V predchádzajúcom článku som písal o rôznych typoch foťákov a o vplyve senzora a objektívu na kvalitu. Vysvetlil som že kvalita je závislá len od samotného snímača a parametroch objektívu (a samozrejme aj jeho kvality). Nie je to len od veľkosti (hoci častokrát to čo je väčšie býva aj kvalitnejšie)

Medzi najkvalitnejšie foťáky patria fotoaparáty s výmennými objektívmi (DILC), medzi ktoré patria zrkadlovky a nezrkadlovky.

 

Zrkadlovky sa ale od iných foťákov zásadne odlišujú:

• V čom sa ale zrkadlovky naozaj líšia? – vymenované rozdiely a vnútorné zloženie
• Vplyv zrkadla
• Princíp zaostrovania – aj jeho nevýhody a alternatívy
• Sony SLT nie je zrkadlovka
• Princíp fotenia – mechanika, zaostrovanie a fotenie v praxi
  • fotenie stredovým bodom
  • problémy fotenia s namáčknutím
  • fotenie cez optický hľadáčik
• RAW
• Záver
• Dodatok – dodatočné vysvetlenie autora

História článku

31. dec. 2012: bol publikovaný pôvodný článok Zrkadlovky: v čom sú iné? (ešte na dudis-photography)
Článok vyvolal búrlivú diskusiu. No kámoš sa mi sťažoval, že je príliš dlhý, preto som ho neskôr rozdelil na dve časti a znovu zverejnil. Z jeho záveru vznikol tento článok (úvod je v článku Rozdelenie fotoaparátov podľa kvality a veľkosti)
25. dec. 2013: publikoval som tento článok (s novým názvom) na Gancovkách
17. jan. 2014: dopísaná táto história, prerpísaný koniec a zrušené súvisiace články

V čom sa ale zrkadlovky naozaj líšia?

Zrkadlovka (DSLR) sa dá charakterizovať tým, že sa im obraz pomocou sústavy zrkadiel (alebo hranolu) zobrazuje v optickom hľadáčiku.

V jednoduchosti sa dá povedať že zrkadlovky sa od iných foťákov líšia:

• väčším snímačom (*)
• výmennými objektívmi (*)
• vnútorným zložením
• inakšie zaostrujú
• fotí sa s nimi inakšie

(*) vyskytuje sa u všetkých DILC: teda aj u bezzrkadloviek a SLT

 

Vnútorné zloženie

Okrem toho že zrkadlovky sú väčšie ako kompakty lebo majú väčší snímač, sú väčšie aj ako bezzrkadlovky, ktoré môžu mať presne ten istý snímač. Je to preto lebo sa im vo vnútri nachádza niekoľko vecí navyše:

• sústava zrkadiel alebo hranol – smeruje obraz z hlavného zrkadla do hľadáčika a na metering (AE) senzor
• hlavné (polopriepustné) zrkadlo – odráža obraz do sústavy zrkadiel (či hranolu) a prepúšťa časť svetla na pomocné zrkadlo
• pomocné zrkadlo – smeruje obraz na zaostrovacie senzory
• AF (autofocus) senzor – slúži na zaostrovanie (má 3 až 61 zaostrovacích bodov {zvyčajne 11})
• AE (auto exposure) senzor – meria expozíciu (pozostáva u Canonov zo 63 zón, u najnovších FullFrame modelov má 100 000 pixelov)

Porovnanie vidno pekne na prezentačnom obrázku pri predstavení Panasonicu G1:

(zobrazte si celý obrázok kliknutím naň)

Ostatné súčasti (snímač, batéria, integrované obvody, …) sú už aj u iných foťákov, ale tieto vymenované súčasti sa nachádzajú len u zrkadloviek a spôsobujú že sú zrkadlovky také vysoké a široké (teda nikdy nebudú menšie).

