Archív značiek: výber foťáku

Výmena/upgrade foťáku za nový: dôvody pre a proti

Pridaj komentár

Nedávno Nikon oznámil novú bezzrkadlovku Z7. Je parametrami podobná ako DSLR D850.
Len je (samozrejme) menšia, má nové funkcie, sú k nej kvalitnejšie sklá a .. je to bezzrkadlovka.
V podstate je teda vo všetkom podobná alebo lepšia ako jej predchodca (samozrejme až na drobnosti ako výdrž batérie). Dokonalá náhrada. Napriek tomu v diskusii zaznelo:

Z7 nevidím jako náhradu za D850

Hmm… Prečo nie? Veď ako náhrada sa hodí perfektne:

  • v dostatočnej miere dokáže všetko to čo D850
  • poskytuje minimálne tú istú kvalitu + prináša nové možnosti = je teda lepšia
    => teda tým ktorí pokukovali po D850 už teraz pokukujú po Z7
    (čím papierovo tú D850 už teraz dokonale nahradila)

No v praxi musí byť splnené viac podmienok ako len to, že nový foťák je lepší.
Pre nahradenie už existujúceho fotáku existuje až 6 možných dôvodov a musí byť splnených čo najviac z nich (alebo aspoň tie najpodstatnejšie). Sú to dôvody:

  1. citeľne lepší snímač – podľa mňa väčšina ľudí upgraduje (alebo si kupuje svoj prvý foťák) práve kvôli tomuto dôvodu a na inom im až tak nezáleží
  2. väčší výkon – niektorí sú za výkon (rýchlosť/AF) ochotní si priplatiť
  3. výhodná cena – niektorých prinúti k nákupu až dobrý “pomer cena/výkon”
  4. odstránenie problémov – preferujú tí, čo majú nejaké problémy (napríklad s ostrením); tento dôvod sa stáva najpodstatnejším ak sa foťák pokazí (alebo ho ukradnú)
  5. nové funkcie – predpokladám že kvôli tomuto upgraduje najmenšia skupina ľudí,
    keďže funkcie zvyčajne nezlepšujú kvalitu fotiek (skôr pohodlie a možnosti)
  6. osobné dôvody – všetky ostatné špecifické dôvody

Osobné dôvody môžu byť rôzne:

  • tí čo chcú niečo menšie/skladnejšie/jednoduchšie najčastejšie prechádzajú na MILC
  • ak sa niekto obáva o budúcnosť systému ktorý má, tiež prechádza
  • ak niekto nevie čo s peniazmi (alebo chce si spraviť radosť)
  • ak niekto chce byť “in”, tiež môže pokukovať po aktuálnom/štýlovom foťáku
  • ak niekto zažíva vyhorenie (má pocit že nenapreduje, alebo sa trápi)
  • ak niekto po niečom dlhodobo túži, potrebuje, alebo chce si to vyskúšať
  • .. a množstvo iných…

Sú tu ale aj dôvody proti zmene: Pokračovať v čítaní →

Porovnávanie foťákov – detailnejšie informácie o fotoweboch

Pridaj komentár

Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (práve pridaný článok)

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Zorientovaniu sa medzi nimi sa venujú niektoré fotoweby a rumors stránky.
Poskytujú: informácie o nových modeloch, recenzie, porovnania a diskusie.

U foťákov sa porovnávať dajú napríklad:

  • namerané hodnoty snímačov a objektívov: DxO mark, photozone, ..
  • štandardizované zábery testovacích scén: dpreview, imaging-resources, ..
  • špecifikácie a namerané hodnoty – snapsort, ..
  • vzhľad a veľkosť: camerasize

Čo všetko tieto webové servery umožňujú?

  • čo znamenajú niektoré parametre, ktoré meria DxO mark?
  • ako interpretovať hodnoty z Photozone a na čo si u jeho výsledkov dávať pozor?
  • na ktorých weboch sú testovacie scény (u ktorých sa dá porovnať viac foťákov naraz)?
  • ktoré webové stránky o foťákoch (rumors a news servery) priebežne sledujem?

Píšem v článku: Detailnejšie informácie o foto-weboch

“Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje

Pridaj komentár

Dodatok 6.11.2016: do záveru pridaná “definícia” ekvivalencie, 10.12.2016: kapitola o ignorovaní dôkazov

S úspechom mFT formátu a vznikom niektorých svetelných skiel, začali fullfrejmáci 😉 namietať, že keď sa u týchto objektívoch uvádza ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, tak by sa mala uvádzať aj ekvivalentná svetelnosť (alebo clona).

