Systém Micro Four Thirds (iné označenia: mFT, m4/3, u43) u svojich foťákov najvyššej triedy používajú firmy Olympus a Panasonic. Obidve firmy prešli z výroby zrkadloviek (formátu Four Thirds, s ktorým majú spoločný snímač) na bezzrkadlovky.

Niektorí si myslia že ich jedinou výhodou je veľkosť, no v skutočnosti majú tých výhod omnoho viac.
A ďalšie výhody navyše má aj samotný formát mFT.

 

Poďme teda po poradí; najprv s výhodami bezzrkadloviek:

Výhody bezzrkadloviek

V skratke

Ak by som mal použiť len jednu vetu, definoval by som výhody bezzrkadloviek takto:

Bezzrkadlovky spájajú výhody kompaktov s výhodami zrkadloviek, pričom riešia problémy obidvoch.

Sú to tieto:

• Výhody odvodené od kompaktov: skladné rozmery, inteligentná asistencia (detekcia scény, tvárí), možnosť pre-procesingu (náhľad)
• zachované výhody zrkadloviek: výmenné objektívy, kvalita, RAW, profi vlastnosti
• vyriešené nevýhody kompaktov: nedostatočná kvalita, zdržujúci objektív (vysúva sa po zapnutí), nekomfortné zoomovanie pri fotení (elektromotorčekmi), neexistencia rybieho oka (a podobných špecializovaných objektívov)
• vyriešené problémy zrkadloviek: zbytočná prekomplikovanosť, možná nepresnosť/náhodnosť AF, principiálne obmedzenia (napr. shutter lag, rýchlosť sériového snímania), video nekompatibilita (bez obrazu v hľadáčiku, neoptimalizované staršie objektívy), neskladnosť a klepanie zrkadla

Ich nevýhodou je v podstate okrem vyššej spotreby batérie len to že je to ešte mladý systém:

• počiatočné problémy sú vychytané až v nových (drahších) modeloch
• keďže je to pre zrkadovky skutočná konkurencia (dokonca až hrozba: disruptive innovation), mienkotvorci (recenzenti, diskutéri) na nich viac hľadajú chyby (porovnávaním s prednosťami zrkadloviek) namiesto toho aby zdôrazňovali ich prednosti
• sú stále relatívne neznáme: ich výrobcovia zrejme nedokážu informovať verejnosť o ich výhodách (alebo v čase krízy na to nemajú prostriedky, lebo sú nutné hlavne na vývoj)

Dôvody

Ich výhody by sa heslovite dali vymenovať takto:

0. kvalita a flexibilita
1. majú kratšiu vzdialenosť bajonetu od senzoru
2. sú skladné
3. použiteľne zaostrujú kontrastom
4. systém optimalizovaný na LiveView a na video 
5. sú vhodnejšie na fotenie ľudí
6. nemajú (dnes už nepotrebné) zrkadlo, vďaka čomu môžu byť lepšie a rýchlejšie

Špecifické výhody mFT systému

7. majú menší, ale nie malý chip, v skutočnosti je najideálnejší
8. je to nový systém
9. a otvorený štandard
10. existuje u neho možnosť výberu tvaru a typu stabilizácie
11. svetelné pancake (palacinkové) objektívy
12. majú menej megapixelov ako APS-C
13. 4:3 je efektívnejší pomer strán ako 3:2
14. niektoré najpokrokovejšie technológie

A ešte…

15. sú medzi dnešnými foťákmi najinteligentnejšie
16. fotenie s nimi je najzábavnejšie
17. m4/3 nemá FullFrame
18. vďaka menšiemu počtu mechanických častí sú spoľahlivejšie
19. lepšia podpora neoriginálnych objektívova manuálnych skiel
20. lepšia efektivita
21. ďalšie dôvody (už len v skratke)

Pre niekoho to možno nie sú výhody (určite prevláda názor že menší chip má len nevýhody), alebo si neuvedomuje čo všetko tieto výhody znamenajú v praxi. Preto som u každej napísal ešte dôvody kedy sa tieto výhody uplatňujú, prípadne ďalšie dovysvetlenie.

 

Vysvetlenie jednotlivých výhod

0) Kvalita a flexibilita

Ako som už písal v článku Rozdelenie fotoaparátov podľa kvality a veľkosti, bezzrkadlovky spolu so zrkadlovkami (DILC) patria medzi najkvalitnejšie bežne dostupné foťáky:

• v porovnaní s bežnými kompaktami sú citeľne kvalitnejšie, hoci sú takmer podobne veľké
  (väčšinou sú menšie ako priemerné ultrazoomy, ale väčšie ako bežné vreckové kompakty)
• profikompakty sú síce vďaka svetelnejším objektívom na úrovni DILC so seťákom (preto je ich cena podobná), no keďže nemajú možnosť výmeny objektívov, nie sú až také flexibilné
• dnešné mobily už síce majú svetelné objektívy a takmer rovnako veľký snímač ako bežné kompakty (vďaka čomu môžu byť aj kvalitnejšie), ale absencia zoomu výrazne ovplyvňuje ich flexibilitu (nie je možné odfotiť nič v diaľke, meniť perspektívu záberu, pracovať s hĺbkou ostrosti), nemávajú kvalitný blesk/stabilizáciu, ich objektívy/snímače produkujú “svetených duchov”

Kvôli megapixelovým pretekom je kvalita dnešných kompaktov/mobilov na dnešné štandardy nedostatočná (produkujú “machule”) a stačí to fakt len na náhľad v mobile:

• v horších podmienkach sa na ich výstupy nedá pozerať (kvôli odšumovaniu sa strácajú farby), alebo sa zapne blesk ktorý ničí atmosféru
• slabý dynamický rozsah ich snímačov spôsobuje že majú sklony ku prepalom (nereálnym farbám: to je to čo niektorý nevedia definovať) a preto sa nám častokrát zábery z nich nepáčia
• malá veľkosť ich snímačov (u mobilov aj zoom) obmedzuje tvorbu atraktívnejších záberov
• ani za dobrého počasia nie sú ich megapixely využité (aj zmenšený záber bude mať rovnako detailov)
  • občas ani na najnižšej citlivosti ich farby kvôli odšumovaniu nevyzerajú prirodzene

Na pozerateľné zábery bez blesku je teda nutný minimálne profikompakt alebo DILC, no ak nechceme fotiť len statické motívy za jasného svetla, je už nutný DILC so svetelným objektívom.