 

Vplyv zrkadla

V skutočnosti zrkadlo spôsobuje niektoré problémy:

• je to mechanická súčiastka a teda môže sa pokaziť
• sklápanie zrkadla spôsobuje zvuk ktorý sa nedá vypnúť
• po sklopení mierne rozhýbe fotoaparát, čo spôsobuje že záber nemusí byť dokonale ostrý
• zaostrovanie je možné len keď je zrkadlo vyklopené a ustálené, teda pri sériovom snímaní len krátky čas
• predlžuje “shutter lag” (oneskorenie po stlačení spúšte)
• spomaľuje teoretické možnosti v rýchlosti sériového snímania

Tieto problémy ale nie sú až také veľké aby ich majiteľov dokázali odradiť (hlavne v dobách keď okrem DSLR neexistovalo nič čím by sa dali nahradiť). Zvyčajne si proste myslia že to tak musí byť a nič sa s tým nedá robiť.

Verím tomu že o niektorých týchto problémoch mnohí majitelia ani nevedia, alebo za problémy nepovažujú, keďže u nich sa neprejavujú až v takom významnom merítku aby si to všimli:

• niektorí si na per-pixel ostrosť moc nepotrpia – nevedia že môže byť aj lepšia
• nepresnosť v zaostrovaní sa viac prejavuje u svetelných objektívov
• rozhýbanie foťáku zrkadlom sa prejavuje len za špecifických podmienok

(viď článok: Ako dosiahnuť maximálnu ostrosť)

Alebo jednoducho spravia “z núdze cnosť”: niektorým sa napríklad cvakanie zrkadla javí ako príjemný zvuk.

 

Princíp zaostrovania

Ako som už spomínal, zaostrenie je u veľkého snímača omnoho dôležitejšie ako u snímača menšieho.
Je to preto, lebo každá nepresnosť v zaostrení sa u väčšieho snímača viac prejaví (samozrejme pri podobnej svetelnosti).

Zrkadlovky zaostrujú iným spôsobom ako bežné kompakty. Volá sa to zaostrovanie fázou:

• časť svetla sa odráža na špeciálne zaostrovacie senzory mimo snímača
• tieto určia ktorým smerom sa má zaostrovanie objektívu pohnúť
• potom motorčeky v objektíve posunú zaostrovacie sklá na správne miesto

Ostatné foťáky naproti tomu zostrujú kontrastom:

• najprv vyhodnotia aktuálny stav
• zaostria na iné miesto
• znovu vyhodnotia stav
• robia to až dovtedy kým nezvolia jedno miesto ako správne zaostrené

Detailnejšie som ich porovnával v článku Fázové vs kontrastné ostrenie.

V ohľade zaostrovania mali DSLR veľmi dlho výhodu oproti kompaktom, lebo zaostrovali rýchlejšie. Ich rýchlosť prevážila spomínané nevýhody (napr. menšiu spoľahlivosť zaostrenia; detailne popíšem ďalšej kapitole).

No s príchodom bezzrkadloviek ich výrobcovia usilovne popracovali na rýchlosti kontrastého ostrenia. Až natoľko, že Olympus (v modeloch E-P3 a OM-D E-M5) v press releasoch tvrdí že má najrýchlejšie zaostrovanie na svete (samozrejme za špecifických podmienok). Dokonca s preostrovaním je už možné snímať rýchlosťou 4.2 fps (čo je až nepredstaviteľné keďže vieme čo pritom foťák musí robiť).

Rýchlosť zaostrovania už teda nie je len výsadou zrkadloviek.
Fázové ostrenie je ale stále ešte spoľahlivejšie pri fotení pohybujúcich sa objektov.

Nevýhody DSLR zaostrovania

Fázové ostrenie má ale aj svoje nevýhody:

• je menej presné už z princípu: lebo sa zaostruje senzorom mimo snímača
• ani po správnom nastavení nie je až také spoľahlivé: je náhodnejšie
• nedá sa u nich použiť detekcia tvárí (len u najnovších FullFrame modeloch)
• funguje len na miestach zaostrovacích bodov (musí tam byť nejaká hrana)
• zaostrovanie je možné len keď je zrkadlo vyklopené
• niektoré zaostrovacie body sú len horizontálne alebo vertikálne
• používanie všetkých zaostrovacích bodov je nepredvídateľné – preto mnohí uprednostňujú len na stredový bod

Prvý problém (zle nastavený AF modul, spôsobujúci FrontFocus/BackFocus) sa dá čiastočne riešiť:

• vyššie triedy zrkadloviek (zvyčajne sú drahšie ako 1000 euro) majú AF microadjustment
• u DSLR nižších tried sa toto dá nastaviť v servise (asi za 50 euro)

Bohužiaľ, ani toto nastavenie nie je všemocné: stále môže nastať situácia že po nastavení zaostrovania na blízko sa dokazí zaostrovanie do diaľky.

