^{História článku: 5.10.2024: publikovanie, 6.10.2024: dodatok o dúhovej vlajke, 7.10.2024: dodatok o Plavákovej volebnej kampani , 13.11.2024: myšlienky z Infovojny + princíp vyprovokovania vojny}

V poslednej dobe sa v slovenskom parlamente odohrávala kauza medzi Huliakom a Plavákovou, ktorá vyvrcholila tým, že na neho chce podať žalobu.

Opozičná poslankyňa Lucia Plaváková podá žalobu na ochranu osobnosti voči koaličnému poslancovi Rudolfovi Huliakovi (SNS) pre jeho výroky. Voči diskriminačnej šikane v pléne parlamentu sa bude brániť podnetom na Ústavný súd SR. Plaváková zároveň odovzdá polícii všetky vyhrážky a nenávistné útoky voči nej a jej dcére, ktoré podnecovanie nenávisti Huliakom vyvolali, a podá trestné oznámenie. Informovala o tom na pondelkovej tlačovej konferencii.

Za omnoho zaujímavejšie považujem ale to, čo tomu predchádzalo.
Udialo sa totižto niečo podobné, ako miliónkrát predtým, dokonca aj pri vojne na Ukrajine:

• niekto začal provokovať, provokovať a provokovať
• niekto na to zareagoval, za čo bol v médiách označený ako agresor
• no a provokatér je vykresľovaný ako obeť

Čo sa presne udialo a čo tomu predchádzalo?

^{História článku: 23.8.2024 – publikovanie a prvý dodatok s memečkami, 31.8 – info z Infovojny, odkaz protestujúcim a Harabinove “nastavenie zrkadla”, 1.9 – lživé obvinenie Michelka, 2.9 – porovnanie s “dotáciou pre Svetlanu Ficovú”, 8.9: je tu aj väčší problém, 13.9: dva dni v živote Michala Šimečku: Ficoooo, 16.9: pridaný odkaz na ukážku umenia Šimečkovej partnerky + súvislosť z popravou Milady Horákovej}

Po tlačovke Ministerstva Kultúry, na ktorej sme sa dozvedeli o tom ako Nadácia Milana Šimečku vyciciava peniaze zo štátneho rozpočtu (cez Fond na podporu umenia), sa strhla mediálna prestrelka.

Keď Michal Šimečka v statuse zaútočil na Roberta Fica že je komunista, dozvedeli sme sa nielen to že je ukážkový pokrytec, ale aj zaujímavé pikošky o minulosti jeho rodiny.

Ale pekne poporiadku:

Ideálny kandidát na prezidenta:

• mal by dbať na hlas ľudí
• mal by podporovať mier
• mal by sa snažiť byť nestranný a nepolarizovať spoločnosť
• je vhodné keď má predchádzajúce pozitívne skúsenosti s vládnutím
• mal by sa vedieť ľuďom vysvetliť aj nepopulárne opatrenia

Nevhodný kandidát na prezidenta:

• nemal by kašľať na názor ľudí
• nemal by podporovať vojnu
• nemal by byť pokrytec
• nemal by vyslovene klamať
• nemal by poškodzovať štátne záujmy
• …

^{História článku: 24.2 publikovanie, 25.2: infografika ku vplyvu sociálnych sietí, preformulovanie, vysvetlenie prečo dnes ľudia veria Smeru, úprava ilustračného obrázku, 26.2: zmienka o nahnevaní kvôli klamstvám, 28.2: vplyv googlu a youtubu, 29.2: spomenuté hoaxy o Smere (matovičoviny) a manipulácie kauze Čistý deň (+ video)}

V minulom článku som spomenul zaujímavé vysvetlenie toho, prečo je bežný človek – ktorý sa aktívne nezaujíma o politiku, alebo sleduje len masmédiá – šokovaný, keď súd niekoho oslobodí (alebo GP použije paragraf 363), aj keď “všetko svedčí proti nemu”. Zvyčajne je potom presvedčený, skorumpovaný sudca pustil zlodeja (keďže to z masmédií počul miliónkrát). To v človeku vyvoláva hnev (ktorý zatemňuje mozog).