Keďže sa bezzrkadlovky vyvinuli zo zrkadloviek, zachovávajú si (okrem kvality) aj ostatné z ich výhod, možností a flexibilitu:

• majú RAW, manuálne nastavenia (napr: možnosť meniť clonu) a pokročilé ovládanie
• dajú sa im meniť objektívy
  » aj u nich existujú špecifické objektívy: svetelné, macro, tele, rybie oko, …
  » poslednú doby sa objavili aj objektívy aké u zrkadloviek neexistujú
  (optimalizované na video: powerzoomy; s tlačidlom na ovládanie foťáka; pancake zoomy; 3D objektívy)
• cez redukcie je možné nasadiť na ich bajonet aj objektívy zrkadloviek (naopak to nejde)
  » existujú dokonca redukcie Metabones, ktoré zvyšujú svetelnosť objektívu (a ostrosť v prostriedku)
• existuje pre ne mnoho príslušenstva (hoci menej ako na zrkadlovky)

Mnohé dnešné modely bezzrkadloviek sú skrátka rýchle a profesionálne fotografické nástroje.

 

1) Majú kratšiu vzdialenosť bajonetu od senzoru

 

Oproti predchádzajúcemu bajonetu je vzdialenosť od senzoru skrátená zo 40mm na 20 mm.

 

V praxi to znamená že:

• pri rovnakom snímači môžu byť ich objektívy s rovnakými parametrami (svetelnosť, ohnisko) menšie ako zrkadlovkové (*1)

• objektívy môžu mať jednoduchšiu konštrukciu, vďaka čomu môžu byť lacnejšie
  napr: Olympus (FT) 7-14mm f/4 (cena ~ 1800$, hmotnosť: 780g), zatiaľ čo  Lumix (mFT) 7-14mm f/4 (cena ~ 800$, hmotnosť: 300g)

• kombinácia tela s pancake objektívom môže byť menšia ako samotná zrkadlovka bez objektívu (viď obrázok)

• na kratší bajonet je možnosť nasadiť hocijaký objektív cez redukciu
  – existujú redukcie na bajonety väčšiny výrobcov (hoci len manuálne)
  – dokonca už existujú aj (metabones) “speed booster” redukcie ktoré zvyšujú svetelnosť objektívu (a kvalitu kresby v prostriedku)

 

(*1) toto sa týka hlavne objektívov s dolným dosahom pod 40 mm: ak je pri teleobjektívoch posledný optický člen ďalej od senzora ako je “Flange Back” zrkadloviek, tak celková dĺžka (od senzoru po koniec objektívu) bude rovnaká a samotný objektív vtedy môže byť aj väčší (keďže musí obsahovať aj tie 2 cm o ktoré je bajonet bližšie k telu)

2) Sú skladné

Samotné menšie objektívy a kratšie telá nezaručujú že výsledný foťák bude skladný.
Aj tá najmenšia zrkadlovka je vďaka svojmu tvaru a filozofii (umiestneniu objektívu a hľadáčika) neskladná:

• do priestoru v ktorom ja mám telo s nasadeným seťákom + teleobjektív (do 600mm EQ) + 2 svetelné sklá (a drobnosti: nabíjačky, …) sa vojde len samotné telo s nasadeným objektívom (možno ešte s jedným ďalším)
• nevojde sa do štandardných vreciek
  (mne sa do vrecka treniek vošiel aj PEN s nasadeným teleobjektívom)

Úplne prvá nezrkadlovka (Panasonic G1) a aj väčšina podobných modelov so zabudovaným hľadáčikom tiež nie sú skladné, hoci sú menšie:

Až Olympus PEN a Panasonic GF1 boli prvé skutočne skladné foťáky.

 

Odvtedy vznikli ešte menšie telá, dokonca aj pancake zoomové objektívy. Vďaka tomu je ich možné vložiť do vrecka aj s hociakým objektívom:

• ich výška nepresahuje 7 centimetrov – čo je ešte znesiteľné (noci “na hrane”)
• ich objektívy tiež nie sú hrubšie ako 7 centimetrov
• s pancake objektívom sú ešte tenšie (a teda skladnejšie)

3) Použiteľné zaostrovanie kontrastom

Kontrastné ostrenie bolo v minulosti citeľne pomalšie ako fázové ostrenie, ale v dnešných dobách už rýchlosť zaostrovania nie je problémom a preto prevládajú skôr ich výhody:

• žiadne reportované problémy s FF/BF
• presnejšie zaostrenie ako ostrenie fázou
• možnosť určiť zaostrovacie miesto hocikde na ploche
• pri fotení s manuálnym zaostrovaním je možné zväčšiť zaostrovanú oblasť
• zjednodušenie fotenia vďaka face detection
• možnosť trackovať objekty zložitejších tvarov (napríklad tvár)
• funguje aj v horších svetelných podmienkach a pri vyšších clonách
• firmware má všetky dostupné informácie na zvolenie správnej expozície
  • môže u nich fungovať detekcia scény a na základe toho môžu optimalizovať expozíciu
    (u zrkadoviek je toto len s najvyššími modelmi ktoré majú 100000 bodový metering senzor)

   

Dodatok:

dnešné modely už majú implementované aj fázové ostrenie na senzore, ale toto funguje inak ako fázové ostrenie zrkadloviek:

• keďže sú fázové senzory na snímači, nenastávajú vtedy (opakovateľné) chyby zaostrenia spôsobené:
  • nepresným umiestnením od výroby (kedy aj minimálna odchýlka spôsobuje  nepresnosť)
  • neskorším posunutím (napríklad po náraze alebo zmenou teploty)
• ostrenie tu funguje ako hybridné: fázovým sa určí smer a cieľ, kontrastným sa potvrdí presnosť zaostrenia» nevznikajú tu teda náhodné problémy (spôsobené u DSLR tým že sa zaostrenie už nekontroluje)

4) systém optimalizovaný na LiveView a na video

V prípade že sa nefotí bleskom alebo príliš rýchly dej, je LiveView výhodou:

• pri fotení hneď ukazuje reálny preview výsledného záberu
  • je možné zobraziť aj histogram, náhľad bracketingu alebo prepalov/podpalov.  mriežku, …
• je možné vidieť aj fotenú scénu aj výsledok naraz (porovnať či sedia farby, jas, …)
  • vidíme tak aj dej mimo záberu (je menšia pravdepodobnosť že nám do neho vbehne niečo nechcené)
• pohodlnejšie/presnejšie sa s ním ostrí manuálnymi objektívami (výhoda 19)
• dá sa pohodlne používať aj jednou rukou (v prípade potreby), lebo sú ľahšie
• natáčanie videa s ním môže byť rovnaké ako fotenie cez displej
• je možné filmovať video aj s hľadáčikom
• rýchlosť v LiveView je rýchlejšia ako u zrkadoviek (ich senzory na to nie sú optimalizované)
• v tme môže byť zobrazený svetlejší obraz ako v skutočnosti
• hľadáčik býva väčší ako u lacných zrkadlovkách
  • je možné použiť aj externý elektronický hľadáčik
• spotreba chipu je v LiveView móde vďaka rozmerom menšia