 

Tieto nevýhody som už spomínal v článku Jednoduchšie telo a kvalitnejší objektív?

Keďže je jedna súčasť závislá od druhej, postupne sa kumulujú: slabý AF lacného tela + nekvalitný objektív = sklamanie.
Mnohí si tieto nevýhody (nepresnosť) neuvedomujú (alebo nechcú pripustiť).
Z tohoto nepochopenia niekedy vznikajú až “úsmevné” situácie.

Napríklad: pri fotení mesiaca (kedy je presnosť zaostrenia veľmi dôležitá) je odporúčané používať minimálne clonu F8.
Niektorí majitelia zrkadloviek si to vysvetľujú tým, že veľká clona je nutná aby sa celý mesiac vošiel do roviny ostrosti.
V skutočnosti je to kvôli tomu že fázové ostrenie je nepresné, no pri vysokých clonách sa táto nepresnosť už prejavuje len málo. Ďalší dôvod je že vtedy má zvyčajne objektív najlepšiu kresbu.

Mesiac môže byť fotený aj na clone F1.4 (ak by taký objektív existoval), len treba presne zaostriť.
Dôkaz: podľa DOF calculátora je (u 600 mm objektívu) po zaostrení všetko ostré od 13 kilometrov až po nekonečno, takže mesiac sa tam určite vojde.

Alternatívy DSLR zaostrovania

V dnešnej dobe (s narastajúcim počtom megapixlov a zlepšovaním technológií), keď už rýchlosť zaostrovania kompaktov je dostatočná, začínajú pomaly ale isto prevládať nevýhody DSLR nad výhodami.

Dnešné foťáky sa preto snažia vyriešiť aj tieto nevýhody:

• Olympus/Panasonic sa posnažili a vylepšili kontrastné ostrenie (viď vyššie)
• najnovšie bezzrkadlovky majú implementované fázové ostrenie na snímači
  (vďaka tomu sú presnejšie a keďže nepotrebujú zrkadlo, môžu byť aj rýchlejšie)
• Sony úplne zavrhli DSLR koncept a prešli na SLT
  (stále sa používajú externé ostriace senzory, ale zrkadlo sa im už nehýbe)

Zaostrovanie kde je využité aj fázové aj kontrastné otrenie je označované ako hybridné rieši väčšinu vymenovaných problémov.
Predpokladám že budúci rok ho bude mať implementovaná väčšina nových modelov bezzrkadloviek.
Dokonca istý druh hybridného zaostrovania je už použité aj v najvyššom SLT modeli Sony A99.

Sony SLT nie je zrkadlovka

Pri Sony SLT systéme sa pristavím:

• vyzerá ako zrkadlovka, ale nie je to zrkadlovka (lebo obraz je tvorený elektronicky)
• zrkadlo je polopriepustné, používa sa len na odklonenie časti svetla (asi 30%) na zastrovacie senzory
• zbytok svetla ide na snímač ktorý pracuje v LiveView režime

Má to svoje výhody:

• zrkadlo sa nesklápa a teda nemôže rozhýbať záber
• zaostrovacie senzory môžu pracovať (vyhodnocovať ostrosť) neustále – môžu teda fungovať lepšie
• je možné priebežné zaostrovanie aj počas videa
• namiesto OVF (viď nižšie) je použitý EVF (elektronický hľadáčik: electronic viewfinder)

Nevýhoda tohto systému je len to, že:

• stále sa používa externé zaostrovanie a teda (asi) nie je vyriešená presnosť
• kvôli strate časti svetla podávajú trošku horšie výsledky pri vysokých citlivostiach (ako by mohli bez zrkadla)

No myslím si že aj tento koncept (hoci nie je dokonalý) má pre mnohých svoj význam.
Rieši niektoré problémy zrkadloviek za cenu mierneho zhoršenia šumu (čo prestáva byť v praxi problém) a ponúka navyše dovtedy nemožné možnosti.