Pravda pritom môže byť presne opačná: poctivý sudca prepustil nevinného.
Ale nahnevanému človeku – pri informáciách ktoré dostal – táto možnosť pripadá absurdná, alebo ho ani len nenapadne.

Ako je možné, že väčšina bežných ľudí verí bludom o korupcii?
Ako môže byť niekto oslobodený, “keď všetky dôkazy svedčili proti nemu”?

Je to preto, lebo v skutočnosti dôkazy svedčili v prospech obvineného, ale divák bol zle informovaný. Pravda bola divákovi “scenzurovaná” a namiesto nej mu bola prezentovaná klamlivá propaganda. A to nielen masmédiami, “cenzúra” a manipulácie sa dejú aj počas počas vyšetrovania a dokonca aj na súde.

Počas posledných rokov sa (okrem manipulácií Čurillovcov) dialo aj toto:

^{História článku: 6.12: publikovanie, 7.12: doplnené “súvisiace osoby” a pridaný starší status, 14.12: dodatok o nutnosti zrušenia ÚŠP, 16.12: prečo je potrebné znížiť tresty za údajnú korpuciu, 17.12: doplnené súvisiace články a info o “samovyšetrovaní Lipšica”, 23.12: dodatok o systéme “vyšetrovania” Čurilovcov, 28.12: dodatok o obetiach, 3.1.2024: dodatok ako sa Bernard Slobodník kajúcnikom stal, 5.1: prerobená infografika o Slobodníkovi, vytvorené linky, 11.1: dodatok o prípade Kováčik, 15.1: dodatok o Lipšicovi a prípadoch okolo ktorých sa motal, 17.1: doplnené info o spriznených sudcoch čo zvolila Čaputová, 20.1: Lišicov ÚSP nevyšetruje Matoviča z volebnej korupcie, 21.1: drobné dodatky: že v Lipšicových prípadoch unikali informácie zo spisov a Tódová bola obvinená + Kubiš oslobodil Čurillovcov mimo svojej kompetencie, 22.1: manipulácie Lipšica v Čistom dni, feťáci u Almášiovcoch a podivné úmrtia v kauze Plačková, 8.2: ako Ďurka nevyšetroval Matoviča + podivné obvinenie Kováčika, 3.3: ako Lipšic klame medzinárodné inštitúcie.}

Vyšetrovatelia NAKA – známi ako Čurillovci – pri “vyšetrovaní” používali nezákonné metódy:

• na politickú objednávku väznili pre systém nepohodlných ľudí (aj nevinných)
• aby ich dostali do väzby, vymýšľali im obvinenia z “organizovanej skupiny”
• na ich obvinenie zneužívali krivé výpovede spolupracujúcich zločincov => “kajúcnikov”
  • týchto udavačov korumpovali znížením trestu alebo nevyšetrením ich zločinov
    (za reálne zločiny tak nešli do basy, ale skončili na slobode, max. s podmienkou)
• vo väzbe obvineným porušovali ľudské práva, aby sa k ich výmyslom priznali alebo sa stali kajúcnikmi a obvinili ďalších (advokát Ribár bol tak protiprávne vo väzbe skoro 2 roky)
• no a “v ich okolí” sa udialo aspoň 8 “neštandardných” úmrtí (nielen Lučanský a Krivočenko)

Jedného z vyšetrovateľov “zlomilo”, keď mu Čurila povedal “môžeš mu zastreliť deti”. Tak “prišiel na inšpekciu so šokujúcim tvrdením, že policajti manipulujú vyšetrovanie veľkých korupčných káuz”. Čím rozbehol “vojnu v polícii”. Aj SIS tieto manipulácie zistila.