A že to naozaj môže byť problém dokazujú napríklad prvé FullFrame Sony, ktorým 4K video nebolo pridané kvôli veľkej spotrebe (*4):

4K video recording has not been added on the 7-series because of power consumption issues such as thermal dissipation

Výhody elektronického hľadáčika podľa Sony:

Dodatok:

• náhľad môže byť nastavený podľa požiadaviek: jas/kontrast, náhľad expozície (nemusí), výsledný formát (4:3, 3:3, 16:9), …
• pre tých ktorí obľubujú Art filtre, aj tieto môžu byť zohľadnené pri fotení
• kontrola fotiek je pohodlnejšia: netreba sa “prepínať” medzi pozeraním do OVF a displeja

(*4) Sony neskôr vydali model A7s, ktorý má 12 megapixelov a možnosť natáčať 4K video (ovšem len externe)

5) Vhodnejšie na fotenie ľudí

Bezzrkadlovky sú lepšou alternatívou ako zrkadlovky:

• kvôli menšej veľkosti sú menej nápadné (nepriťahujú toľko pozornosti)
  • nespôsobujú u fotených až toľko stresu
• sú menej rušivé, keďže u nich neklepe zrkadlo:
  • je u nich možné fotiť s elektronickou uzávierkou (Panasonicy)
  • alebo aspoň majú tichšiu uzávierku (nové Olympusy)
• fotenie je jednoduchšie
  • vďaka kontrastnému ostreniu je možné využiť detekciu tvárí (dokonca detekciu očí)
  • vďaka pancake objektívom, nižšej váhe a liveview sa s nimi ľahšie komponuje
    • pri zoomovaní sa netreba (fyzicky) pohybovať s foťákom nasadeným na oku
      • je možné fotiť aj z nezvyčajných uhlov (tam kde sa s hlavou nedostaneme)
    • APS-C zrkadlovky nikdy nebudú mať svetelné pancake objektívy s krátkym dosahom, lebo vďaka zrkadlu musia mať (väčšiu) retrofokálnu konštrukciu (vlastne ani nemajú kratšie svetelné objektívy: s ohniskom pod 35mm EQ)

Dodatok 2:

podľa vyjadrenia profi fotografky (článok o porovnaní mFT a FullFrame) sú na ľudí bezzrkadlovky vhodnejšie aj ako FullFrejmy, lebo:

• pracuje sa s nimi jednoduchšie
  • na rozdiel od FullFrejmov ich zvyčajne netreba cloniť:
    • sú dostatočne ostré aj na plne otvorenej clone
    • ich HO je tak-akurát na fotenie ľudí
    • blesku na nižšej clone stačí slabší výkon
• vďaka diskrétnosti sa dajú s nimi fotiť aj “nervózne” subjekty: deti a zvieratá
• a (pre ňu to najpodstatnejšie), menší systém:
  • menej stresuje a zaťažuje organizmus (svaly) – no toto oceňuje až ten kto z veľkého systému prejde
• vďaka ľahšiemu prenášaniu umožňuje fotiť aj v miestach kde to niekedy s väčšími prístrojmi nejde

6) nemajú (dnes už nepotrebné) zrkadlo

Obaja výrobcovia sa preorientovali na bezzrkadlovky, keďže zrkadlo spôsobuje aj problémy:

• sklopenie zrkadla produkuje nepríjemný (nevypnuteľný) zvuk
  (stále ešte počuť zvuk uzávierky, ktorá tiež môže byť hlučná, no aj táto je čím ďalej tým tichšia a v budúcnosti sa úplne odstráni)
• nie je nutné presné nastavovanie AF modulu (*2)
  • keďže sa tento kvôli zrkadlu u zrkadloviek nachádza mimo senzora
• sklopenie zrkadla im nemôže spôsobiť vibrácie ktoré môžu ovplyvniť výsledný záber
• zrkadlovkový mechanizmus zväčšuje rozmery: nielen to, že zväčšená vzdialenosť od senzora robí foťák hrubším, hľadáčik ho aj zvyšuje
  • už len vďaka absencii hľadáčika sú foťáky skladnejšie
    • tých 7 cm čo majú PEN-y na výšku je už vo vrecku / v taške znesiteľných aj bez pancake objektívu
• ľahšie je možné vyčistiť senzor (netreba sklápať zrkadlo)
• majú vždy 100% náhľad scény – u zrkadloviek (hlavne lacnejších) to býva menej (dokonca aj u 6D)
• môžu mať na 100% pokrytú zaostrovaciu oblasť (*3)
  • podzrkadlo nedokáže nasmerovať celý záber na AF senzory (lebo na to nemá v bajonete miesto)

(*2) u E-M1 sa dajú doladiť jednotlivé AF senzory; ale netreba to dolaďovať kvôli zle umiestnenému AF modulu
(*3) toto môže fungovať aj v SLT koncepte (čo nie sú zrkadlovky): aj ony by mohli celý záber smerovať na AF, ale zrejme to nikdy nebude

Bez zrkadla môžu byť rýchlejšie

• keďže zrkadlo sa musí sklopiť, bez neho môže byť reakcia na spúšť rýchlejšia (a aj je: napríklad u NEX5n)
• sklápanie zrkadla zároveň spomaľuje rýchlu sekvenciu
  • aj najnižší Olympus zvláda bez preostrovania viac záberov za sekundu ako najvyšší APS-C Nikon
  • niektoré modely zvládajú bez preostrovania až 60 záberov za sekundu (zrkadlovky maximálne 14)
  • Nikon V3 zvláda aj s preostrovaním 20 fps (najlepšie zrkadlovky len 12)
• zaostrovanie zrkadloviek zdržuje nielen sklopenie, ale aj ustálenie zrkadla
  • AF musí počkať kým sa sklopené zrkadlo ustáli, inak môže byť menej presné
  • podľa patentu Canonu na rýchlejšie zaostrovanie sa bežne volí kompromis medzi rýchlosťou a presnosťou,
    • toto sa (podľa toho patentu) dá vylepšiť zaostrovaním pomocou snímača
      => znamená to teda že zaostrovanie snímačom je u rýchlej sérii presnejšie

 

A teraz špecifické výhody systému mFT (viac info a názorné ukážky sú na stránke http://www.four-thirds.org/en/microft/):

