Séria článkov “Porovnávanie “neporovateľných” foťákov ” obsahuje tieto články:

1. Porovnávanie “neporovateľných” foťákov – úvod 
2. Odkiaľ získať informácie a ako ich pochopiť (tento článok)
3. Matematika snímačov a objektívov 
4. “Ekvivalentná svetelnosť” neexistuje
5. Detailnejšie informácie o foto-weboch

---

Ku výberu toho najvhodnejšieho foťáku (podobne ako aj pri iných životných rozhodnutiach), sú potrebné informácie.

Napriek tomu, že na internete existuje množstvo webstránok, ktoré sa venujú fotografii/fotoaparátom a na youtube je veľa videí s návodmi, získať podstatné informácie (o foťákoch) nie je až také jednoduché, ako sa zdá.

V jednej diskusii týkajúcej sa výberu foťáku mi bolo naznačované, že píšem, akoby bol zadávateľ nesvojprávny (asi som sa vtedy spýtal, či vôbec pozná aj iné možnosti; alebo či si je vedomý, že ním vybratý foťák nemá stabilizáciu). Možno je to skutočne aj pravda: zákazníci sú častokrát fakt ako nesvojprávny. Keď už aj nadpriemerne inteligentnému človeku (ktorým môj bývalý šéf isto je) treba vysvetliť takú základnú vec ako je stabilizácia, tak asi nie je všetko v poriadku.

No neskôr som si uvedomil, že nielenže mnohí nepoznajú možnosti, ale že ani nevedia posúdiť, ktorá by bola pre nich vhodnejšia; nedokážu ich porovnať.

Možnosti informácií na internete

Stačí sa zamyslieť na základe čoho si môžu vyberať:

1. priameho porovnanie špecifikácií
2. merania DxO marku: http://dxomark.com/Cameras/Compare
3. porovnania na webe – snapsort: http://snapsort.com/
4. porovnania dpreview: https://www.dpreview.com/
5. porovnania imaging-resources: http://www.imaging-resource.com/
6. porovnania objektívov na photozone: http://photozone.de/
7. camerasize: http://camerasize.com/
   (ovšem tento poslúži len na porovnávanie veľkostí a dizajnu)
8. recenzie
9. diskusie a doporučenia ostatných
10. press releasy
11. reklama
12. anti-reklama, ohováranie a stereotypy

Všetky tieto porovnania a názory sú užitočné.

Výhody jednotlivých zdrojov

1) špecifikácie poskytujú základné informácie o foťákoch:

• technické informácie: počet megapixelov snímača, rozmery, rozsah zoomu, rozlíšenie/framerate videa, počet AF bodov, ..
• výkonnostné parametre: rozsah ISO citlivostí, rýchlosť sériového snímania, svetelnosť objektívu, veľkosť snímača, …
• funkcionalita, ktorú poskytujú: stabilizácia, výklopný displej, elektronický hľadáčik, dotykové ovládanie, RAW, focus peaking, HDR, …
  Veľmi ľahko sa porovnávajú (a tak vznikli aj webové porovnávače: viď bod 3)

2) DxO mark merania sa špecializujú na porovnanie výkonu snímača. Neskôr pribudli aj merania objektívov.
Keďže jeho výsledky sú číselne/graficky znázornené, tiež sa veľmi jednoducho porovnávajú.
Je tak možné porovnávať nielen doťáky rôznych značiek, ale aj rôzne veľkých snímačov (napríklad aj kompakty s FF ILC)

3) webové porovnávače (ktoré sa zvyčajne zobrazia po zadaní “foták1 vs foťák2” do googlu) uľahčujú porovnávanie špecifikácií, keďže ich dokážu zobraziť vedľa seba

4) imaging-resources je jedna z webstrániek, ktorá sa venuje foťákom:

• informuje o novinkách: nových modeloch foťákov, objektívov, softwari/firmwari a ostatných foto zaujímavostiach
• recenzuje foťáky: okrem iného sa venuje aj rýchlosti AF, oneskorenie spúšte, rýchlosť sériového snímania (pred a po zaplnení buffra), …
• obsahuje štandardizované zábery: na rôznych citlivostiach, nastaveniach, na rôznych motívoch (figuríny, štandardizovaná scéna, dom a stromy – kvôli porovnaniu aj na plagáte)

5) aj dpreview je podobná foto-stránka.
Obsahuje applet (výseky až 4 rôznych foťákov z toho istého miesta) na priame porovnanie štandardizovanej scény. Je tam možné porovnávať:

• zábery na všetkých ISO citlivostiach
• JPG výstup priamo z foťáku, aj RAW z Adobe Camera RAW
• per-pixel výstup, alebo zmenšeniny (buď na rovnakú veľkosť, alebo na “print veľkosť”: 3 megapixely)

Umožňuje aj porovnávanie šumu pri rôznej intenzite zosvetlenia: porovnávanie dynamického rozsahu a “senzor latitude”

6) photozone sa zameriava na recenzie výkonnosti a kvality objektívov

• rozlíšenie na rôznych clonách (prípadne aj na rôzne megapixelových snímačoch)
• intenzita optických vád: vinetácia, skreslenie, aberácia

7) camera size sa špecializuje na vizuálne zobrazenie foťákov. Umožňuje zobraziť foťáky nielen spredu (ako bývajú zvyčajne zobrazované), ale aj zboku a zvrchu.
Vizualizuje aj kombináciu foťáku s objektívom.

8) recenzie sa venujú foťákom/objektívom podrobnejšie, ako len vymenovaním ich špecifikácií alebo zhodnotením ich výkonu.
Venujú sa aj ovládateľnosti a ďalším informáciám, ktoré sa nevojdu do špecifikácií.
V závere mávajú aj celkové zhodnotenie a popis plusov a mínusov.

9) v diskusiách je možné zadať si požiadavky (čo chceme fotiť) a ostatní diskutujúci s viac skúsenosťami sa k nim môžu vyjadriť.
Takisto môže poradiť predavač (ktorý by mal vedieť odpovedať na štandardné otázky), alebo osoba ktorej dôverujeme (napríklad preto, lebo sám produkuje fotky ktoré chceme aj my).
Doporučenia skrátka môžu byť adresné: čo je dôležité preto, lebo každý má svoje jedinečné požiadavky/dôvody.

10) v press releasoch bývajú zaručene overené informácie priamo od výrobcu
(aj s poznámkami pod čiarou, ktoré u iných – čo ich citujú – častokrát chýbajú)

11) reklamy slúžia hlavne na to, aby sa informácie o existencii nejakého výrobku dostali až ku kupujúcim (inak sa o nich asi len tak ľahko nedozvedia)
Teda napriek tomu, že mnohým sa zdajú otravné, sú naozaj potrebné.

12) anti-reklama a “ohováranie” sú tiež informačné prostriedky: slúžia na to, aby sme sa dozvedeli aj “druhú stránku veci”, ktorú nám zvyčajne výrobcovia/reklamy nepovedia (napríklad, že tie najlacnejšie zrkadlovky nemajú stabilizáciu). Aj ohováranie (hoci môže byť aj neetické) poskytuje informácie na zamyslenie: môže byť naozaj odvodené od skutočnosti.
Stereotypy (vžité predstavy) – napriek tomu, že často bývajú mylné – majú tiež svoju svetlú stránku: niekomu môžu postačovať k tomu, aby bol spokojný (hlavne tým, ktorí nemajú čas/vedomosti na to, aby si zistili všetky potrebné informácie)

No žiaden z týchto porovnaní (samostatne) nie je dostatočný a môže poskytovať aj skreslené výsledky:

Nevýhody

1) väčšie číslo v špecifikáciách nemusí vždy znamenať výhodu:

• v tom podstatnom sa foťáky snažia “mať špecifikácie v poriadku”
  • teda takmer každý foťák má FullHD, vysoké ISO, 3-palcové LCD, …
• je viac megapixelov lepšie, alebo horšie?
  • keďže je snímač stále rovnako veľký, čím viac megapixelov snímač má, tým menší je jeho jeden pixel a tým viac šumí = je menej kvalitný
  • už neplatí že čím menej megapixelov tým lepšie, keďže novšie senzory aj s viac megapixlovým senzorom produkujú lepšie zábery (no nie vždy)
• maximálne možné nastaviteľné ISO neznamená že na tej citlivosti bude výstup aj kvalitný (navyše takmer všetky APS-C a mFT modely majú rovnaké maximálne ISO)
• dokonca ani taká jednoznačne znejúca vec ako výdrž batérie nie je smerodatná:
  • môj foťák má horšie špecifikácie, no dokázal som s ním spraviť 3900 záberov, zatiaľčo s tým druhým niekto (pri fotení cez displej) spraví len 150
  • Navyše vďaka foteniu cez LiveView mám väčšiu istotu správne exponovaných záberov (nemusím tak často opakovať záber) a pri kontrolovaní výsledného záberu nemusím prestať fotiť a sklopiť foťák (anglický výraz na toto je “chimping”), čo mi tiež šetrí čas a batériu.
• a pojem “stabilizácia v objektíve” (už aj to sa vyskytlo v špecifikáciách) – v prípade samotného foťáku znamená že stabilizáciu foťák nemá (potrebuje objektív so stabilizáciou, ktoré sú niekedy podstatne drahšie, alebo vôbec neexistujú)

2) výsledky DxO len málokto dokáže interpretovať, navyše nereflektujú že staré foťáky majú obraz poničený bandingom, staršie Nikony (do roku 2013) majú vo videu modrý hnus a na vysoké ISO nepríjemný farebný nádych
Vo výsledkoch nie je zohľadnený ani vplyv stabilizácie, procesora, firmwaru, prípadne iných vlastností.

3) google zvyčajne vylistuje výsledky Snapsortu, ktoré sú zmesou špecifikácií a DxO marku, navyše je tam aj plno poloprávd (zhodou náhod tiež preferujúce Nikon), napríklad:

• počet objektívov vôbec neberie do úvahy:
  • že objektívy bez motorčeku na lacných Nikonoch nemajú AF,
  • väčšina starých objektívov sa už ani nepredáva
    (alebo sú morálne zastaralé alebo nekvalitné)
  • a na bezzrkadlovky sa cez redukciu dajú nasadiť aj iné objektívy
• alebo tam tvrdia, že fázové ostrenie je rýchlejšie:
  • čo v prípade 18-105 určite neplatí
    (keďže je to najpomalší seťák aký sa predáva – pomalší ako priemerné kompakty)
  • najrýchlejší AF-S mali istú dobu (a možno aj teraz) práve bezzrkadlovky s kontrastným ostrením – keďže ako nový systém majú optimalizované objektívy a nemusia čakať na sklopenie zrkadla

4) dpreview porovnanie vyzerá na prvý pohľad dokonalo, no je robené na najlepších objektívoch aké pre daný systém existujú. Reálne výsledky so seťákom sú úplne iné a bez statívu je výsledok tiež iný. Rovnako aj výsledky s objektívom bez stabilizácie, alebo so stabilizáciou starej generácie (ako má 18-105, ktorá je u 1/60s dokonca kontraproduktívna).

5) osobne som si obľúbil porovnania na imaging-resources (dajú sa tam napríklad porovnať porovnávať aj portréty, pri porovnaní ktorých súčasné Nikony vôbec nevyzerajú dobre), no až náhodou som zistil že porovnávajú zábery s manuálne nastaveným WB. Bol som až prekvapený aké neuspokojivé zábery produkujú niektoré DSLR za žiarovkového osvetlenia pri AutoWB

6) niektoré photozone výsledky (ktoré zaberajú podstatnú váhu v hodnotení) sú pre bezzrkadlovky zbytočné (skreslenie), alebo sa neprejavujú (aberácia). Príliš veľký dôraz sa kladie na výkonnosť na krajoch, ktoré nie sú u bezzrkadloviek prioritou (alebo sa riešia softwarovo).