Poznámka: budúce modely možno budú mať zrkadlo sklopné, a potom nebude dochádzať ku strate sveta

 

Princíp fotenia

Mechanika

Fotenie sa zdá byť rovnaké (stlačí sa tlačidlo, objektív zaostrí a odfotí záber), no u zrkadloviek je tento proces úplne iný:

• po namáčknutí sa spustí fáza zaostrovania (vysvetlil som v minulej kapitole)
• po domáčknutí sa najprv musí sklopiť zrkadlo
• počas expozície je zrkadlo sklopené
• na konci expozície sa uzatvorí uzávierka
• zrkadlo sa vráti na svoju pôvodnú pozíciu .. a môže sa pokračovať vo fotení

U starších bezzrkadloviek je to podobné, no namiesto zrkadla cvaká uzávierka:

• po namáčknutí sa zaostrí
• po domáčkutí sa najprv uzatvorí uzávierka
• keď sa otvorí, tak sa začne exponovať
• na konci expozície sa uzatvorí uzávierka
• potom sa znova otvorí .. atď

Najnovšie bezzrkadlovky majú prvú uzávierku elektronickú (1st electronic shutter):

• po namáčknutí sa zaostrí
• po domáčkutí sa snímač prepne do stavu snímania a začne exponovať
• na konci expozície sa uzatvorí uzávierka (u Panasonicu GH3 sa aj toto dá  elektronicky)
• potom sa znova otvorí .. atď

Podľa meraní na imaging-resources je sklopenie zrkadla a cvaknutie uzávierky približne rovnako dlhé, takže zrkadlovky a staré bezzrkadlovky majú podobnú reakciu na spúšť (shutter lag), ale nové bezzrkadlovky (Samsung NX20, Panasonic G5/GH3, Sony NEX) a Sony SLT (ktorým sa zrkadlo nesklápa) sú rýchlejšie (NEX-5N: Najrýchlejšia spúšť na svete). Prejavuje sa to aj rýchlejším sériovým snímaním.
V budúcnosti (keď sa bude používať global shutter) už uzávierka nebude zdržovať a snímanie môže byť ešte rýchlejšie.
Kdežto rýchlosť snímania zrkadloviek sa už moc zrýchliť nemôže (lebo zrkadlo nemôže kmitať moc rýchlejšie a musí sa aj ustáliť).

Zaostrovanie a fotenie v praxi

Nielen vnútorný proces fotenia a zaostrovania je iný, je nutné aj úplne inakšie zaostrovať a fotiť.

Kompaktom sa fotí napríklad takto:

• namáčkneme
• foťák zdetekuje scénu a zaostrí na miesto ktoré uzná za vhodné
  (keď fotíme ľudí tak sa ich najprv snaží vyhľadať a zaostriť na nich)
• niekedy však zaostrí tam kde sa nám to nepáči
• preto je možné zvoliť si zaostrovacie miesto aby vyhovovalo našej kompozícii
  (u najnovších modeloch je toto jednoduchšie ak má foťák dotykové LCD)
• dokončíme fotenie

U zrkadlovky môžme urobiť to isté .. ale vôbec sa neudeje to isté:
Ak budeme mať aktivované aj všetky zaostrovacie body, foťák nezostrí na to isté miesto. Nemá totižto toľko informácií o celkovom zábere ako má kompakt (nieto ešte aby zostril na tvár):

• dokáže len vyhodnotiť zaostrenie v miestach zaostrovacích bodov
• ak tam náhodou nebude žiadna “hrana”, tak nezaostrí vôbec
• ak bude “hrana” na inom bode ako chceme aby bol zaostrený, tak zaostrí zle
  (a správne zaostrenie je u zrkadloviek takmer to najdôležitejšie)

Mimochodom: zaostrovacie body sú v optickom hľadáčiku zobrazené napríklad len ako čierne štvorčeky, ktoré po zaostrení bliknú na červeno.

Zatiaľčo takýmto fotením je väčšina záberov fotených kompaktom alebo bezzrkadlovkou zaostrená správne, u DSLR je percento použiteľných fotiek citeľne menšie. Keď si nedáme pozor, môžme takto veľa záberov pokaziť. Už zo samotného princípu je takéto zaostrovanie dosť náhodné a preto ho väčšina majiteľov zrkadloviek nepoužíva.