7) majú menší, ale nie malý chip

Možno sa to na prvý pohľad zdá ako nevýhoda (väčší chip dokáže zachytiť viac svetla: je citlivejší), v praxi má dnes menší snímač viac výhod.
Výhoda veľkých chipov (lepšia citlivosť) prestáva byť so zlepšujúcou sa technológiou podstatná a dnes už začínajú prevládať ich nevýhody.
Veľkosť snímača v micro-Four-Thirds je dnes asi najlepším kompromisom:

• ten chip nie je malý
  • je omnoho väčší ako senzory kompaktov (oproti ktorým má ~ 7x väčšiu plochu): kresba s bežnými objektívmi ešte nie je ničená difrakciou (u kompaktov už áno)
  • rozdiel medzi mFT a kompaktami je väčší ako je oproti FullFrejmu
  • oproti APS-C nie je rádovo menší: je to len o 33-39% plochy
• objektívy sú menšie ako u APS-C
  • hoci ich senzor má len o 28% menšiu uhlopriečku, odpovedajúce objektívy
    (pri rovnakom filmovom ekvivalente) majú teoreticky polovičnú hmotnosť
• menší chip spotrebuje menej energie
• menej spotrebovanej energie spôsobuje menšie zahrievanie chipu
  (a teda možnosť dlhšie natočeného videa, trvanie LiveView alebo sériového snímania)
• menej problémov s HO
  • pri makre alebo pri fotení krajiniek stačí zacloniť na menšiu clonu
  • použitie svetelných objektívov až tak často nespôsobuje že je u fotenej osoby ostré len jedno oko
  • v miestnostiach netreba kvôli tomu zvyšovať clonu
• nie je nutné až také presné zaostrenie ako u väčších chipov
• rýchlejšie zaostrovanie
  • menší objektív rýchlejšie dokáže prejsť celým svojím rozsahom
  • kvôli širšiemu HO nie je nutné až také precízne zaostrenie
• teoreticky menšia výrobná cena (hoci to na výslednej cene výrobku na prvý pohľad nevidno)
  • prejavuje sa na nižších výpredajových cenách a lepšej kvalite aj tých najlacnejších modelov
    (pokiaľ viem tak žiadne lacné plasty ako u lowend DSLR)
  • zrejme zaručuje lepšiu konkurenciaschopnosť a teda istejšiu budúcnosť

Ideálna veľkosť snímača

V skutočnosti je veľkosť mFT asi tá najideálnejšia, aká môže byť.
Hodí sa na všetko a najmenej sa u neho prejavujú nevýhody všetkých ostatných veľkostí:

• u menších snímačov:
  • (z technického hľadiska) sa prejavuje diffrakcia už s ich setovými objektívami
  • (z používateľského hľadiska) nie sú až tak bežné objektívy s požadovaným rozmazaním pozadia
• väčšie snímače zase:
  • (z technického hľadiska) potrebujú citeľne väčšie objektívy/telá a spotrebúvajú viac energie
  • (z používateľského hľadiska) znepríjemňujú fotenie nutnosťou častejšie cloniť a presnejšie ostriť (pričom aj preostrenie objektívu im trvá dlhšie)

8) nový systém

Kvôli zmenšeniu veľkosti bol navrhnutý nový štandard, mysliaci na aktuálny požiadavky.

• prepracované objektívy – rýchle, tiché a vhodné aj na video
  • Olympus ich nazýva MSC (movie still compatible)
  • majú nové konatkty navyše ktoré boli nutné na rýchlejšiu komunikáciu tela s objektívom (napríklad kvôli videu)
  • zrejme majú aj nižšiu spotrebu (viď poznámka o nižšej výdrži batérie s ešte starým 20mm objektívom u GX7)
• len dostatočne kvalitné objektívy
• žiadne problémy s kompatibilitou
• podporuje aj multi-aspect chipy (hoci naposledy bol taký použitý len v GH2)
  • má to výhodu napríklad že u videa (16:9) sa využíva maximálna plocha z obrazu čo dodávajú objektívy
• už v návrhu má zadefinované parametre objektívov
  • objektívy tak pri rovnakej cene môžu byť kvalitnejšie
    • keďže korekcie niektorých vád sa robia (lacnejším) softwarovým spôsobom
    • zrejme to bude v budúcnosti pravidlo:
      • viď ukážku z článku:  Výzkumníci dokáží výrazně vylepšit kvalitu snímků z levných objektivů
• štandardné RAW prevodníky nepotrebujú nový software od výrobcu pre podporu nových objektívov

9) otvorený štandard

Väčšina foto firiem má svoj vlastný formát bajonetu. Sekundárny výrobcovia objektívov (Tamron, Sigma) nemusia mať úplne prístup ku kompletným špecifikáciám, alebo nemajú nárok vyjadriť sa aj by nejaké “vylepšenie” znefunkčnilo ich doterajšie objektívy. Môžu teda skôr nastať problémy s nekompatibilitou. Micro Four Thirds je štandard

• nemalo by sa teda stať že nový objektív nebude pasovať so starým telom, alebo naopak (viď problémy 7D + Tamron)
• je podporovaný 2 firmami (Olympus a Panasonic) vyrábajúcich foťáky (každý má takmer úplnú líniu objektívov)
• dajú sa jednoducho updatovať objektívy/telá bez ohľadu na výrobcu foťáku
• ostatný výrobcovia (ktorí nevyrábajú telá) tiež prispievajú k tomuto štandardu

10) možnosť výberu tvaru a typu stabilizácie

Keďže foťáky vyrábajú 2 firmy s rozdielnymi stratégiami, existuje tu možnosť výberu stabilizácie:

• stabilizácia objektívov (výhodnejšia je u teleobjektívov)
• stabilizácia chipu (má viac výhod, neskôr asi vymenujem)

Existuje aj možnosť vybrať si formát podľa veľkosti aký sa k nám hodí:

• ak chceme DSLR formát, môžeme si vybrať verziu s hľadáčikom
• ak chceme aby bol foťák čo najprenosnejší, vyberieme si PEN formát

11) pancake objektívy

Majú svoj názov odvodený od svojho tvaru: pripomínajú palacinku.

• len vďaka nim sú bezzrkadlovky skutočne skladné
• systém mFT ich má asi naviac zo všetkých bajonetov (konkuruje mu len Pentax)
• zrkadlovky Nikon ani žiadne nemajú, Canon má len jeden (vydaný až v roku 2012)
• …

Všetky ich výhody tu nebudem vymenovávať, keďže ich spomínam aj u iných výhod.