8) problém recenzií je, že:

• nedá sa v nich zvyčajne porovnávať medzi rôznymi modelmi (len slovne)
• niektoré “recenzie” sú vlastne platené reklamy
• alebo kvôli self-cenzúre môžu byť jednostranne ovplyvnené (ignorujúce problémy jednej značky a úporné hľadanie chýb na značke inej), čomu sa isto nikto nedokáže vyhnúť

9) no a doporučenia ostatných sú už len čisto subjektívne, zvyčajne podložené len podľa predchádzajúcich bodov alebo ovplyvnené tým akú značku sami preferujú. Zvyčajne ani nemajú skúsenosti s inými značkami/modelmi.
Dokonca aj v rámci jedného človeka sa preferencie menia: nestačí napísať “ja som spokojný”, lebo to sú hneď po kúpe foťáku takmer všetci.
Až časom na nich začnú nachádzať chyby, alebo problémy, ktoré postupne prestanú tolerovať.
A takisto: čo bolo vhodné odporúčať pred pár rokmi, dnes už môže byť podpriemerné.

10) v dnešnej dobe nás reklama skôr otravuje ako zaujíma (keďže je na každom kroku), no ale je nutná: ak by sme sa o nejakom výrobky nedozvedeli, tak by sa nepredával, aj keby bol dokonalý.
Väčšina reklám je ale manipulatívnych, alebo zneužívajúca ľudské slabosti (napr: zľavy)
Neobsahuje negatíva – teda nemusí obsahovať zoznam vlastností, v ktorých za konkurenciou zaostáva.
Preto má reklama niektoré pravidlá, ktoré sa ale dajú aj zneužiť:

• nie je povolená porovnávacia reklama
  • preto keď je napísané “2x rýchlejšie ako predchádzajúci model”, alebo jednoducho “rýchle ostrenie”, to ešte vôbec neznamená, že je lepší aj ako konkurencia
    (v skutočnosti to môže byť aj podpriemer ako u M3)
• reklama by nemala byť klamlivá, napriek tomu im aj tak málokto verí
  • pri niektorých tvrdeniach sú nutné “poznámky pod čiarou”, ktoré keď sa neuvedú, môžu uviesť zákazníka do omylu
  • mnohé tvrdenia sú až príliš všeobecné (napríklad “robí pekné fotky“)

11) press release je vlastne tiež reklama, no ja ich zásadne rozlišujem (keďže poskytuje zaručené informácie):

• je to vyjadrenie výrobcu, teda sa jedná o reálne informácie
  (nie výmysly/manipulácie predavačov)
• poznámky pod čiarou tam vždy bývajú uvedené
  (samozrejme ak sú uvedené aj na webe výrobcu)
• neobsahujú ale všetky informácie – len to čo je na nich nové, alebo lepšie
  (oproti minulej verzii)
  • nedá sa teda ľahko porovnávať s konkurenciou
• bohužiaľ, podobne ako reklamám im tiež len málokto verí
  (alebo ich dokáže správne interpretovať)

12) negatívny pohľad, alebo vymenovanie problémov neznamená, že podobnými (alebo inými, ale v podobnom rozsahu) netrpí aj konkurencia
Kritika môže byť oprávnené, ale aj neoprávnené (teda ohováranie: podobne ako recenzie), môžu sa jednať o vlastnosti, ktoré v skutočnosti nie sú problematické, nepoužívajú sa, alebo “riešia” inak.
Menšinový názor býva zvyčajne ignorovaný (keďže býva “prekričaný stádom”), napriek tomu že môže byť aj správny (či už sa jedná o kritiku, alebo je sám skritizovaný).
Hlavne stereotypy bývajú plné kritických tvrdení (malý snímač, šumí, ..), hoci v skutočnosti už nemusia platiť, alebo nemajú až taký význam, aký je im pripisovaný.