Ja si ale myslím, že je to zbytočné a ešte aj mätúce (jedným slovom “kontraproduktívne”):

  • nič ako “ekvivalentná svetelnosť” nie je nikde zadefinované
  • svetelnosť nie je závislá od veľkosti snímača (teda nemôže existovať jej ekvivalencia)
  • na nič predstaviteľné, alebo aspoň užitočné sa v praxi nepoužíva

Svetelnosť je proste čisto parameter objektívu a nie kombinácie tela a objektívu (ako je to napríklad u FOV a jemu odpovedajúcemu 35mm EQ), teda znamená to isté aj u FF.
Prepočítavať ju, je teda nezmysel. Alebo nie je?

Pozrime sa ale aj na tvrdenia tých, ktorí si myslia, že by sa mala udávať:

Pokračovať v čítaní →

Porovnávanie foťákov – Matematika snímačov a objektívov

Pridaj komentár

Dodatok 22.11.2016: pridaný odkaz na článok o ekvivalentnej svetelnosti a napísaný jeho obsah
Dodatok 1.2.2017: pridaný odkaz na posledný článok o fotoweboch a webových porovnávačoch

Séria “Porovnávanie ‘neporovateľných’ foťákov” je už kompletná – skladá sa už z 5 článkov:

  1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
  2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť
  3. Matematika snímačov a objektívov (čerstvo pridaný článok) obsahuje:
    • ukážku špecifikácií niektorých profikompaktov a ILC seťákov
    • vysvetlenie základných parametrov objektívu
    • využitie crop faktoru na prepočítanie niektorých z týchto parametrov
    • porovnanie výkonu na základe týchto parametrov
    • porovnávanie expozícií a z toho vyplývajúce súvislosti
    • …
  4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje (článok pridaný 1.11.2016)
    • zamyslenie sa nad teoretickým využitím “ekvivalentnej” clony
      • zatiaľ sa využíva len v diskusiách na trollenie
      • s menším snímačom sa nikto nesnaží dosahovať rovnakú HO ako FF
    • popísané problémy spôsobujúce uvádzanie tohto (zatiaľ zbytočného) údaju
    • chyby, ktorých sa dopúšťajú obhajcovia tejto “ekvivalencie”
    • história “Crop faktoru” a k čomu bol vlastne dobrý pri presadzovaní sa DSLR
    • gancovský záver: keďže “EQ clona” vznikla kvôli mFT systému, tak to znamená… 😉
  5. Detailnejšie informácie o foto-weboch (článok pridaný 31.1.2017)
    • vysvetlenie parametrov, ktoré merie DxO mark
    • Photozone výsledky – ako ich interpretovať a na čo si treba dať pozor
    • fotoweby s testovacími scénami
    • zoznam rumors a news webstránok, ktoré priebežne sledujem

V súčastnosti existuje množstvo foťákov (navyše od rôznych výrobcov).
Títo výrobcovia používajú niekoľko typov (veľkostí) snímačov. K nim prislúchajú rôzne objektívy.

Nedostatočný parameter jedného modelu je možné (aspoň čiastočne) vykompenzovať iným parametrom (napríklad svetelný kompakt doháňa zníženú kvalitu menšieho snímača lepšou svetelnosťou objektívu). 

Dajú sa vôbec takto rozdielne foťáky/objektívy porovnávať?
???
Dajú. Píšem o tom v článku Matematika snímačov a objektívov.

 

Nová sekcia: Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov

Pridaj komentár

Do menu Foto info som pridal novú podkategóriu Porovnávanie “neporovnateľných” foťákov.
Pôvodne to mal byť jeden článok o technologických súvislostiach a možnostiach porovnávania na webe.

No časom sa mi to rozrástlo, tak som sa rozhodol rozdeliť ho a publikovať postupne :