Pre názornosť radšej uvediem radšej porovnanie parametricky príbuzných objektívov nasadené na foťáku (z camerasize.com):

Tieto dva foťáky sú naozaj porovnateľné:

• ich objektívy majú podobnú svetelnosť
• aj podobnú (ekvivalentnú) ohniskovú vzdialenosť (uhol záberu: teda na ich zábere sa bude vyskytovať približne to isté)
• a vôbec to nie je spôsobené len menším chipom (môžte kľudne porovnávať aj s rovnako veľkým Samsung 30mm F2 objektívom)

12) majú menej megapixelov ako APS-C

Čo sa týka megapixelov, všetky nové mFT modely majú dnes 16 megapixelov. APS-C modely ale majú 20 alebo 24 megaixelov (len Fuji zostáva na 16-tich). Sme teda v zaujímavom stave že obe veľkosti senzorov majú podobne veľký samotný pixel (len ich má APS-C viac).

Menej megapixelov má v dnešnej dobe skôr výhody ako nevýhody:

• procesor môže zvládať rýchlejšie sériové snímanie
  • karta ich skôr zapíše (menej zdržuje)
  • asi to aj menej zaťažuje batériu
• výsledná kvalita farieb je podobná ako z väčších snímačov
  • lebo farby závisia od veľkosti pixela (detaily od počtu megapixelov)
• zaberajú menej miesta na karte/hdd
• rýchlejšie sa v PC prerobia JPG z RAW, prezeranie vo full rozlíšení je rýchlejšie

13) efektívnejší pomer strán

• obdĺžnik s pomerom 4:3 zaberá väčší pomer z kruhu (61.15% plochy) ako pomer 3:2 (58.79%)
• zábery fotené na výšku na súčasných monitoroch zaberajú viac miesta
• zábery fotené na šírku majú podobne pôsobiacu HO ako zábery z väčších APS-C chipov (lebo fyzicky je ich chip vyšší len minimálne)
• klasický papier (A4) má pomer strán podobnejší

14) najpokrokovejšie technológie

Mnohé z tých najpoužívanejších technológií boli zavedená práve Panasonicom alebo Olympusom. Napríklad:

• LiveView bolo prvý krát v zrkadlovkách implementované práve Olympusom
• Olympus zaviedol ultrazvukové čistenie snímača
• Panasonic bol prvý výrobca bezzrkadloviek (pozri obrázok kde je G1)

Aj dnes ponúkajú niečo čo iný systém nemá:

• 5-osá stabilizácia (Olympus) – je použiteľná aj na makro, aj na video a je fakt účinná
• najmenšia bezzrkadlovka so seťákom (Panasonic GM1)
• objektív s mechanickým aj elektronickým ostrením (napr. mZuiko 17mm F2.8, mZuiko 12-50)
• “zdvojovač” funkcionality rollerov (E-P5, E-M1) – umožňuje 2 rollermi pohodlne využívať 4 funkcie
• skladný teleobjektív s dosahom 600 mm EQ
• selfie foťák s výmennými objektívami (E-PL7) ktorý si dokáže sám aj nazoomovať
• live-bulb – priebežné zobrazovanie výsledného záberu pri dlhej (nočnej) expozícii
• …

 

A ešte…

Ani po doplnení dvoch dodatkov nebol tento článok úplne dokončený…

Na základe diskusií (a videa na konci) som si uvedomil že v dnešnej dobe majú bezzrkadlovky ešte niekoľko (pre mňa veľmi podstatných) výhod. No tieto nie sú až také zrejmé, možno by za iných situácií ani výhodami neboli (prípadne ich niekto iný môže vnímať inakšie).

Pre niekoho napríklad môže byť aj ich plusom to, že niektoré modely sú aj dizajnovo krajšie (napríklad modely s retro výzorom) a rozmanitejšie (zrkadlovky takmer všetky vyzerajú rovnako, ak nerátam rôzne farebné prevedenie).

Mne osobne (na foťákoch tvaru PEN) vyhovuje aj ich držanie. Je to ťažké vysvetliť (keďže všeobecný názor je opačný), ale je to tak.

15) sú medzi dnešnými foťákmi najinteligentnejšie

• môžu mať všetky dostupné informácie potrebné ku detekcii scény
• ich automatická WB je presnejšia (u mojich PEN-ov sa chvíľku postupne nalaďuje na tú správnu farbu, ale potom je dokonalá)
• sú v nich implementované najmodernejšie technológie
  (v APS-C zrkadlovkách nie je u OVF implementovaná ani detekcia tvárí, v kompaktoch rýchle zaostrenie atď)
• sú určené hlavne pokročilým fotografom ktorí vedia čo chcú (tí ktorí si kupujú lowend DLSR to nevedia), teda musia spĺňať aj zložitejšie požiadavky

Zjednodušene povedané, svojimi schopnosťami maximálne uľahčujú fotenie a tak sa fotograf môže sústrediť na to podstatné: svetlo, kompozíciu, perspektívu a správne načasovanie.

16) fotenie s nimi je najzábavnejšie

• vďaka inteligencii (opísanej v predchádzajúcej kapitole) je u nich najmenej nutné robiť zmeny v nastaveniach
• fotenie inými foťákmi je zbytočne prekomplikované (zrkadlovky) alebo kvôli malým rozmerom až príliš zjednodušené (kompakty)
• vďaka menšej hrúbke oproti zrkadlovkám môže byť u nich palcom pravej ruky ovládané dotykové LCD aj bez pustenia gripu
• majú optimálnu veľkosť: kompakty sú dnes až príliš malé na používanie, zrkadlovky sú naopak neskladné
• majú optimálnu hmotnosť: fotenie s ťažkými zrkadlovkami je po čase namáhavejšie (hlavne na ruky)
• pohodlnejšie fotenie cez displej je oslobvodzujúce a kreatívnejšie
  (aj mimo dosahu oka na hľadáčiku: fotenie v dave s rukami nad ostatnými alebo kompozícia z netypických uhlov)

Napríklad tento záber by som sa asi zrkadlovkou ani neodhodlal odfotiť:

17) m4/3 nemá FullFrame

V jednej diskusii zaznel tento názor:

Panasonic has a unique position in that they are the most capable major manufacturer that doesn’t have a high-end professional camera to protect from cannibalization.