Porovnávanie všetkých kladov a záporov je v skutočnosti náročné:

• porovnať dve čísla v špecifikáciách dokáže aj malé dieťa
• no zhodnotiť prínos stabilizácie voči svetelnejšiemu objektívu už nedokáže každý

Preto si to mnohí uľahčujú ignorovaním niektorých z vymenovaných zdrojov, alebo obracaním sa na “autority”.

Oplatí sa spoľahnúť len na radu niekoho iného?

Pre niekoho kto sa nevyzná, alebo si nevie informácie pozháňať sám, je najlepším začiatkom sa niekoho spýtať.
Tomu, kto nie je zbehlý v používaní internetu, alebo kto nevie “vytriediť zrno od pliev”, či nemá čas si informácie pozisťovať sám, to častokrát zostáva ako jediná možnosť.

Na koho sa dá ale spoľahnúť?

• Na predavača? Veď oni to robia hlavne kvôli zisku.
• Na kamoša ktorí fotí? Určite áno, ale bude vedieť aj poradiť?
• Na fotografa, ktorý fotí pekné fotky?
• Na nejakú “autoritu”?

Väčšina autorít sa ale autoritou stala nie kvôli tomu, že by vedeli najviac, ale že sa sústredili na jednu oblasť a v nej sa stali nadpriemerný.
Zvyčajne mali výnimočný talent, naučili sa skompenzovať chyby foťáku v editore (nepoznám úspešného fotografa, ktorý intenzívne nepoužíva editor) a poctivo na sebe makali.
Určite budú v inej situácii ako drvivá väčšina tých, ktorí si od nich požadujú radu.

To už podľa mňa fakt vie lepšie poradiť predavač. Z princípu musí mať väčší prehľad aj o súčasných foťákoch aj o ľudských potrebách. No ani on nemôže vedieť všetko.

Pre väčšinu bežnej populácie je teda lepšie pozháňať informácie z čo najviac zdrojov a z nich si vybrať tie, ktoré sa im najviac hodia.

Ako spracovať (protichodné) informácie?

No pri tom množstve informácií sa môže stať, že niektoré z týchto informácií sa budú vzájomne vylučovať. Čo sa vtedy dá robiť? Ako zistiť, ktorá z nich je tá správna?

Ako rozporné informácie rozanalyzovávam ja?

• v prvom rade predpokladám, že obe sú pravdivé
• ak sú obe pravdivé a predsa sa vylučujú => pravdepodobne som niečo zle pochopil
  • v prvom rade si prečítam oba pôvodné zdroje
• ak som ich pochopil správne a stále sa vylučujú, pravdepodobne tie informácie nie sú úplné
  • v druhom rade hľadám, či som neprehliadol poznámku pod čiarou, či som nesprávne nepochopil kontext, či pisateľ nezabudol dopísať nejaké podstatné slovo, ..
• až keď sa úplné informácie stále vylučujú, začína preverovanie, či náhodou niektorá z nich (alebo obe) nie sú náhodou nepravdivé
  • pravdivosť (alebo omyly) overujem ich dôkazmi, alebo porovnávaním s ďalšími informáciami, či vlastnými pokusmi
• čo nemôžem zreprodukovať a preveriť, snažím sa rozložiť na menšie celky a zistiť princíp
• čo nedokážem ani zanalyzovať, o tom si vytvorím akceptovateľnú teóriu
• zostávajúce informácie, ktoré sú nezreprodukovateľné, nepreveriteľné a nepochopiteľné (takzvané “zbožné priania”, nepodporené dôkazmi) sú informácie bez významu a je možné ich ignorovať
• u informácií, ktoré som zistil, že sú nepravdivé, ma zaujímajú osoby ktoré ich tvrdia:
  • Prečo to tvrdia? Sú to len idioti čo nechápu princíp? Sú niekým zmanipulovaní? Alebo sú to manipulátori? Klamú zo zúfalstva (aby v dnešnej dobe prežili)? Podvádzajú aby “vyhrali”? Trpia len Dunning-Krugerovým efektom?
    • na čo a na koho si mám dať do budúcna pozor?