  1. V úvodnom článočku som vypísal, prečo získavanie informácií o foťákoch nie je jednoduché:
    • napriek množstvu fotowebov, neviem o nijakom, kde by boli úplné základy, ktoré by mal každý fotograf poznať (čo je mimochodom dôvod, prečo som vytvoril sekciu Foto-info, kde chcem v pár článkoch spísať všetko podstatné)
    • keďže je dnes ponuka foťákov väčšia, ťažšie sa určuje ich vhodnosť
    • kvôli množstvu (zastaralých, protichodných alebo manipulatívnych) informácií nie je jasné, ktorým z nich možno veriť
    • vďaka zjednodušovaniu foťákov sa (podľa fotiek) nedajú tak ľahko určiť ani fotografické znalosti
  2. v článku Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť som:
    • vymenoval 12 (internetových) zdrojov  s ktorými sa pri porovnávaní stretávam ja:
      • dpreview, DxO mark, camerasize (viď ilustračný obrázok), photozone, press releasy, imaging-resources, recenzie, špecifikácie, diskusie, reklama, kamoši, ..
    • ku nim som vypísal ich najpodstatnejšie výhody aj nevýhody
    • opísal som aj možnosť “niekoho sa spýtať”
    • prezradil som svoj systém na analyzovanie rozporuplných informácií
    • a v závere som zhrnul, akým informáciám sa vlastne dá veriť
  3. [TODO ~ 12/2016] v ďalšom článku napíšem viac detailov o niektorých fotoweboch
  4. [TODO ~ 10/2016] a v článku s názvom “Matematika snímačov a objektívov” vysvetlím niektoré parametre a súvislosti medzi nimi, ktoré treba poznať (napríklad ak chceme spravodlivo porovnávať šum dvoch foťákov)

Odkazy na spomínané články:

Dôvody, prečo sa oplatí priplatiť si za foťák/objektív

Pridaj komentár

Dodatok 16.4.2016: kapitoly Post focus, CCD snímače a blooming, pridané súvisiace články, doplnený príklad problému s kompatibilitou objektívov (D7200 + Sigma)

Ceny niektorých foťákov spadli na hranicu, že sa snáď už ani neoplatí výrobcom ich vyrábať.
Býva to čiastočne aj preto, lebo sa ich už neoplatí kúpiť, keďže existujú iné modely, ktoré riešia ich zásadné problémy.

Vyššie ceny nie sú náhodné: existujú dôvody si priplatiť. Napríklad kvôli:

Nevýhody starších modelov

Staršie modely majú:

Pomalšie reakcie a objektívy

Snímače prvých bezzrkadloviek ešte neboli optimalizované na rýchlosť. Až neskôr vznikli modely, ktoré dokázali 120x za sekundu skontrolovať presnosť zaostrenia (tie najrýchlejšie až 240x za sekundu). Pokračovať v čítaní →

m4/3 snímač nie je malý; naopak: má ideálne rozmery

Pridaj komentár

Veľkosť mFT snímača asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody (vymenované aj s 1. technického aj s 2. používateľského hľadiska) všetkých ostatných veľkostí:

  • u menších snímačov:
    1. sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
    2. nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
  • väčšie snímače zase:
    1. potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
    2. znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť
      (pričom aj preostrenie rozsahu objektívu im v priemere trvá dlhšie)

Výhody, ktoré poskytujú iné veľkosti snímača dnes už veľa neznamenajú:

  • menší snímač umožňuje menšie telo/objektívy
    • no ďalšie zmenšovanie už nie je potrebné, keďže už mFT je dosrtatočne skladný
    • navyše foťák treba držať v rukách a ovládať, teda určitá veľkosť je stále nutná
  • väčší snímač lepšie zvládne šum
    • no toto vylepšenie nie je až také markantné (ako rozdiel “kompakt => m4/3”)
    • dnes už “šum” nie je takým problémom (dostatočne fotia už aj staršie modely)
  • menšia HO väčších snímačov spôsobuje viac problémov ako úžitku
    • už pri f/1.8 s mFT (ktoré používam často) je problém mať viacej osôb naraz ostrých
      (navyše dodatočné rozmazanie sa dá dorobiť aj v postprocessingu, no ostrosť už nie)

O výhodách veľkosti mFT snímača som už písal v kapitole 7 článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu (tento text je len jej najnovší dodatok).

Bezzrkadlovky sú najvhodnejšie na fotenie ľudí, prírody, makra a video

1 Odpoveď

Na gancovkách nemám veľa fotiek. Zopár sa ich nachádza v článkoch o fotení športu bezzrkadlovkami (stolný tenis, beh), ale na takéto situácie ich asi využíva len málokto.
Aj ja ich používam hlavne na fotenie úplne iných motívov.

MILC sú najvyhovujúcejšie (aj vďaka nedokonalostiam DSLR) hlavne na:

  • prírodu: keďže sú skladnejšie a bývajú aj ľahšie
  • ľudí: kvôli jednoduchšiemu foteniu, vďaka lepšej inteligencii foťáku a nenápadnosti
  • makro: vďaka použiteľnému LiveView, optimalizovanej stabilizácii a novej Oly funkcionalite
  • video: ich sklá sú optimalizované, môžu zobraziť obraz aj v hľadáčiku a vydržia dlhšie

Pokračovať v čítaní →

Prehľad bezzrkadloviek

komentáre 4

Na rozdiel od zrkadloviek, ktoré dnes už prakticky vyrábajú už len 3 výrobcovia (ak nerátam Sigmu a modely s medium snímačom) a majú 2 veľkosti snímačov, možností u bezzrkadloviek je viac.