Nastavovanie zaostrovacieho bodu je síce možné, ale zaberá to určitý čas. Zaostrovacie body mimo stred navyše už často nie sú ani krížové (nedokážu zaostriť na horizontálnu alebo vertikálnu hranu). A takisto po nastavení zaostrovacieho bodu je nutné zvoliť ho tak aby výsledná kompozícia bola optimálna.

Preto je najčastejšie používaný stredový bod.
(má to výhodu aj v tom že zvyčajne býva najcitlivejší)

Fotenie stredovým bodom

Takže u DSLR môžeme fotiť takto:

• zamierime stredovým bodom na miesto ktoré chceme zaostriť
• stlačíme spúšť

Takéto fotenie má ale jednu podstatnú nevýhodu: výsledné zábery zvyčajne nevyzerajú pekne.
Ak zaostríte na oko človeka, jeho tvár bude v prostriedku, nad hlavou bude veľa voľného miesta a telo človeka bude zbytočne orezané.

Povedané s fotografickým termínom: stredová kompozícia je zvyčajne nudná.

Viac o základoch kompozície sa dá dočítať v úplne prvom dieli seriálu “Fotíme s Koalou”  – zameranom pre začínajúcich fotografov, konkrétne v článku: Fotíme s Koalou: Základy kompozice.

Tieto základy po čase každý kto fotí určite zistí aj sám. Alebo sa o nich dočíta.

Preto väčšina majiteľov zrkadloviek fotí princípom:

• zaostrím stredovým bodom
• namáčknem
• prekomponujem
• docvaknem

Mimochodom: toto fotenie spôsobuje, že jediná skutočná výhoda systému (rýchlejšie zaostrovanie) sa kvôli tomuto nevyužíva optimálne.

Fotenie s namáčknutím – expozícia

Väčšina zrkadloviek pri namáčknutí zároveň zmeria (a uzamkne) aj expozíciu. Po prekomponovaní teda bude expozícia záberu nastavená podľa záberu ktorý bol počas zaostrovania. Ak má toto miesto inú intenzitu osvetlenia ako scéna ktorú chceme odfotiť, výsledný záber nebude mať správnu expozíciu.

Aby sme predišli tomuto problému, môžme spraviť napríklad tieto 2 veci:

1. uzamknúť expozíciu pomocou tlačidla AEL
2. zmeniť expozíciu pomocou korekcie

Uzamknutie expozície sa robí takto:

• nastavíme správnu kompozíciu
• stlačíme tlačidlo AEL
• prekomponujeme aby sme mali stredový bod na správnom mieste
• zaostríme a namáčkneme
• znovu prekomponujeme
• domáčkneme spúšť

Na to, aby sme vedeli pri akých príležitostiach musíme zmeniť expozíciu, musíme mať už mať čo/to nafotené. Musíme svoj foťák poznať.

Samozrejme, môžme to robiť aj inak:

• môžme spraviť prvý záber, skontrolovať, skorigovať expozíciu, spraviť ďalší .. atakďalej .. až kým záber nebude OK
• alebo fotiť cez LifeView a nastaviť korekciu ešte pred odfotením, no vtedy strácame výhodu rýchleho zaostrovania

 

Fotenie s namáčknutím – svetelné objektívy

Je tu ešte jeden problém ktorý sa prejavuje najmä pri veľmi svetelných objektívoch a veľkom chipe.
Po namáčknutí a prekomponovaní sa zmení rovina ostrosti.
Ak by sme teda zaostrili presne na oko, po prekomponovaní už zaostrené oko môže byť mimo roviny ostrosti a teda rozmazané. A to nechceme.

Je tu ešte ďalší problém: namáčknutie a prekomponovanie chvíľku trvá a za ten čas je možné že sa fotená osoba presunie.
Fotenie cez liveview s detakciou tvárí (hoci u zrkadloviek to trvá niekoľko sekúnd) je teda možno na tieto účely tiež riešenie.

Fotenie so svetelnými objektívmi (teda bez zoomu) má ešte jedno špecifikum: zoom je robený priblížením a oddialením fotoaparátu, čo pri fotení cez hľadáčik vyžaduje aby sa fotograf pohyboval s foťákom (čo niekedy nie je úplne možné).

