva cena. Napríklad:

.. když budu posuzovat samotná těla, tak je jednoznačně lepší Olympus. Zkus si ale projít nabídku objektivů a hlavně jejich ceny, tam je situace opačná

Najčastejšie bývajú kritizované:

  • mZuiko 75-300 mm – že je drahší ako napríklad Nikkor 70-300 a má horšiu svetelnosť
  • Lumix 12-35mm a mZuiko 12-40 mm – že stoja takmer toľko ako Nikkor 17-55 F/2.8
  • mZuiko 17 mm F/1.7 – že na to aký je veľký (teda malý) by mal stáť omnoho menej
  • mZuiko 75 mm F/1.8 – že tá cena je nehorázna, vyššia ako u CaNikonu
  • Olympus E-M10, Panasonic GX7  – že stoja viac ako najlacnejšie zrkadlovky, hoci sú menšie
  • absencia lacnej pevnej 50-ky, či ekvivalent (pomalej) 18-105-ky
  • skreslenie v RAW – že je väčšie ako u DSLR objektívov

Sú naozaj drahé? Čo vlastne ponúka konkurencia?

Pokračovať v čítaní

Novšie generácie PEN-ov: vplyv ich vylepšení

Prešiel som viacerými foťákmi rôznych typov a značiek (už som spomínal).
Nakoniec som skončil u nezrkadloviek Olympus PEN, lebo sa na moje použitie najviac hodia.

Vďaka novým možnostiam fotenia sa mi zmenili fotografické zvyklosti a zvýšili nároky na komfort. Mnohé z nich majitelia zrkadloviek nedokážu pochopiť, preto som ich tu spísal a vysvetlil. Čo konkrétne?

Pokračovať v čítaní

Vývoj rýchlosti zaostrovania bezzrkadloviek Olympus

Bezzrkadlovky Olympus boli v čase uvedenia asi najpomalšie zaostrujúcimi foťákmi s výmennými objektívmi:

  • ich prvé dva objektívy (seťák 14-42 mm a pevná 17-ka F/2.8 ) hlučne a pomaly zaostrovali
  • ich snímač ešte nebol vyladený na rýchle vyčítavanie zaostrovacích dát

Odvtedy sa ich zaostrovanie iba zrýchľovalo:

  • po vydaní nového firmwaru (u modelov E-P1, E-P2 a E-PL1) nastalo zrýchlenie asi o 15%
  • s modelom E-PL1s prišiel prvý MSC seťák, čím sa zaostrovanie skrátilo asi na polovicu
  • model E-P3 (s ešte vyladeným novším seťákom) už bol najrýchlejšie zaostrujúcim foťákom
    (pri tomto tvrdení boli vymenované aj podmienky pri ktorých najrýchlejšie zaostroval)

Nezrýchlilo sa len zaostrenie, zrýchlilo sa aj nabiehanie po zapnutí, reakcia na spúšť (shutter lag), zobrazenie záberu po odfotení, sekvencia záberov, …

Niektoré z týchto oneskorení sa dajú zmerať a sú dostupné na stránkach imaging-resources, v prípade EVF lag sú informácie priamo zo stránok výrobcu. Tabuľka s hodnotami:

Pokračovať v čítaní

Reklama Nikon - Invisible assistance with every picture. Nikon Coolpix S500

Foto-Informácie v reklamách

V predchádzajúcom článku s trošku nešťastným názvom Je zákazník nesvojprávny? – stabilizácia som naznačil možné praktiky predajcov pri ponúkaní výrobku. Predajcovia ale najčastejšie používajú reklamu.

(tento článok som presunul z článku [Ganec bloguje] Foto-zákazníci a reklamy, len som pridal úvodný obrázok a popis o ňom; a ďalší vtípek na koniec)

Čo to vlastne je reklama?

Existuje napríklad takáto definícia:

Reklama je publikovanie, podpora a komunikácia informácií alebo názorov o výrobku alebo službe, prípadne organizácii, so zameraním na potenciálny trh. Použité prostriedky môžu mať viacero foriem, napr. formu reklamy v médiách alebo priamej reklamy. Osobitným typom reklamy je internetová reklama.

Reklamy sú zaujímavý fenomén dneška.
Všetkým je jasné že slúžia na podporu predaja, ale málokto si uvedomuje že bez nich sa vlastne ani nič ani predať nedá: lebo nikto si nekúpi to o čom nevie (nech by to bolo aj to najlepšie).

Pokračovať v čítaní

Vylepšenia E-P3 oproti E-P1 boli revolučné

Po napísaní porovnania E-P3 vs E-P1 a jeho prilinkovaní do diskusie (v roku 2012) mi kozakm napísal že tieto zmeny sú vlastne len kozmetické. No v ďalšom príspevku napísal že čosi podobné ako opisujem ja už zažil: pri nákupe prvej zrkadlovky.

To ma celkom zaujalo. Znamená to, že:

Aj medzi dvomi foťákmi s rovnakým výkonom môže byť zásadný rozdiel 

😉

Ešte tá diskusia chvíľu pokračovala: snažil som sa vysvetliť že neviem o podobne veľkej zmene v rámci jednej/dvoch generácií toho istého foťáku; že vlastne všetky ostatné možnosti ktoré sa zlepšujú u iných foťákov rovnakej rady sú zvyčajne len miernym vylepšením predchádzajúceho stavu, neviem o tom že by to bola až taká revolučná zmena (aspoň pre mňa). Mal som vtedy ešte čosi rozpísané, no rozhodol som sa že to neuverejním v diskusii a niekedy neskôr možno o tom radšej napíšem článok. Tak tu je (po 2 rokoch, ale predsa):

Pokračovať v čítaní