Existuje až 10 výrobcov bezzrkadloviek, majú 9 typov bajonetov (m4/3 bajonet majú 3 výrobcovia), 10 typov objektívov (Sony má aj FF objektívy) a 6 veľkostí snímačov. Môžu mať aj rôzny tvar: môžu byť hranaté (PEN type) alebo podobné zrkadlovkám s hľadáčikom v prostriedku (DSLR like).

Aktuálny prehľad (ku 30. 12. 2014) som spravil do tabuľky:
Pokračovať v čítaní →

Doplnenie chýbajúcich informácií

Doplnené niektoré hlavné stránky

Pridaj komentár

Priebežne aktualizujem stránky dostupné z hlavného menu:

29.11.2014: na sprehľadnenie infa O Gancovkách som pridal Gancoviny

Gancovina: Čo sú to gancoviny (Ukáž / Skry)

26.11.2014: upravil som trošku do sekciu Foto-info (spomenul aj ostatné podsekcie)
22.11.2014: v sekcii Foto-info som dodal podsekciu bezzrkadlovky
Obsahuje ďalšie podsekcie (vylepšenia PEN-ov, fotenie s MILC) a odkazy na súvisiace články.
4.11.2014: do sekcie nefoťáky som pridal nový článok Offtopic: Drogy jsou špatný, anooo?
27.10.2014: vytvoril som novú sekciu nefoťáky (kde som zatiaľ priradil zopár vtípkov)
23.8.2014: pridal som 2 ďalšie Výhody bezzrkadloviek a m4/3 formátu (ešte stále sú nové 😉 ) a 24.8. som pridal podkapitolu o rýchlosti a poznámku o dizajne
16.8.2014: do infa O Gancovkách som pridal kapitolu “V čom sú Gancovky iné” a pridal obsah (kapitola “Blog a stránky”). Jednu kapitolu som odstránil a jej upravený text som publikoval v článku Čo sú to bezzrkadlovky (19.8)

Staršie zmeny:

Pokračovať v čítaní →

Čo sú to bezzrkadlovky

Pridaj komentár

Bezzrkadlovka je fotoaparát (s vymeniteľnými objektívami), ktorý vznikol evolúciou zrkadloviek: umožňuje zachovať ich výhody (kvalitu, flexibilnosť, …) a pritom rieši ich problémy. Prvý model vydal Panasonic v roku 2008 (*) a dnes ich už vyrába každý významný výrobca fotoaparátov.

Nemajú ani oficiálny názov. V diskusii Bezzrcadlovky – EVIL – jak padli napríklad tieto návrhy:
EVIL, bezzrkadlovka, CSC, PMDL, CILC, mirrorless, MILC .. beznosorožec .. Gancovky :-) …

Ich hlavnou výhodou oproti zrkadlovkám je práve absencia (dnes už nepotrebného) zrkadla a jemu prislúchajúcich komponentov na zobrazenie scény, vďaka čomu môžu byť menšie/ľahšie/skladnejšie, tichšie (zrkadlo sa musí sklopiť), kvalitnejšie (sklopenie zrkadla môže vibráciami spôsobiť neostrosť), rýchlejšie (zrkadlo spomaľuje reakciu na spúšť a sériové snímanie), spoľahlivejšie (presnosť zaostrovania, menej mechanických častí), kompatibilnejšie s objektívami (nenastáva u nich BF/FF), vhodnejšie na video (v optickom hľadáčiku sa nezobrazuje), používateľsky prívetivejšie (detekcia tvárí) a lacnejšie.

Ich nevýhodou je len vyššia spotreba batérie (keďže chip/displej musia byť trvalo zapnuté), skutočnosť že sú ešte nové (ich príslušenstvo sa ešte len vytvára, nové technológie ešte len zavádzajú) a bežný ľudia ich ešte nepoznajú, alebo ich podceňujú lebo nie sú veľmi veľké.

Kodak PixPro S-1

Kodak PixPro S1: bezzrkadlovka + 4x zoomové sklo

Možno sa vám názov “nezrkadlovka” bude zdať divný (keďže z názvu vyplýva len čo to nie je), ale ja ju považujem za najsprávnejší (**), keďže:
Pokračovať v čítaní →

Ako vznikajú nedorozumenia

Prečo si fotografi v diskusiách nemusia rozumieť?