Fotenie cez optický hľadáčik

Mnoho fotografov sú odchovaní na fotení cez optický hľadáčik (OVF: optical viewfinder).
Preto si ani nevedia predstaviť fotiť iným spôsobom a za prednosť zrkadlovky považujú práve OVF.

Je to pochopiteľné:
V minulosti nebola technológia LCD na dostatočnej úrovni, lebo:

• záber bol oneskorený
• displej bol veľmi malý a nemal dobré pozorovacie uhly

S dnešnými OLED displejmi je to už o niečom úplne inom:

• obraz vidno aj na slnku a z uhlov
• oneskorenie je nepoznateľné

Obhajcovia OVF za hlavnú výhodu považujú to, že vidia originálny záber. Bez oneskorenia.

Tvrdia že opretý fotoaparát sa menej roztrasie ako keby bol držaný len v rukách.
To je samozrejme pravda, ale:

• netýka sa len OVF, ale aj EVF
• naberá na opodstatnenosti len u teleobjektívov a nestabilizovaných objektívov
  (lebo stabilizácia u kratších rozsahov stačí)

Ja naopak OVF považujem za najväčšiu nevýhodu systému:

• originálny záber nepotrebujem vidieť (ten vidím keď sa pozriem mimo displej) a za užitočnejší považujem záber ktorý vidí foťák
• súčasné EVF sú väčšie ako OVF low-endových modelov
• na dipsleji/EVF vidím náhľad expozície/WB a môžem ju teda skorigovať ešte pred odfotením
• môžem si dať zobraziť rôzne informácie, napríklad aj histogram
• v prípade tmy keď na vlastné oči už takmer nič nevidím na displeji ešte stále niečo vidno
• pri fotení cez displej vidím aj dej okolo záberu (zbadám skôr keď mi do záberu chce niečo vbehnúť)

 

Nevýhodou OVF je aj to, že nie je možné ho používať počas natáčania videa: vtedy je totižto zrkadlo sklopené a teda do hľadáčika sa nedostáva žiaden obraz.

 

RAW

Všetky zrkadlovky majú RAW.

Je to u nich veľmi dôležité, takže to musím spomenúť.

Slúži totižto na to, aby sa mohli spraviť dodatočné korekcie v prípade nepodarenej expozície, zle nastaveného WB, …
Keďže fotenie cez OVF je vlastne fotenie na náhodu, žiadna zrkadlovka sa bez RAW neobíde.
No keďže má svoje výhody (hlavne možnosť kvalitnejších úprav), vyskytuje sa už aj u iných foťákov (profikompakty a bezzrkadlovky).

No ani RAW nie je všemocný: aj pri ňom je nutná správna expozícia.

Záver

V tomto článku som sa snažil vysvetliť nutný rozdiel v prístupe ku foteniu (zopár možností ako sa prispôsobiť foťáku), aby pri fotení s nimi nevznikali začiatočnícke chyby.

Zrkadlovky sa ešte určite budú pár rokov veľmi dobre predávať: kvôli dojmu ktorý budia, pomerne nízkym cenám a zázemiu (množstvu objektívov a zložitosti prejsť na iný systém).

Mnohí určite po zrkadlovke túžia (aj keď si myslím že väčšine z nich už nie sú najvhodnejším kompromisom) , lebo majú o nich neprimerané predstavy:

• myslia si že za nich vyrieši všetky “problémy”, ktoré majú pri fotení kompaktom
• že sa z nich stanú umelci a budú fotiť rovnako ako tí ktorý sa tým živia

 

No ako vidíte, fotenie zrkadlovkou je iné ako fotenie inými foťákmi.
Vôbec nie je také priamočiare ako sa zdá na prvý pohľad.

Dokonca fotenie stredovým bodom môže spôsobiť že určitú dobu môžu byť fotky dokonca horšie (menej pekné) ako fotky dovtedy robené kompaktom.

Obávam sa že do budúcnosti bude fotenie s nimi ešte zložitejšie.
Dnešné modely sa totižto snažia zdetekovať scénu a podľa nej nastaviť expozíciu. Nefotia teda rovnako ako foťáky minulé! Zásady ktoré ste sa naučili u starého foťáku (napríklad zvýšiť expozíciu pri fotení snehu) teda už nemusia platiť.
Takisto v minulosti bola expozícia nastavená tak aby zábery mali ešte RAW headroom: v prípade zle určenej expozície ju bolo možné ešte opraviť v PC. Dnešné modely ale už kvôli šumu “exponujú nadoraz” a je teda väčšia pravdepodobnosť spraviť chyby pri fotení.