Teda hoci sa to na prvý pohľad zdá ako nevýhoda, nemať FullFrame považujem viac za výhodu:

• je zrejme zložitejšie spraviť FF objektív tak aby bol ostrý po celej ploche a nevinetoval (stmavenie na okrajoch)
• v dnešnej dobe (keď je kríza) je lepšie sústrediť sa len na jeden formát, ako mať dva systémy, ktoré si v podstate konkurujú
  • Canon a Nikon to teraz riešia tak, že obmedzujú profi APS-C a snažia sa zákazníkov natlačiť do FF, keďže ich najvyššie modely sú z roku 2008/2009

Mať len jeden formát bajonetu má aj svoje výhody:

• objektívy vyjdú lacnejšie:
  • netreba kupovať tie drahšie len kvôli (možnému) budúcemu prechodu
  • všetky objektívy sú optimálne veľké a teda nie sú zbytočne predražené
  • výrobcovia radšej produkujú univerzálny (FF) objektív vhodný na oba systémy ako len na APS-C
    (napr u Nikonu: ich jediný F2.8 DX zoom je z roku 2003, stojí viac ako svetelný Olympus/Panasonic a je kvalitatívne horší; nové sú len nesvetelné 18-xxx ultrazoomy)
• najvyššie modely tiel formátu s menším snímačom nie sú zbytočne ochudobnené
  • napr: u DSLR nemajú APS-C modely nový metering senzor
• vývoj sa môže plne sústrediť na objektívy pre jeden štandard
  • CaNikon APS-C zrkadlovkám chýbajú pancake a kratšie svetelné pevné sklá
  • Sony by možno mohlo mať viac objektívov, keby nevydali aj FF

 

Existuje ešte zopár dôvodov ktoré platia pre všetky bezzrkadlovky:

18) vďaka menšiemu počtu mechanických častí sú spoľahlivejšie

Tým že bezzrkadlovky nemajú zrkadlo, nemajú aj ďalšie komponenty s tým súvisiace (metering senzor, AF senzor, sústavu zrkadiel alebo pentaprism, optický hľadáčik), čo má tiež zopár výhod:

• nenastávajú u nich problémy tak často ako u zrkadlovkách
  • napríklad D810 má aktuálne problém s dlhými expozíciami
  • Nikon D600 mal problémy s prachom/olejom na snímači (vraj aj D7000) – vyriešil to až model D610
  • u 70D bolo toľko problémov s neostrými zábermi, až vznikla kvôli tomu petícia aby sa k tomu Canon oficiálne vyjadril
  • jediný problém o ktorom viem bolo rozhýbanie záberu uzávierkou pri určitých časoch
    • čím mimochodom viac-menej trpia aj všetky ostatné fotoaparáty s mechanickou uzávierkou
    • vyriešilo sa to firmwarom ktorý nahrádza prvú lamelu uzávierky elektronicky
      (viac info v článku Rozhýbanie záberu uzávierkou a “Antishock 0s”)
    • a tým že sa to dá riešiť, prestáva to byť prehliadané aj u zrkadloviek (diskusia a recenzia D5300)
• keďže nemajú AF senzor mimo snímača:
  • netreba ho pri výrobe dokonale presne umiestniť, ani kvôli presnosti nastavovať AF microadjustmentom
    (lacné modely ani AF microadjustment nemajú, treba to robiť v servise, čo stojí ~ 50 eur)
  • nemôže sa stať žeby sa časom rozladil
    • mierne posunúť sa môže napríklad nárazom fotoaparátu alebo pri zmenách teploty
    • pri D810 dokonca presnosť AF ovplyvňuje aj farba svetla:
      

      I read several posts that suggest the D810’s focus is also affected by light temperature

• kedže sa im vo vnútri nehýbe zrkadlo, nevíri sa im tam zbytočne prach
  (ešte som nepočul o tom žeby mal niekto prach v EVF, no v OVF už áno)

Aby mohli byť (hlavne lacné) zrkadlovky cenovo konkurencieschopné s bezzrkadlovkami, tak zrejme musia ísť s kvalitou dole (napríklad s výstupnou kontrolou; možno preto má teraz Nikon také aféry), čo sa môže prejaviť aj na kvalite komponentov: ak si dobre pamätám, brácho 3x reklamoval seťák na 500D a reklamoval aj uzávierku.

 

19) lepšia podpora neoriginálnych objektívov

Ako som už spomínal, u DSLR objektívov môžu nastať problémy s presnosťou AF, ostrosťou či s kompatibilitou (určením expozície, atď.):

• kvôli fázovému ostreniu mimo snímača môže byť problém s FF/BF
  => čo u bezzrkadloviek nehrozí (keďže sa ostrí snímačom)
• kombinácia staršieho tela a novšieho objektívu (alebo naopak) môže byť problematická (aj s tými od výrobcu tela)
  => pokiaľ viem tiež sa toto u CSC nevyskytuje (je to pomerne mladý systém a štandardizovaný)

Internet je plný reportovaných problémov s AF u objektívov Sigmy a Tamronu (zažil ich aj môj brácho), ostatný výrobcovia dokonca ani nevyrábajú AF objektívy (hoci by mohli). Carl Zeiss vyrába objektívy s AF len DSLR/SLT od Sony a pre bezzrkadlovky, lebo:

• oficiálny dôvod: kvôli licenciám to nie je možné pre firmu mimo Japonska (Carl Zeiss je nemecká firma)
• neoficiálny dôvod: v rámci konkurenčného boja CaNikon nemajú záujem podporovať iných výrobcov objektívov:
  
  

  The main reason is lack of openness, support and collaboration from Nikon and Canon. You see, neither company has interest in working with third party lens makers, when they have a large array of lenses of their own. Why help promote a third party lens manufacturers and potentially lose sales?

manuálne sklá

Nielenže na bezzrkadlovky je možné nasadiť viac objektívov (prakticky všetky DSLR) a existujú aj špeciálne adaptéry (výhoda 2), omnoho jednoduchšie sa s nimi aj manuálne ostrí vďaka LiveView (výhoda 4) :

• je možné presnejšie zaostriť za pomoci zväčšenia
• u niektorých modelov je implementované zvýrazňovanie zaostrených hrán (focus peaking)
• zrkadlovky (hlavne APS-C) nemajú dostatočne veľké hľadáčiky, takže manuálne ostrenie u nich je problematické, až nemožné

 

20) lepšia efektivita

Čo je to vlastne efektívnosť?
Je to pomer výstupu a vstupu (alebo “miera dosiahnutého úspechu”).