Pridaj komentár

Prečo existuje toľko veľa rôznych názorov? Prečo nie sú jednotné a občas si aj odporujú?

Pri výbere toho správneho foťáku narazí začínajúci fotograf (alebo aj ten pokročilý, ak túži po zmene) na rôzne odporúčania a názory. Inak mu môžu radiť kamaráti a diskusie na webe (zvyčajne odporúčajú len to s čím majú vlastné skúsenosti), inak recenzenti alebo predavači.

Prečo to je tak?

Je to tým že existujú aj rôzne typy fotografov (nielen fotoaparátov a fotografických oblastí).
Majú rozdielne požiadavky, skúsenosti, názor, zvyklosti, .. a navzájom si nemusia rozumieť.

Rozdelenie podľa názoru

Podľa skutočného presvedčenia (a teda požiadaviek na techniku/výstupy) fotografov rozdeľujem na tieto kategórie:

  1. cvakač
  2. nastavovač
  3. umelec
  4. dokumentarista/reportér
  5. predavač
  6. pózer
  7. recenzent
  8. geek

Hoci všetky vymenované typy majú vplyv na názory ostatných, skutočnými fotografmi sú len prví štyria. V čom sa môžu líšiť? Čím prešli? Čo vyformovalo ich názory? Ktorý z nich vám najlepšie poradí?

Fotenie cez optický hľadáčik

Zmiešané pocity z nového foťáku

komentáre 3

Po prvých záberoch z nového (lepšieho) foťáku nemusia nastávať len pocity úplného nadšenia (vyjadrenie čerstvého majiteľa 450D):

    Pozri na túto fotku klávesnice: toto tlačidlo je ostré a toto je už rozmazané!

Chvíľkovú eufóriu môžu po chvíli vystriedať aj pocity sklamania či až frustrácie.

Pokúša sa ich vysvetliť článok  Proč může být přechod k pokročilému fotoaparátu rozpačitý

Porovnáva foťáky s veľkým snímačom s kompaktami. Ale ja si myslím že nový majiteľ takéhoto prístroja ho určite bude porovnávať hlavne s recenziami a zábermi iných (keďže nenaplní jeho očakávania). A práve z toho vzniká počiatočné pochybnosti.
Pokračovať v čítaní →

List: ilustračný obrázok

List Jurajovi

Pridaj komentár

Po dlhej dobe som si spomenul na tento článok a myslím si že sa tu hodí:

    Drahý pán Johnston,

Ďakujem vám za vašu odpoveď, kde mi chcete pomôcť vybrať si ten správny Nikon. Ale vaše doporučenie sa mi zdá absurdné a mimoriadne čudné, na to že by ste mali byť expert. Tak poprvé, dať 2540$ za D700 je príliš veľa na môj rozpočet – spomínal som vám že chcem investovať len 400$ – zdá sa mi to prehnané pre začínajúceho fotografa; aj vaše odporúčanie že si mám kúpiť sklá 35 mm ƒ/2 a 85mm ƒ/1.8 je divné. Majú tie sklá vôbec zoom? Všetci moji kamoši používajú zoomové sklá, iné sa ani nedajú kúpiť v blízkych obchoďákoch. Som trošku zmätený z vašej odpovede.

s pozdravom,
Juraj

Odpoveď (anglicky):
Pokračovať v čítaní →

Mesiac fotený s E-P1

Parametre fotoaparátov: Zoom

Pridaj komentár

V článku Ďalšie vlastnosti fotoaparátov som sa venoval niektorým parametrom, ktoré bývajú častokrát (neprávom) kvôli kvalite prehliadané, alebo naopak je na ne kladený (zbytočne) veľký dôraz (megapixely). Medzi týmito parametrami som v úvode spomenul aj zoom, no ďalej som sa mu nevenoval (keďže by to bolo určite na dlhší článok).
Len som neskôr spomenul že väčší je lepší. Je to ale skutočne tak?

Ani v tomto prípade nič nie je čiernobiele. V skratke sa dá napísať že väčší zoom:

  • zvyšuje univerzálnosť (preto som písal že väčší je lepší)
  • no zároveň so sebou prináša ostatné negatíva
    (vyššia cena, nižšia kvalita, väčšia veľkosť a zhoršená svetelnosť)
  • na niektoré príležitosti je najlepší práve objektív bez zoomu

O zoome je ale nutné napísať omnoho viac:

Pokračovať v čítaní →