Keď si teda kúpite novú zrkadlovku, snažte sa ju teda čo najskôr spoznať.
Toto omnoho rýchlejšie spoznáte keď budete najprv fotiť cez LifeView.

[Ganec]

Dodatok

Tí ktorí ma poznajú vedia že žiadnu zrkadlovku nemám a ani po nej netúžim:

• nie je to preto že by som si ju nemohol kúpiť
  (naopak, moje telá a zostava objektívov je možno drahšia ako by stáli podobné DSLR objektívy)
• ani preto že by som ju nedokázal ovládať
  (nie je to vôbec zložité, len mi to už pripadá nepohodlné, keďže viem že sa to dá aj inak)
• ale jednoducho preto lebo nie som ochotný tolerovať ich nedostatky
• a fotenie bezzrkadlovkou sa mi zdá zábavnejšie a je to pre mňa lepší kompromis

Spočiatku som ju nechcel len kvôli rozmerom, no dnes je tých dôvodov podstatne viac:

• čím viac o nich dozvedám, tým sa objavujú ďalšie a ďalšie problémy
• princíp fotenia cez hľadáčik (kedy si treba foťák najprv nasadiť na tvár) mi pripadá obmedzujúci
• bezzrkadlovky sa vyvíjajú tak rýchlo, že už dnes ich výhody prevažujú nad nevýhodami
  (vlastne: pre mňa už skladnosť E-P1 prevažovala nad rýchlosťou zaostrovania DSLR, od E-P3 už pre mňa strácajú zmysel úplne)
• po správnom implementovaní fázového ostrenia na senzor už budú DSLR vo všetkom zaostávať

 

Isto sa pýtate prečo píšem o zrkadlovkách, keď ich nepoužívam?
Práve preto!

Tento článok som napísal lebo články porovnávajúce zrkadlovky a kompakty sú takmer všetky na jedno kopyto: ak si blbec kúp si kompakt, ak chceš profi kvalitu tak zrkadlovku. Také jednoduché to ale nie je.

(takýto prístup je podvedomé nanucovanie zrkadloviek, lebo nikto nechce byť blbec…)
Takisto ako sa v press release Canonov nedočítate že majú slabší DR ako Nikony, tak isto majitelia DSLR neradi píšu/čítajú o ich nevýhodách. Alebo sa proste nezmieňujú o tom čo oni sami považujú za samozrejmosť, no pre iných to môže byť zaujímavé.

Musí to teda urobiť niekto iný. Napríklad ja.
Viem ako DSLR fungujú, vyskúšal som si ich aj iné foťáky, viem ich teda porovnať a pozrieť sa na ne z rôznych pohľadov (a nie som obmedzovaný sebacenzúrou).

O veciach ktoré tu píšem som sa nedočítal v iných článkoch, musel som ich prežiť:

• od prvých pokusov opraviť záber z RAW-u
  (kedy som prvý krát zažil urážky na svoju osobu “že neviem fotiť”)
• cez rôzne pokusy a analýzu všetkých možných záberov
• až po vybavovanie reklamácie s veľkoskladom

Možno sa z tohto článku javí že tu vymenovávam len nevýhody (sú tu aj protiargumenty ich majiteľov, aspoň tie na ktoré som si spomenul), ale nebolo to úmyslom tohto článku. Tým bolo varovať prípadných záujemcov na problémy ktoré u nich môžu nastať a ktoré u iných foťákov neexistujú (alebo ich riešia).

Je jasné že zrkadlovky majú určité svoje výhody (napríklad kvalitu), no tieto už majú aj iné foťáky. Ich jedinečnosť sa teda postupne vytráca a začínajú prevládať nevýhody, ktoré iné systémy nemajú.

Problémy zrkadloviek riešia (a výhody zachovávajú) práve bezzrkadlovky, ktorých vlastnosti si môžete prečítať v článku Výhody bezzrkadloviek a microFourThirds formátu.