Možno to vypadá zložito, ale tento systém funguje.
Na rozdiel od iných – čo radšej prestávajú prijímať nové informácie, lebo kvôli dogmám v nich majú čím ďalej tým väčší guľáš – mne sa každá nová informácia hodí: vypĺňa prípadné prázdne miesto, alebo potvrdzuje/koriguje moje teórie.

Častokrát sa stáva, že niektoré informácie dávajú zmysel až z odstupom času, alebo po niekoľkonásobnom prehodnotení. Predsa len človek je tvor emotívny; teda ak ho niečo zaujme (alebo naštve), môže niektoré podstatné veci prehliadnuť .. a spočiatku získať nesprávny dojem. Hovorí sa, že “opakovanie je matka múdrosti”. Aj v získavaní informácií to oplatí.

 

Záver

Existuje veľa možných zdrojov informácií. Je možné spýtať sa kamaráta, napísať otázku do diskusie, pozrieť si otázky iných, googliť, alebo prezerať fotoweby.
Napriek tomu že mnohé fotoweby sa snažia o komplexný prístup, nemusí to stačiť. Je vhodnejšie porovnať si informácie zo všetkých vymenovaných zdrojov. Podobne ako puzzle: každý dodáva “svoj dielik” k celku. No a každá má nielen svoje výhody, ale aj nevýhody.

Na otázku “Čemu teda má laik jako já věřit?” by sa dalo odpovedať takto:

• v prvom rade sa dá veriť údajom na stránke výrobcu (ktorý uvádza aj poznámky pod čiarou)
• v druhom rade sa dá veriť nezávislým testovacím webom (ktoré robia veci systematicky)
• potom recenzentom (keďže im prejde rukami najviac foťákov)
• atakďalej, atakďalej

V podstate sa dá veriť väčšine dostupných informácií, len ich treba vedieť rozanalyzovať a pochopiť (a odseparovať tvrdenia notorických klamárov/vtipkárov, zúfalých predavačov a nimi zmanipulovaných BFÚ)

Je chybou ignorovať niektoré zdroje informácií, len kvôli tomu, že na prvý pohľad vyzerajú nedôveryhodne. Ak aj majú iný názor, je to preto, lebo na to majú dôvod. Nemožno sa na nich kvôli tomu hnevať. Čo ak majú pravdu a mýlim sa ja?

Zhrnul by som to teda takto:

Pri získavaní informácií treba byť otvorený všetkým dostupným zdrojom. Každý môže mať “svoju pravdu” a býva dobré ju poznať. Keďže na internete je množstvo dezinformácií, treba ich vedieť správne rozanalyzovať a vytriediť. Dá sa to.

Ak teda viete ešte o nejakých zaujímavých webových stránkach – na ktorých sa vyskytujú informácie, ktoré sa na mnou vymenovaných nevyskytujú – dajte mi do diskusie vedieť.

PS: Ku všetkým možnostiam vymenovaných tomto článku by som pridal ešte ten najdôležitejší zdroj informácií: vlastné pokusy. Nie každému sa totižto hodí to, čo sa hodí väčšine, alebo čo väčšina používa (navyše aj väčšina sa môže mýliť).

---

História stránky:

• Publikované: 11. augusta 2016, 9:45
• 23. októbra 2016: pridaný úvod (s linkami 2 ďalších článkov) a história stránky
• 3.február 2017: pridané linky na posledné 2 články a opravené pár gramatických chýb