Pri fotení a po ňom

Už som spomínal, že MILC vo všeobecnosti:

1. spoľahlivejšie ostria (detekcia scény/tváre/očí pravdepodobnejšie určuje správne miesto kde treba ostriť +
   kontrastné/hybridné ostrenie je presnejšie + osobitne umiestnený AF modul DSLR spôsobuje FF/BF)
2. menej záberov zbytočne roztrasú (zrkadlom, či uzávierkou)
3. môžu voliť optimálnejšiu expozíciu (vďaka detekcii scény, alebo “face priority AE”) a
4. vďaka LiveView u nich nastáva menej expozičných chýb (na LCD ich vidno a hneď sa dajú opraviť)

Čo to ale v praxi znamená?
Ich percento technicky správnych záberov je vyššie.
Sú – jedným slovom povedané – efektívnejšie.

S efektívnejším fotením je aj lepšia efektivita postprocessingu (keďže treba opravovať menej chýb).
(a efektívnejšie využitie miesta na karte/harddisku, ale to ma už netrápi: fotievam zvyčajne do JPG a vždy si môžem kúpiť väčšiu kartu)
Efektívnejšia je aj kontrola snímkov priamo po odfotení (netreba chimpovať: pozerať na LCD po OVF). To ale stále nie je všetko.

Dôsledky lepšej efektivity

Že sú efektívnejšie aj v inom, som si uvedomil napríklad pri čítaní prvých dojmov z 5Ds, pri pohľade na nápis u priloženého záberu:

lightroom – cropped, lighten

(do diskusie som vtedy napísal, že tá nesprávna expozícia a kompozícia je buď chybou fotografa alebo zrkadlovky, proti čomu nikto ani len náznakom neprotestoval, len obhajovali fotografa)

Až potom som si uvedomil, že JPG nepoužívam len z rozmaru. Ale že, vďaka lepšej efektivite fotenia, nemusím používať RAW prevodník na doladenie správnej expozície (vidím ju už pri fotení => prípadné korekcie robím už vtedy).
A nielen to: ja v poslednej dobe už výsledné zábery ani neorezávam (čo tiež skracuje čas spracovávania => efektívnejšie trávim svoj voľný čas).
Naposledy som ich len hromadne zmenšil, zRARoval a sharoval.

Pochopil som ďalšiu dôležitú vec: vďaka MILC efektívnejšie využívam plochu snímača! 

• vďaka tomu, že sa toľko nesústreďujem na ostrenie, môžem sa naplno venovať komponovaniu snímku (kompozícia je tak správnejšia, bez premárneného priestoru okolo). Zároveň, s menšou pravdepodobnosťou mi záber skazí nechcený predmet v pozadí.
• u 100% náhľadu v LiveView nehrozí, že by som mal na zábere niečo iné ako vidím pri fotení
• keďže mám ostriace body po väčšej ploche, nemusím ostriť stredovým bodom (ktorý býva u DSLR najpresnejší a väčšina fotografov si naň navykla) a potom kvôli tomu robiť výrezy, alebo márniť čas prekomponovávaním (čo má ešte ďalšie negatíva).

Ale späť k tej “recenzii”. Priložený záber z 50 megapixelového snímača tam vôbec nebol odfotený efektívne. Mal totižto “len” 26.5 megapixelu.
Prečo si vôbec niekto kupuje toľko megapixelový foťák, keď polovicu z nich len tak zbytočne vyhodí?
(hneď aj odpoviem: asi musí, keď mu jeho foťák/zlozvyky nedovoľujú pracovať efektívne)
Alebo inak sa spýtam: je nutný FF foťák, keď presne to isté by sa dalo odfotiť aj s menším?

Pre predstavu: pri takejto efektivite by 24M APS-C snímač produkoval len 12.7 megapixelov a bol by “o 20% menší” ako mFT snímač 🙂

Ekonomické dôsledky

Bezzrkadlovky majú oproti zrkadlovkám z princípu väčšiu efektivitu pri fotení a vďaka tomu aj pri postprocessingu.
No ich zásadným prínosom môže byť aj to, že efektívnejšie využívajú plochu snímača. Vďaka tomu:

• môže byť kompenzovaný aj prípadný hendikep v počte megapixelov, alebo výkone na vysoké citlivosti
• alebo môže znamenať kvalitnejšie výsledky pri rovnakých parametroch

Samozrejme, že podobne efektívne sa dá využiť aj plocha snímača zrkadlovky. Vyžaduje to ale:

• omnoho viac vedomostí/skúseností
• stratu efektivity v iných oblastiach (pri fotení alebo postprocessingu)
• a kúpu výrazne drahšieho, ako len “základného” modelu (ktoré mávajú jednoduchší AF modul s ostriacimi bodmi len v prostriedku).

21) ďalšie výhody (už len v skratke)

• vďaka menším rozmerom si môže profesionál zobrať viac rovnakých tiel (zo súvisiace #9)
  (čo s viacerými D810 by už aj stálo veľa, aj by to veľa vážilo a zaberalo miesta)
• s bezzrkadlovkou sa (vďaka LiveView) fotograf skôr sa naučí fotiť
  • skôr spozná správanie fotoaparátu a vplyvu nastavení
• bezzrkadlovky sú lacnejšie:
  • v cene základnej zrkadlovky s nestabilizovaným objektívom je E-PL5 s dvomi objektívami (ktorá zároveň má aj stabilizáciu)
  • staršie modely sú predávané len za cenu pancake setového objektívu
  • Sony A7 sú lacnejšie ako odpovedajúce Nikony (s rovnakým snímačom)
• bezzrkadlovky aktuálne (15.1.2014) najlepšie zvládajú vysoké ISO: Sony A7S
  (a zrejme aj v APS-C: najlepšie vyerajú Fuji-ny a nový Samsung NX1)
• vďaka bezzrkadlovkám sa zlepšujú aj zrkadlovky a ich problémy sa dajú lepšie zanalyzovať
  (a začínajú sa riešiť problémy, ktoré dovtedy boli ignorované)
  • viac info: Zvýšené nároky na ostrosť (alebo: problémy zrkadloviek)

A ešte taký súkromný postreh: na foťákových fórach už nie sú len debaty typu Canon vs Nikon, ale zrkadlovka vs bezzrkaldovka, ktoré sú zaujímavejšie 🙂

Drobnosti dodané  14.6.2015:

• MILC môžu softwarovo skorigovať skreslenie objektívov už pri fotení (písal som o tom v súvisiacom článku #13)
• stabilizácia snímača u ich stabilizuje aj hľadáčik (u DSLR nie)
• u MILC so stabilizovaným snímačom je vždy stabilizovaný aj “AF senzor”
  • u DSLR so stabilizáciou snímača nie je stabilizovaný nikdy
  • u DSLR bez stabilizácie snímača nebývajú stabilizované svetelné sklá
• cez hľadáčik sa na snímač môže dostať svetlo a tak spôsobovať odlesky (sťažoval sa majiteľ D7100)
  • výsledný záber môže mať iný “bookeh” ako záber v hľadáčiku
• metering snímač môže byť ovplyvnený svetlom horného LCD displeja
  • u 5DIII to opravovali čiernou lepiacou páskou: Canon’s Brilliant Solution to the 5D Mark III Light Leak Issue: Black Tape 🙂
• v Panasonicu GH4/G7 je možnosť robiť zábery zo 4K videa (teda rýchlosťou 30 fps)
  • predpokladám, že takéto riešenie má budúcnosť, lebo už spracovávanie záberov fotených rýchlosťou 10 fps je príliš pracné (vyberať dobré a mazať zlé zábery) a aj zábery v JPG zaberajú veľa miesta (nie to ešte v RAW)
  • má to navyše výhodu v tom, že sa neminie buffer a na výsledky stačí aj menšia karta
• vďaka možnosti menšieho snímača môže u nich existovať skladný objektív so 600 mm EQ
  (už na APS-C takéto objektívy vážia približne kilo a pol a sú citeľne drahšie)
• vďaka nim existujú “zaplatiteľné” modely čo zvládajú 9+ fps (čo je fakt “game changer”)
• na pozretie fotky netreba “chimping” (oddialenie pohľadu z hľadáčika a pozretie na displej)
• u fotenia prírody môže byť focus peaking využitý aj v hľadáčiku (zo súvisiaceho článku #14)

O vplyve elektronického hľadáčika je tam toho viac. Napríklad:

For me, the EVF simplifies the process of taking pictures and makes it more predictable.

Už som spomínal, že s MILC sa dá rýchlejšie naučiť fotiť:

• existuje o tom aj článok: CSC fotoaparáty – ideálne na učenie (poznámka: celý článok je platený, ale aj v ukážke je to dostatočne vysvetlené)
• naopak, ku cene zrkadlovky je ešte vhodné pripočítať cenu základného kurzu jej ovládania
  • no aj po absolvovaní kurzu býva problém s nimi fotiť
    (napríklad v diskusii Pár začátečnických dotazů boli zásadné problémy nielen s nesprávnym jasom, ale aj s ostrením)

 

Záver

Pokúsil som sa tu zozbierať výhody micro-four-thirds (m4/3, uFT) systému.
Ak viete ešte o nejakých iných, dajte mi vedieť.

História článku:

09. dec. 2013: publikovaný článok (len s jedným obrázkom)
20. dec. 2013: doplnená výhoda 14 (technológie) a ďalšie obrázky, rozdelenie na výhody bezzrkadloviek a m4/3 formátu, pridaný obsah
08. jan. 2014: dopísané dodatky (aj obrázok porovnania s GF1) na základe (#2)
16. jan. 2014: dopísaný dodatok 2 na základe článku (#4); výhoda nula (kvalita a flexibilita) a doplnené anglické súvisiace články
23. jan. 2014: nová kapitola “V skratke”
16. feb. 2014: doplnené ďalšie výhody (15-17) v časti “A ešte…”
23. aug. 2014: doplnená výhoda 18 a 19 plus drobné opravy (že A7s už má 4K video a posledný multiaspect snímač mal GH2, nie GH3)
24. aug. 2014: do výhody 6 doplnená kapitola o rýchlosti; do “a ešte” poznámka o dizajne
14. sept. 2014: zmienka o vplyve svetla na AF, doplnený súvisiaci článok (#8)
5. okt. 2014: zmienka technológiách (selfie E-PL7 a live-bulb) a petícii kvôli neostrosti 70D
15. jan. 2015: doplnené ďalšie dôvody (výhoda 20) a jedna zabudnutá linka (#13)
14. jún 2015: do ďalších dôvodov pridaných asi 14 drobností
23. december 2015: pridaná výhoda efektívnosť (teda výhoda 20 a kapitola “ďalšie” zmenila číslo na 21)
25. január 2016: do výhody 7 pridaná podkapitola “najideálnejšia veľkosť snímača”

 

Súvisiace stránky

(#1) oficiálna Olympus stránka pre Four thirds systém a jeho následníka Micro Four Thirds
(hneď na nej sú ako prvé popísané výhody tohto konceptu)
(#2) vysvetlenie bezzrkadloviek (čo to sú, história, výhody/nevýhody, …): Why Mirrorless?
(#3) ostatné články v menu Foto info
(#4) vyjadrenie profesionálnej fotografky, prečo fotí (portréty) radšej s mFT ako FullFrame-om:
Micro Four Thirds vs Full Frame | The Arguments Continue + dodatok Full Frame v Micro Four Thirds II
(#5) Why Mirrorless is Better than DSLR: http://www.youtube.com/watch?v=gHTHKvEzq90
(#6) bezzrkadlovky sa viac hodia na turistiku:

• Mirrorless Diet, Part 1: Packing for your trip (odporúčam pozrieť)
• The Mirrorless Diet, Part 2: Shooting your trip
• Mirrorless Diet, Part 3: Processing your shots

(#7) vysvetlenie problémov s DSLR objektívami alternatívnych výrobcov: Why Zeiss Does Not Make Autofocus DSLR Lenses
(#8) skúsenosť zrkadlovkára s požičianou bezzrkadlovkou  Měsíc s bezzrcadlovkou Olympus OM-D
(#9) Mirrorless photography, learning to fly – vysvetlenie prečo je displej/EVF lepší ako OVF
(#10) 6 reasons why a compact system camera (CSC) is better than a DSLR – krátke vysvetelnie pre tých ktorí neradi čítajú dlhé články
(#11) Why Mirrorless is Better for Most Pros than DSLR – video vysvetľujúce ako inteligencia bezzrkadloviek a LiveView vylepšujú profesionálne fotenie
(#12) 10 Reasons Why a Professional Photographer Left Nikon and started shooting with Sony by Jason Lanier – video opisujúce prechod z Nikonu na Sony (hoci mal so sebou aj Nikony všimol si že radšej fotí s CSC), vďaka ktorému som si uvedomil že ich výhoda je aj cena
(#13) From Canon to MFT: “The Truth Behind The Migration” by Mohammad Shafik – článok popisujúci prechod viacerými zrkadlovkami až po FF modely (pôvodne kvôli deťom) až po mFT modely, ktoré sa najlepšie hodia na to čo pôvodne chcel fotiť
(#14)  5 Lessons Learned Switching from DSLR to Mirrorless for Travel Photograph – ďalšie zaujímavé výhody
(#15) môj článok, kde som si uvedomil, že možnosť využiť softwarové korekcie je vlastne výhoda: Skreslenie bezzrkadlovkových objektívov? Žiaden problém…